Na krotenie verejných financií v programovom vyhlásení nedošlo, tvrdia analytici z INESS

Ak bude schválené programové vyhlásenie v tejto podobe, tak podľa predsedu PS Michala Šimečku čakajú Slovensko roky stagnácie a okolité krajiny nás ešte viac predbehnú. „Naša ekonomika bude ešte viac zaostávať či už v modernizácii alebo v prechode na zelenú transformáciu. Rovnako bude zaostávať naša vzdelanosť, zdravie, utrpí tým spravodlivosť, sociálny zmier a aj príroda,” zazneli jeho slová v pléne.

Líder KDH Milan Majerský zasa poukázal na to, že vo vyhlásení mu chýba predstava o tom, ako zabezpečiť udržateľnosť verejných financií či vízia, ako rozprúdiť ekonomiku. Negatívne vníma hnutie cieľ Ficovho kabinetu zvyšovať dane fyzickým osobám a firmám. Od vlády očakáva zákon o energetickej chudobe. V programe mu chýba, ako chce vláda opatrenia financovať.

Konsolidácia verejných financií v pravom slova zmysle sa vytratila aj podľa Inštitútu ekonomických analýz (INESS). „Vláda namiesto znižovania deficitu chce dlh znížiť len opticky, transformáciou zákona o dlhovej brzde, ktorej sankčné mechanizmy považuje za nesprávne nastavené, a hlavne prechodom na čistý dlh,“ uvádzajú analytici. To, o čo pôjde, budú dane. Vyššie aj širšie.

A nepopiera to ani minister financií Ladislav Kamenický. Ten síce v pondelok po vláde informoval, že konsolidácia bude musieť byť ráznejšia, podľa opozície je však vyhlásenie vlády príliš vágne a nekonkrétne. „Banková daň, zvýšenie dane z nehnuteľnosti, nová daň zo sladených nápojov, nové environmentálne dane a mnohé iné. Vláda síce píše, že bude podporovať ekonomický rast, no všetky jej opatrenia sú presne opačného rázu,“ myslí si tímlíder SaS pre verejné financie Marián Viskupič.

Banky sa majú spolupodieľať na financovaní

Šéf rezortu financií niektoré nástroje, ktoré pri krotení dlhu majú byť nápomocné, vymenoval. Nezabudol na bankový odvod, ktorý podľa jeho slov bude určite. „Cieľom je zabezpečiť, aby sa banky spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu,“ dodal Kamenický, pričom ambíciou je, aby to ľudia nepocítili.

Zabrániť prenosu na spotrebiteľa však bude podľa analytikov z INESS pravdepodobne znamenať nárast regulácie sektora s rizikom zníženia inovácií a dostupnosti niektorých služieb a produktov pre spotrebiteľov. Opakovane sa už nechceli vyjadrovať ani o opätovnom zavedení zdanenia bankového sektora. „Jeho negatívne dôsledky netreba dookola vysvetľovať,“ dodávajú.

Kamenický dokonca nevylúčil ani plošné zvýšenie dane z pridanej hodnoty, i keď je údajne poslednou možnosťou, po ktorej by siahol. Aké iné dane to budú, sa už črtá.

Vyzerá to, že pod paľbou sa ocitne aj zdanenie príjmu fyzických osôb. „Slovensko, ktoré už dnes ťažko udržiava na svojom území talenty, vysiela šikovným a kvalifikovaným pracovníkom týmto krokom jasný signál – choďte do Českej republiky, tam je základná sadzba dane z príjmov fyzických osôb len 15 percent a najvyššia sadzba len 23 percent,“ komentujú analytici z INESS a dodávajú, že vláda jej zvýšenie navrhuje bez akejkoľvek snahy o definovanie jej súčasnej progresivity.

Keď nedoplatia sociálne slabší, tak kto?

Šéf rezortu financií nechce, aby na opatrenia doplatili sociálne najslabší. To bude vskutku náročná úloha, keďže zvyšovanie vybraných spotrebných daní (tabak a podobne) či daní z nehnuteľností je už na stole. Kabinet je však presvedčený, že sa dotkne len tých „bohatých“.

No a nezodpovedanou otázkou je nateraz aj takzvané „spravodlivé“ zdanenie nadmerných ziskov. INESS upozorňuje, že toto opatrenie už nemá byť len krízovým pre konkrétny sektor, ale trvalou súčasťou daňového systému.

„Nielen právnické, ale aj fyzické osoby budú podnikať v neistote, keď štátny úradník ich zisk vyhlási za nadmerný. Ak by chcel niekto vymyslieť nástroj na odlákanie investícií a nových pracovných miest na Slovensku, lepší nevymyslí,“ dodáva inštitút s tým, že vtipnou súčasťou tohto bodu je odkaz na využitie týchto zdrojov na financovanie adresných sociálnych politík. Plošný 13. dôchodok je pritom podľa odborníkov z INESS dokonalým opakom adresnej politiky s cenovkou jedna miliarda eur.

Zo strednodobého hľadiska je možné od programového vyhlásenia nasledujúce štyri roky podľa inštitútu očakávať veľmi pomaly, ak vôbec, klesajúci schodok, ktorý bude smerovať nadol príliš opatrne na to, aby zastavil nárast dlhu.

Slovensko sa bude s týmto programovým vyhlásením zadlžovať podľa analytikov rovnako ako doteraz a udržateľnosť verejných financií zostane v pásme vysokého rizika.