„Sankčný režim je ako taký švajčiarsky syr. Nech robíme čokoľvek, vždy sme tri mesiace pozadu za Rusmi,“ povedal pre web Politico diplomat EÚ, ktorý chcel ostať v anonymite.
Narážal na to, že výnimky z ropného embarga voči Rusku, ktoré Európska únia uvalila 5. decembra 2022 (ropa) respektíve 5. februára 2023 (ropné produkty), uľahčujú Rusku nachádzanie spôsobov, ako dostať svoj tovar k ochotným kupcom.
Bulharská diera
Hoci Európska únia zaviedla embargo na námorný dovoz ruskej ropy, Bulharsko, ktoré dováža ropu lodnou dopravou a bolo vysoko závislé od Moskvy, získalo osobitnú výnimku z tohto opatrenia do konca roka 2024.
Táto balkánska krajina sa vo veľkej miere spolieha na gigantickú rafinériu v Burgase, na pobreží Čierneho mora. Neftochim, ktorý zabezpečuje 80 percent bulharskej spotreby nafty a benzínu a predstavuje desatinu hospodárskeho výkonu krajiny, však vlastní ruská spoločnosť Lukoil.
Zo spoločnej analýzy think-tankov Global Witness, CBD a CREA vyplýva, že rafinéria v prvých desiatich mesiacoch roku 2023 legálne doviezla viac ako 4,95 milióna ton ruskej ropy, čím Kremeľ v podobe daní získal viac ako miliardu eur.
Po spracovaní ruskej ropy na naftu či benzín by však Sofia nemala palivá ďalej vyvážať. „Účelom výnimky je, aby Bulharsko mohlo získať dodávky a nepredávalo dovezenú ruskú ropu iným krajinám,“ uviedol minulý rok hovorca Európskej komisie.
Pred inváziou na Ukrajinu však podľa spomínanej analýzy pochádzalo z Ruska 70 percent dodávok ropy prichádzajúcich do Burgasu. V prvých desiatich mesiacoch tohto roka sa toto číslo zvýšilo na 93 percent.
Medzitým z prístavu v Burgase odchádzalo veľké množstvo rafinovaných produktov. Think-tank CREA odhaduje, že tento export spracovaných komodít má za prvých desať mesiacov roku 2023 hodnotu 984 miliónov eur, čo by znamenalo zhruba milión vyvezených ton za toto obdobie.
Vzhľadom na to rafinériu podozrievajú, že nakupuje lacnejšiu ruskú ropu a rafinované produkty ďalej drahšie predáva európskym či zahraničným kupcom.
Nejasnosti
Hoci má Bulharsko výnimku z embarga, vývoz rafinovaných produktov získaných z ruskej ropy má vo všeobecnosti zakázaný. Zákon však umožňuje vývoz do krajín mimo EÚ, keď „výrobky nemožno skladovať v Bulharsku z dôvodu environmentálnych a bezpečnostných rizík“, čo podľa inštitúcií nastáva v situácii, keď rafinéria vyprodukuje viac, ako sa môže skladovať alebo spotrebovať v tuzemsku.
Legislatívna norma však uvádza aj to, že „takýto predaj, dodávka, prevod alebo vývoz nie je určený na obchádzanie zákazov“.
V prípade vývozu produkcie z ruskej ropy do členských štátov EÚ ani takáto výnimka neexistuje.
Napriek tomu, z údajov Eurostatu podľa think-tankov vyplýva, že Bulharsko v období od marca do júla 2023 vyviezlo do Únie 304-tisíc ton rafinovaných ropných produktov. V tom istom období pritom rafinéria doviezla len 216-tisíc ton neruskej ropy a zvyšných 2,1 milióna ton pochádzalo z krajiny medveďa.
Hoci think-tanky poukázali aj na konkrétny prípad, keď sa do Rotterdamu doplavila z Burgasu loď takmer istotne naložená produktami z ruskej ropy, dodávajú, že čo sa javí ako jednoznačné porušenie sankcií ním nemusí byť: „Bulharsko môže do EÚ vyvážať maximálne také množstvo rafinovaného produktu, aké zodpovedá celkovému množstvu neruskej ropy, ktorú doviezlo v priebehu celého roka.“
Zároveň podľa nich nemožno stopercentne vylúčiť, že časť vyvezených produktov do EÚ vyrobili dve menšie rafinérie pôsobiace v Bulharsku z neruskej ropy alebo že išlo o reexportované rafinované produkty. Produkty vyvezené do Rumunska sa mohli tiež zaslať priamo na Ukrajinu, čo je povolené na základe výnimky.
Ak by sa však podozrenia potvrdili, Moskva by mala z výnimky EÚ dvojnásobný prospech. Už suma dane z príjmov, ktorá prichádza do ruskej pokladnice z predaja ropy rafinérii v Bulharsku (zhruba miliarda eur), by Putinovi stačila na ročné financovanie vagnerovcov. A ďalšie príjmy prichádzajú do ruskej pokladnice z akejkoľvek dane, ktorú platí Lukoil, druhá najväčšia ruská spoločnosť a 99-percentný vlastník rafinérie Neftochim Burgas.
„Bez ohľadu na to, či Burgas nakoniec poruší literu ruského ropného embarga EÚ, jeho konanie podkopáva ducha tohto zákazu,“ skonštatoval šéf výskumu Global Witness Chris Lambin.