Významný prešovský žrebčinec bol dôvodom, prečo sa Prešovčanom hovorí koňare

Jeden z historických symbolov v dejinách Prešova bol miestny štátny žrebčinec založený v roku 1859. Na celých 116 rokov sa tak Prešov stal významným centrom chovu koní. Napokon bol v roku 1975 presťahovaný do Veľkého Šariša. „Veľa súčasných obyvateľov Prešova však už o tejto časti histórie mesta nemá nijaké informácie. Preto my, ktorí máme záujem o chov koní a jeho históriu, sme sa rozhodli oživiť spomienky na túto časť histórie Prešova,” vysvetlil Peter Holakovský, jeden z autorov pamätnej tabule.

Mohlo by Vás zaujímať Pohotovosť pre dospelých kežmarskej nemocnice sa sťahuje na Hviezdoslavovu ulicu

Tabuľu odhalili v stredu 22. 11. 2023. Jej umiestnenie nie je náhodné. „Tabuľu sme inštalovali na mieste, kde pôvodne stáli objekty žrebčína,” doplnil Holakovský. Ambíciou do budúcna je k tabuli doplniť konské hlavy. Pôvodnú vstupnú bránu žrebčinca zdobili dve plastiky konských hláv. Po jeho likvidácii sa stratili. Autori projektu by preto privítali, ak by sa našli a mohli z nich urobiť odliatky, ktoré by nainštalovali k tabuli.

Podľa stránky mesta Prešov, ktorá uznala žrebčinec za pamätihodnosť, stál na veľkej ploche (v priestore vedľa terajšej Spojenej školy Pavla Sabadoša v Prešove) za murovaným plotom, ktorý stojí dodnes. Celý areál „Starých kasární“ – Štátneho žrebčinca – sa skladal z administratívnej budovy s kanceláriami, bytmi pre zamestnancov a koniarne, ktorú tvorili objekty maštalí, hospodárskych budov a skladov. Administratívna budova z vnútornej strany vytvárala objekt nazývaný Malý dvor.  „Ten vytvárali domy spojené v tvare uzatvoreného obdĺžnika. Nádvorie zdobili kvetinová skalka, drevený altánok a pri ňom vyhĺbená studňa.  Za Malým dvorom stála hospodárska časť objektu žrebčinca,” píše sa na stránke mesta Prešov.