Pápež si na výročie protestov na Majdane v Kyjeve pozrel film od Rusa: Ukrajinci bojujú za identitu
„Rád by som zajtra v správach počul, že je po vojne a Putin je mŕtvy. O Putina menej," hovorí nevinne chlapec uprostred zničeného sídliska v Ukrajine. Jeho svedectvo zaznelo vo filme Freedom on Fire: Ukraine’s Fight for Freedom (Sloboda v ohni: Ukrajinský boj za slobodu). Je od ruského režiséra Eugena Afinevskeho, autora filmu Francesco o pápežovi Františkovi.
Medzi divákmi vo Vatikáne bol aj rímsky biskup, ktorého ku koncu premietania priviezli na vozíčku.
Dielo vo vatikánskej Aule Pavla VI. za účasti diplomatov a iných hostí uviedlo Ukrajinské veľvyslanectvo pri Svätej stolici. Stalo sa tak na 10. výročie začiatku masových proeurópskych protestov voči vtedajšej vláde. Spájajú sa s kyjevským Námestím nezávislosti, Majdan, neskôr prezývaný Euromajdan.
„Slávime desiate výročie Euromajdanu, Revolúcie dôstojnosti, keď 21. novembra 2013 odvážny ukrajinský ľud presadil svoje právo byť súčasťou slobodnej Európy, je to desaťročie boja za slobodu," predstavil slávnostný večer ambasádor Andrij Juraš.
Pápež František máva divákom po skončení premietania. Foto: archív autora
Dokumentárny film premietali v miništáte najprv na 1. výročie ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára 2023. Už vtedy si ho pozrel argentínsky pontifik. Povedal, že pri pohľade na Ukrajinu sa modlíme a otvárame srdcia bolesti: „Nehanbime sa trpieť a plakať, pretože vojna je skaza, vojna nás vždy umenšuje. Nech nám to Boh dá pochopiť."
Tentoraz katolícky líder v záverečnej modlitbe zdôraznil, že Ukrajinci bránia svoju identitu:
„Film ukazuje, že vojny sú vždy prehrou. A my, ktorí sme videli túto krutosť, musíme byť nablízku tomuto ľudu, ktorý bráni svoju identitu a tak veľmi trpí. A (musíme sa) modliť, nech príde pokoj.“
„Neviem pochopiť, ako niekto nemôže chcieť žiť v mieri. Je to jednoduché"
Eugena Afinevského občas označujú za izraelsko-amerického umelca. Z ukrajinskej ambasády nám potvrdili, že je židovského pôvodu, pochádza z ruskej Kazane, no teraz žije v USA. Podáva sugestívny, značne proukrajinský pohľad na vojnou ničenú krajinu, kde oslovuje ľudí v rozličných regiónoch a rôzneho veku. Niektoré vyjadrenia môžu vyznieť rozporuplne až nevhodne. Koniec koncov, bez kontroverzie sa nezaobišlo ani jeho spomínané dielo Francesco.
Vo Freedom on Fire napríklad ukrajinská lekárka vraví, že jej armáda bojuje so spevom a s veselosťou. Okrem kontroverzného, naivného priznania chlapca z úvodu rozpráva aj dievča v polorozpadnutom byte, ktorý zasiahla raketa:
„Neviem pochopiť, ako niekto nemôže chcieť žiť v mieri. Veď je to také jednoduché."
Pápež tlieska po skončení premietania. Foto: archív autora
Pápež František od začiatku invázie apeluje na mier a priamo nemenoval Ruskú federáciu a temer vôbec ani tamojšieho prezidenta Vladimira Putina, začo si vyslúžil veľkú kritiku. Naopak, vyzdvihol kultúru a ľudskosť ruského národa. Ukrajinskí manželia pred Afinevského kamerou ponúkli podobný pohľad:
„Vážim si ruskú kultúru, umenie a literatúru. Študoval a stážoval som v Petrohrade. Neviem pochopiť, ako taký intelektuálny potenciál..." vyslovil očividne dojatý muž, ktorý odvrátil zrak a povedal manželke, aby pokračovala.
„Často počujeme, že dosiahneme svoju pomstu. Možno veľkosť spočíva v inom, v odpustení", doplnila jeho manželka.
„Ľudia prestali hľadať pravdu. Uverili, že ju možno vytvoriť. Takáto skreslená realita dlho nevydrží," sťažuje sa, naopak, ukrajinský kňaz. Jeho iný krajan sa čuduje, prečo Rusi uverili, že ich západní susedia sú fašisti. To sa používa na ospravedlnenie prebiehajúcej „špeciálnej vojenskej operácie".
Filmové dielo si vyslúžilo standing ovation a prvý muž katolíckej cirkvi potom zotrval niekoľko minút v súkromnom rozhovore s Eugenom Afinevskym.
Po Majdane si Ukrajina v Ríme pripomenie Holodomor
Ukrajina si v týždni pripomenie taktiež tragédiu známu ako Holodomor. Vo štvrtok štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin slávi svätú omšu pri tejto príležitosti. Latinskoamerický pápež si ju pred rokom pripamätal slovami:
„Pripomíname si strašnú genocídu Holodomoru – vyhladenia spôsobeného hladom v rokoch 1932 až 1933, umelo zapríčineného Stalinom. Modlime sa za obete tejto genocídy a za mnohých Ukrajincov, deti, ženy, starých ľudí, ktorí dnes zakúšajú mučeníctvo spôsobené agresiou.“