„V návrhu Komisie sme o tom nič nevideli,“ uviedol jeden z diplomatov, ktorý bol oboznámený s obsahom dokumentu. Absenciu zmienky o dánskej blokáde v návrhu EK potvrdili agentúre Reuters aj dvaja ďalší diplomati. Dánska vláda na jej žiadosť o komentár neodpovedala.
O tom, že by toto opatrenie bolo ďaleko od reality, svedčí aj fakt, že Rusko cez dánske úžiny prepravuje veľkú časť svojho námorného vývozu ropy. Agentúra Reuters píše o tretine ruských námorných dodávok, čo predstavuje zhruba 1,5 percenta celosvetovej ponuky ropy. Denník Financial Times dokonca hovorí až o šesťdesiatich percentách ruského námorného vývozu. Akokoľvek, narušenie týchto dodávok by s veľkou pravdepodobnosťou prudko zvýšilo ceny ropy. A navyše by mohlo vyvolať konfrontáciu s Ruskom.
Traja námorní experti pre Reuters uviedli, že zablokovanie komerčných plavidiel v dánskych úžinách by bolo v rozpore so základnými pravidlami námornej dopravy. Dánsko by podľa nich malo právo zastaviť plavidlo len vtedy, ak by predstavovalo zjavnú hrozbu.
„Dánsko nikdy predtým nič také neurobilo. Zablokovanie obchodnej dopravy v dánskych úžinách by sa blížilo vyhláseniu vojny,“ povedal Hans Peter Michaelsen, nezávislý obranný analytik. Dodal, že pre dánske námorníctvo by to nebola jednoduchá úloha: „V našich vodách hliadkujú malé plavidlá triedy Diana, ale vedľa ropného tankera by vyzerali ako záchranné člny.“
Cenový strop nikto nedodržiava
Napriek tomu, že informácie britských novín neboli potvrdené, fakt, že sa o mimoriadne kontroverznom opatrení v bruselských kuloároch hovorí, podčiarkuje nefunkčnosť uvalených sankcií, na ktorú sme v denníku Štandard niekoľkokrát upozorňovali.
Tieto špekulácie zároveň prichádzajú v čase, keď západní lídri priznávajú, že „takmer žiadny“ ruský vývoz ropy sa minulý mesiac nepredával pod hranicou 60 dolárov za barel, ktorú skupina najvýkonnejších ekonomík G7 zaviedla ešte v decembri ostatného roka.
Západné poistenie, ktorého poskytnutie má na prepravcov pôsobiť ako hlavná páka, aby obchodovali ruskú ropu pod cenovým limitom, malo v októbri len 37 zo 134 plavidiel, ktoré prepravovali ruskú ropu, píše Financial Times. Podľa úradníkov je však počet plavidiel prepravujúcich ropu pod limitom ešte oveľa nižší, keďže podozrievajú obchodníkov z toho, že vo vyhláseniach o dodržiavaní pravidla umelo nafukujú svoje prepravné náklady, zatiaľ čo podhodnocujú hodnotu nákladu.
Obavy západných predstaviteľov podporujú podľa denníka aj oficiálne ruské štatistiky o predaji ropy v októbri, z ktorých vyplýva, že priemerná cena bola vyššia ako 80 dolárov za barel.
Hoci si momentálnu situáciu a nefunkčnosť mechanizmu západní predstavitelia uvedomujú, tvrdia, že sú naďalej odhodlaní vynucovať dodržiavanie cenového stropu. „Najnovšie údaje nás presviedčajú o tom, že budeme musieť pritvrdiť (...) absolútne nemáme chuť nechať Rusko, aby v tom pokračovalo,“ uviedol v utorok pre FT európsky vysokopostavený vládny predstaviteľ.
Má cenový strop ešte zmysel?
Aj keď posledné mesiace ukazujú, že sankčný mechanizmus, ktorý západné krajiny uvalili na dodávky ruskej ropy, nefunguje, časť odbornej a politickej verejnosti stále tvrdí, že má zmysel. Hlavným logickým argumentom, o ktorý sa opierajú, je fakt, že cenový strop v kombinácii s európskym embargom zvýšil ruským spoločnostiam náklady a znížil zisky. Z tých sa odvádzajú dane do tamojšej štátnej pokladnice. Hoci objem dodatočných nákladov nikto presne nevie, niektorí sa ho snažili odhadnúť na základe nepriamych informácií.
Jeffrey Sonnenfeld, profesor na Yalovej univerzite, ktorý radil americkému ministerstvu financií v otázke cenového stropu, v analytickom komentári napríklad uviedol, že rast nákladov spôsobujú dlhšie cesty ruských ropných tankerov, vyššie poistné či vynútené investície do zvýšenia kapacity prístavov.
„Odhadujeme, že tieto výdavky spôsobené cenovým stropom predstavujú dodatočné transakčné náklady vo výške približne 36 dolárov za barel, čo znižuje zisky z ropy, ktoré by inak Putin použil na financovanie svojej invázie na Ukrajinu,“ uviedol Sonnefeld, ktorý sa vo svojej analýze snažil aj špecifikovať, aký nárast nákladov spôsobili jednotlivé spomenuté faktory.
Predstaviteľ amerického ministerstva financií, ktorého cituje denník Financial Times, skonštatoval, že cieľom nie je len snaha „dosiahnuť, aby čo najviac barelov ropy putovalo pod limitom“, ale aj tlačiť na Rusko a tamojšie spoločnosti tak, aby sa museli „ťažko rozhodovať“. Podobne ako Sonnefeld uviedol, že vynútené zmeny spôsobili Kremľu „veľké náklady“.
