Rukojemníci Erika Tomáša v boji proti mimovládkam

Existujú zákony, ktoré sú nedokonalé. Existujú aj zákony úplne hlúpe. No a potom sa občas vyskytnú vyložené legislatívne monštrá. Jedno také monštrum k nám dorazilo od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, ktorý ním chce zničiť rodičovský dôchodok.

Proti Tomášovmu návrhu sú najmä štyri argumenty. Je to zmätok, je zbabelý, je protirodinný. V týchto hodnoteniach som si istý. A možno je aj protiústavný.

Odkedy psíček a mačička piekli tortu, tu nebol taký zmätok

Od čias rozprávky o psíčkovi a mačičke, ktorí napchali do torty také nezlučiteľné ingrediencie, že to viedlo boleniu brucha, tu nebolo takého pomiešania nesúvisiacich vecí.

To je čo za nápad spojiť financovanie mimovládnych organizácií s dôchodkami?

To prvé je čosi, čo sa nedá nárokovať, na dôchodok má každý právo. Prvé sa týka verejného účinkovania, to druhé vzťahov v rodine.

Každá rozumná iniciatíva, rozumné riadenie má svoju rozumnú štruktúru. Preto máme na vyučovaní hodinu slovenčiny a hodinu matematiky, ale nemáme vyučovaciu hodinu, na ktorej by sa učili naraz kvadratická rovnica a poézia štúrovcov.

Tá zmätočnosť Tomášovho návrhu však súvisí so zbabelosťou návrhu.

Tomáš berie rodiny ako rukojemníkov v boli proti mimovládkam

Na Tomášových zámeroch je zbabelé to, že do zápasu s mimovládkami zamiešava státisíce rodín, ktoré o to nestoja.

I ja rozumiem tomu, že na Slovensku popri mnohých mimovládnych organizáciách existujú aj také, pri ktorých vláda sa naozaj právom pýta, prečo by sa v ich prospech mala vzdávať tých dvoch percent daní občanov. Ide totiž o mimovládky, ktorých prínos pre spoločnosť je sporný.

Ale ak teda vláda chce tento problém riešiť, tak nech sa mu postaví čelom. Nech pripraví osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa mimovládok, ale nech do toho nezaplieta dôchodky, nech nestavia mimovládky a rodiny proti sebe.

A ak taký zákon pripraviť nevie, tak nech nepoužíva v boji rodiny ako rukojemníkov, ako ľudské štíty. Lebo to je presne to, čo teraz robí. Je to zbabelé.

Inak, mimovládky sa začali okamžite brániť. Ich protesty som počul v každom médiu. A zastávajú sa ich i vplyvné osoby. Napríklad prezidentka Čaputová.

Preboha, kto teraz bráni rodiny, ktorým sa berie rodičovský dôchodok? Dôchodcovia nechodia tak často na Facebook.

Tomášov návrh je brutálne protirodinný

Spomínam si na diskusiu o dôchodkoch v slovenskom parlamente na začiatku prvej Ficovej vlády v roku 2006. Bola to najmä diskusia medzi SDKÚ, ktoré obhajovalo II. (sporivý) pilier a Smerom, ktorý sa zastával nereformovaného I. (priebežného) piliera. V jednej chvíli som si uvedomil, ako oba piliere motivujú ľudí mať menej detí. Pre rodičovský pár platí jednoduché pravidlo. Čím viac detí, tým nižšie dôchodky pre pár, a to preto, že spravidla matky musia veľa investovať do svojho sociálneho kapitálu potrebného pri výchove potomkov, teda menej investujú do svojho sociálneho kapitálu potrebného na uplatnenie sa na trhu práce, teda majú menšie mzdy, a teda menšie dôchodky. Vtedy, na jeseň 2006, som začal spolu s Milanom Krajniakom pracovať na princípoch rodičovského dôchodku.

V tomto roku bol rodičovský dôchodok prvýkrát vyplatený a teraz sa hrá o to, či vôbec prežije.

Ešte v 70. rokoch minulého storočia sovietsky disident Igor Šafarevič v knihe Socializmus ako jav svetovej histórie napísal, že socializmy v rôznych historických podobách mali niektoré spoločné črty, napríklad nevraživosť voči rodine a snahu o pretrhnutie vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

Áno, vzťah medzi rodičmi a deťmi, to je presne to, čo socialistov (ale i liberálov) na rodičovskom dôchodku dráždi. Dve najsilnejšie strany súčasnej vládnej koalície majú v názve slová „sociálna demokracia“.

Na pochopenie toho, ako brutálne je Tomášovým návrhom rodičovský dôchodok likvidovaný, odporúčam veľmi ilustratívny článok Milana Krajniaka.  Erik Tomáš chce brať hlavne matkám s deťmi a pridať bohatým a bezdetným.

U horšie zarábajúcich môže Tomášov návrh znamenať zníženie rodičovského dôchodku o 90 percent. Ukazuje to jednoduchý príklad, ktorý uvádza bývalý minister sociálnych vecí Jozef Mihál na svojom facebookovom konte. Pracujúce dieťa s hrubou mzdou 1 000 eur za súčasného stavu znamená pre každého svojho rodiča 15 eur k rodičovskému dôchodku. Podľa návrhu Erika Tomáša by to bolo už iba jedno euro a päťdesiat centov.  

Počul som Tomáša, ako v rádiu hovorí, že pracujúci občan sa nemusí báť svoje dve percentá z dane dať mimovládke, lebo o jeho rodičov sa vláda postará trinástym dôchodkom.

Dve poznámky.

Po prvé, po prečítaní Krajniakovho článku vidíme, že sa o rodičov pracujúcich detí postará, ale často priepastne horšie, ako je to teraz.

 A po druhé. Tomáš a vláda nemajú ani jedno svoje vlastné euro na dôchodky. Majú len to, čo im zabezpečili rodičia pracujúcich detí tým, že tie deti vychovali a tie deti teraz odvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne.

A povedzme si to jasne. Rodičovský dôchodok nie je sociálna dávka, ktorú vláda dáva z milosrdenstva. Nie, je to inak. Je to odmena za výchovu detí, ktoré plnia pokladnicu, z ktorej sa dôchodky vyplácajú. Tí rodičia a ich deti majú na to právo a dokonca aj podľa ústavy.

A minister Erik Tomáš im spupne fakticky hovorí: Nie, nemáte na to právo.

Ale v tom sa mýli.

A možno je Tomášov návrh aj protiústavný

Keďže princíp rodičovského dôchodku je zakotvený aj v ústave, možno vysloviť domnienku, že Tomášov návrh môže mať dohru aj na Ústavnom súde. Spomeňme si na Mihálov príklad. Ak pracujúce dieťa s hrubým platom tisíc eur má znamenať pre rodiča iba jeden a pol eura rodičovského dôchodku, tak túto smiešnu sumu nemožno považovať za splnenie princípu zakotveného v ústave.

Príbeh rodičovského dôchodku je dramatický, ale čosi mi hovorí, že sa ešte definitívne nekončí.