Jozef Onačilla

Nový minister vnútra začal razantne riešiť personálne otázky príslušníkov Policajného zboru v duchu predvolebných sľubov jeho strany. Okrem postavenia policajtov podozrivých z trestnej činnosti mimo služby zrušil personálnym rozkazom miesta viceprezidentov Policajného zboru, ktoré zastával aj Branko Kišš.

Proti tomuto kroku sa Kišš prostredníctvom svojho obhajcu Petra Kubinu bránil návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal zdržať sa uplatňovania tohto personálneho rozkazu a umožniť Kiššovi návrat do svojej zrušenej funkcie a pokračovať v činnosti policajného viceprezidenta. Tomuto návrhu súd vyhovel a vydal neodkladné opatrenie, ktorým negoval personálny rozkaz Šutaja Eštóka. Advokát Kubina o tomto rozhodnutí informoval na svojej sociálnej sieti a dodal, že ide o nezákonnosť zo strany ministra.

Súd sa v tomto prípade stotožnil s názorom navrhovateľa, že minister potreboval na takýto krok voči Kiššovi súhlas Úradu pre ochranu oznamovateľov, lebo Kišš je chránený oznamovateľ, a išlo o pracovnoprávny úkon, ktorý závisel od posúdenia ministra. Keďže minister o súhlas úrad ani len nepožiadal, vyhovel vydaniu neodkladného opatrenia.

Nezákonnosť nekonštatoval súd

Zavádzajúce je pritom konštatovanie nezákonnosti vyplývajúcej z neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je v žiadnom prípade meritórne rozhodnutie vo veci. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ňom navrhovateľ uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.