V NP Muránska planina je vyše 99 % ťažieb náhodných, spracúvajú kalamitu

Do konca roka sa ťažba pravdepodobne dostane na číslo, ktoré prognózovala štúdia Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, a to približne 36 000 m3 dreva. Konštatoval to v stredu v Závadke nad Hronom riaditeľ Správy Národného parku (NP) Muránska planina Ján Šmídt. Odmieta kritiku, že by drevo ťažili nešetrne a pílili aj zdravé stromy.       

„Tento rok nám ťažbu predpisuje lykožrút. Aj správa NP, ako každý iný obhospodarovateľ lesa, je povinná dodržiavať lesný zákon a ten ukladá povinnosť spracovať kalamitu, a tak predchádzať ďalšiemu šíreniu biotických škodcov,“ uviedol Šmídt s tým, že lykožrút sa šíri ďalej, ale robia len v tej zóne, kde sa zasahovať môže.       

Zonácia NP rozlišuje časti parku, v ktorých sa uplatňuje k starostlivosti o les rozdielny prístup. V bezzásahovej zóne A, kde prevažujú prirodzené lesy, sa nehospodári. Do nej sú zaradené najzachovalejšie lesy, v ktorých je predpoklad, že sa bez problémov vysporiadajú aj s narušeniami spôsobenými abiotickými či biotickými činiteľmi.        

„Tento rok sme tam do konca októbra zaevidovali kalamitu v objeme 18 592 m3, ktorá sa nespracuje. Drevo ostane prírode, bude sa tam po desiatky rokov rozkladať, viazať uhlík a bude slúžiť stovkám druhov hmyzu, húb a iných organizmov, ktoré sú viazané práve na tento substrát,“ vysvetlil Šmídt.        

V prípade NP Muránska planina bezzásahová zóna predstavuje 41 % územia. Na ostatnom území, v zónach B a C, sa hospodári.        

„Jedným z cieľov hospodárenia je znižovanie zastúpenia smreka, ktorého je v týchto zónach viac, ako je prirodzené. Snažíme sa tam vyhľadávať smreky napadnuté lykožrútom a spracovať ich skôr, ako z nich vyletí nová generácia. Viac ako 99 % ťažieb, ktoré tento rok zrealizovala naša správa NP, boli ťažby náhodné, išlo teda o spracovanie kalamity. Týka sa to aj pred niekoľkými dňami medializovanej ťažby,“ zdôraznil Šmídt.        

Ako dodal, aj mimo zóny A plánujú z dôvodu ochrany druhov, napríklad hlucháňovi hôrnemu alebo fuzáčovi karpatskému, ponechávať časti porastov s nespracovanou kalamitou. To v prípadoch, ak by vykonaním takejto ťažby malo dôjsť k poškodeniu ich biotopov. „Pre konflikt so spomínanou povinnosťou vyplývajúcou zo zákona o lesoch však bude musieť ponechaniu nespracovanej kalamity v zónach B a C predchádzať rozhodnutie orgánu ochrany prírody o zákaze alebo obmedzení takejto činnosti,“ dodal Šmídt.

(tasr)