Americká profesorka s trinástimi deťmi: Zvýšenie pôrodnosti cez dávky by nás zruinovalo. Kľúčom nie je ekonomika

Podnetné myšlienky k tejto téme prezentovala tento týždeň v Prahe americká profesorka Catherine Ruth Pakaluková z Catholic University of America. Otázka, ako môže štát zachrániť veľké rodiny, je podľa nej nesprávna. Odpoveď znie, že nemôže. Správna otázka stojí, ako môžu veľké rodiny zachrániť štát. Ak sú deti nádejou pre budúcnosť, táto nádej nebola nikdy v histórii menšia.

Spojené štáty americké čelia podobným trendom ako zvyšok sveta. Hoci v deväťdesiatych rokoch minulého storočia i v prvej dekáde súčasného sa miera plodnosti držala okolo čísla dva, dnes sa blíži k 1,6 dieťaťa na ženu.

Pakaluková sa zameriava aj na inú štatistiku, a to podiel žien, ktoré majú veľké rodiny, päť a viac detí. V polovici sedemdesiatych rokov patrilo do tejto kategórie 20 percent amerických žien vo veku 40–44, teda na konci plodného obdobia. Dnes je ich päť percent. Zaujímavé však je, že tento podiel je od roku 1990 stabilný.

Päť percent žien vzdoruje trendom, ktoré ostatné ženy odrádza od založenia veľkej rodiny. A faktorom je zjavne náboženské založenie, nie ekonomické faktory. Jeden z mýtov, ktorý sa Pakaluková snaží spochybniť, je, že skúsenosť nábožných rodín nemožno zovšeobecniť.

Druhý mýtus rodinnej politiky, na ktorý sa zameriava, je ten, že môžeme ľudí finančne motivovať na čokoľvek. Pakaluková ako ekonómka vychádza z tézy, že rodičia majú deti, ak si ich cenia viac než iné statky, ktoré musia obetovať. Lenže naša pozornosť musí ísť ďalej než len k peniazom.

Kľúčová je nadprirodzená motivácia

Finančná podpora rodín môže kompenzovať náklady, ktoré sú s deťmi spojené, ale len čiastočne. Peniaze nemotivujú ženy na to, aby sa vzdali svojich snov a kariérnych ašpirácií. Rozhodujúcim kritériom, ktoré Pakaluková identifikovala v rozhovoroch s desiatkami matiek početných rodín, sú náboženské dôvody pre materstvo. Jednoducho povedané, ľudia majú deti kvôli Bohu, nie kvôli dávkam.

Demografický problém, ktorému čelíme, má korene v spôsobe, akým vnímame rolu žien v spoločnosti. Jedna z matiek, ktoré sa zúčastnili výskumu, to formulovala takto: „Myslím, že naša kultúra vníma úspech veľmi rigidne. Len ako ocenenie práce. Tým sa samozrejme znehodnocuje prínos matiek pre spoločnosť. Dnes je totiž dosť radikálne povedať, že mojím prínosom svetu sú zdravé a vyrovnané deti, že prínosom sú tie deti, a že prínosom nie je len moja kariéra alebo zarobené peniaze.“

Tento problém sa nevyrieši tým, že štát dá rodinám viac peňazí. Situáciu môžu zlepšovať tradičné náboženské inštitúcie, ktoré oceňujú materstvo a výchovu detí. Pritom nie je nevyhnutné, aby ľudia boli v tradičnom náboženskom prostredí vychovaní. Stačí, keď sa doň dostanú v dospelosti.

Rodinná politika štátu nie je úplne neúčinná, ale jej efekty sú obmedzené. Plodnosť môžu zvýšiť len marginálne, o desatiny, a len krátkodobo. To je v súlade so skúsenosťou v strednej Európe. Skutočné zvýšenie pôrodnosti, výrazné a dlhodobé, by podľa Pakalukovej bolo príliš drahé aj pre takú silnú ekonomiku, ako je tá americká.

Napokon, podobnú myšlienku prezentoval aj môj nedávny článok – kľúčom nie je ekonomika, ale kultúra. Pakalukovej výskum myšlienke dodáva väčšiu autoritu.

Catherine Ruth Pakaluková získala doktorát z ekonómie na Harvardovej univerzite a je profesorkou obchodnej fakulty na Catholic University of America. Zároveň sa stará o 13 detí, z toho osem vlastných. Jej výskum sa dlhodobo zameriava na rodinnú politiku.

Verejne známa sa okrem odborných aktivít stala vďaka kampani #postcardforMacron. Na výrok francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona „ukážte mi ženu, ktorá sa ako dokonale vzdelaná rozhodla mať sedem, osem alebo deväť detí“, reagovala zverejnením svojej fotografie z promócie na Harvarde so šiestimi svojimi deťmi. Postupne sa k nej pridali ďalšie ženy, ktoré dokazovali, že vzdelanie a úspech nie sú v rozpore s veľkou rodinou.

Postcards for Macron #postcardsforMacron pic.twitter.com/fmX1vzITpv

— Catherine Ruth Pakaluk (@CRPakaluk) October 16, 2018