Vláda chce do rozpočtu peniaze bohatých Slovákov. Môže to ohroziť strednú triedu?

Nová slovenská vláda nie je v jednoduchej situácii. Po predchádzajúcich garnitúrach zdedila verejné financie, ktoré pri súčasne nastavenom kurze nie sú dlhodobo udržateľné. Hoci potrebuje ukázať svoju sociálnu ľavicovú tvár, uvedomuje si nutnosť konsolidovať. Jej avizovaná „jánošíkovská“ zmena progresívneho zdanenia však v prípade zlého nastavenia nemusí vypáliť úplne dobrým smerom.

Ladislav Kamenický. Foto: Martin Baumann / TASR

Publikované: 14. novembra 2023 | 9:55

Autor: Samuel Kolesár,

„Prioritou vlády v rámci rozpočtovej politiky je, po tri a pol rokoch rozvratu verejných financií, návrat k udržateľným verejným financiám s cieľom stabilizácie vývoja verejného dlhu v pomere k HDP. (...) V roku 2024 bude zníženie deficitu verejných financií predstavovať 0,5 percenta HDP, a to tak, aby sa naďalej nezhoršovala životná úroveň obyvateľov, ktorá je jednou z najnižších v Európskej únii,“ stojí v programovom vyhlásení vlády, ktoré v pondelok obehlo všetkými slovenskými médiami.

V týchto dvoch vetách je obsiahnutý rozpočtový cieľ novej vlády – konsolidovať, no nedotknúť sa nižšej vrstvy a udržať si sociálny charakter. Docieliť to chce opatreniami „na príjmovej, ako aj výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy“.

Mohlo by Vás zaujímať Vláda chce zaviesť bankový odvod a zvýšiť progresivitu dane. Sľubuje 13. dôchodok, výstavbu diaľnic i rozdelenie RTVS

Okrem rôznych vágnych vyjadrení, ako dôraz na „efektívnosť fungovania štátu“ či „zvýšenie efektívnosti výberu daní", ktoré je náročnejšie kvantifikovať a málokto na to dohliada, sa do programového vyhlásenia vlády dostali aj zámery, o ktorých sa hovorilo už dlhšie. Trináste dôchodky či zdanenie bánk však tentoraz nechajme stranou.

Progresívna 25-percentná daň sa môže dotknúť väčšieho množstva ľudí

Hoci to zrejme pre mnohých bude znieť paradoxne, Slovensko je v rámci rozvinutých západných ekonomík jednou z tých, kde je najnižšie zdaňovanie práce. V európskom kontexte sme (s najvyššou sadzbou dane z príjmu na úrovni 25 percent) na úplnom chvoste, keď sa za nami nachádza už iba Česko, Estónsko a Maďarsko.

Hospodárski lídri starého kontinentu, ako napríklad Francúzsko, Nemecko i všetky severské krajiny zdaňujú svoje najlepšie zarábajúce domácnosti omnoho vyššími percentami (sadzby sa pohybujú až okolo 50 percent).

Krok smerom k solidárnemu, vyššiemu zdaneniu príjmov bohatých Slovákov by preto pre sociálne ladenú vládu, ktorá zároveň musí vyriešiť vysoký schodok verejných financií a priniesť do rozpočtu nové príjmy, dával zmysel.

„V oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb kabinet navrhne zaviesť vyššiu progresivitu, a to úpravou pásiem základu dane. Nemalo by sa to negatívne dotknúť nízkopríjmových skupín obyvateľstva,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády.

V preklade to znamená, že sa súčasne nastavená hranica príjmov [presnejšie základu dane, ktorý sa od sumy príjmov mierne líši, pozn. red], od ktorej začína platiť nie 19-percentná, ale 25-percentná sadzba dane, môže v najbližšom období znížiť. A dotknúť sa väčšieho množstva nadpriemerne zarábajúcich Slovákov.

Hrozba pre strednú triedu?

V slovenskom kontexte, kde je dôvera v inštitúcie pomerne slabá a kde je kúpna sila spotrebiteľov jednou z najnižších v EÚ, to nemusí priniesť len peniaze do štátnej pokladnice, ale aj isté hrozby.

Ľudia s vyššími zárobkami sa koncentrujú najmä v okolí hlavného mesta, kde je vzhľadom k aktuálne drahým hypotékam a vysokým cenám nehnuteľností najhoršia dostupnosť bývania a aj vyššie náklady na život.

Mohlo by Vás zaujímať Vlastné bývanie sa vzdialilo najmä jednej skupine žiadateľov. Odborníci radia, aké majú možnosti

Ďalším argumentom môže byť motivačný faktor, ktorý pri progresívnom zdanení slabne. Najmä ak sa progresívne zdanenie netýka len zamestnancov, ale aj živnostníkov, ktorých naša ekonomika potrebuje.

Avšak na základe údajov o mzdách Slovákov, ktoré mapuje Štatistický úrad SR, má len približne desať percent pracujúcich vyššiu mzdu než 2 355 eur. Portál platy.sk uvádza, že len približne 5 percent má mzdu nad tritisíc eur.

Aj preto sa zdá, že je súčasná hranica, od ktorej sa uplatňuje vyššia sadzba dane, pomerne komfortne vysoko [ročný základ dane 41 445,46 eura, čo je v prepočte na mesiace zhruba 3 450 eur, pozn. red.] a dotkne sa relatívne malého počtu ľudí. No hoci to pre strednú triedu nevyzerá na úplne akútnu hrozbu, záležať bude najmä na tom, aké veľké reformy v progresívnom zdaňovaní nastupujúca vláda plánuje, ergo ako nízko chce pásmo vyššieho zdanenia posunúť.

A prípadný úspech či neúspech tejto zmeny sa bude odvíjať od toho, aké peniaze prinesie do rozpočtu, a ako veľmi ovplyvní motiváciu Slovákov pracovať a podnikať.