Otvorený list o extrémizme a o lacnej odvahe

Váš odkaz však nečakane ožil aj v našom regióne. Po Pimovi Fortuynovi, ktorý si témy Vami otvárané osvojil aj v politickom zmysle a bol za to ešte pred Vami zabitý tiež, sa u Vás, v Holandsku, vynoril aj Geert Wilders, ktorý urobil to isté. Z Vašich tém urobil politikum.

A odvtedy 20 rokov žije životom štvanca. Je pod permanentnou kontrolou tajných služieb, neprespáva na rovnakom mieste, nemá nárok na žiaden normálny súkromný život, miesto jeho pobytu je štátne tajomstvo a ešte aj po dvadsiatich rokoch je aj vo volebnej miestnosti, v okamihu keď si uplatňuje vlastné volebné právo, tak tesne obklopený telesnými strážcami, že je celkom problém vidieť fotku, na ktorej by bol len on sám. Ostatné detaily jeho života štvanca nepoznám, ale je to evidentný smutný bizár.

No a späť k tomu, prečo Vám píšem. Tento muž vyhral voľby. A na Slovensku, v krajine, v ktorej žijem, bol každý komentár jeho víťazstva spojený s adjektívom EXTRÉMISTA. Takisto je popisovaný jeho bizarný životný štýl štvanej obete absolútne neslobodnej vo vlastnej krajine. A s chuťou je zdôrazňovaná aj trápna „šoubiznisová“ prezývka peroxidový Mozart. Napodiv však nikto v mojej slobodnej krajine, v ktorej všetci odvážni muži a ženy ozbrojení perami útočia na starú ctihodnú pani menom Záborská, na všetkých ľudí, ktorí sú posadnutí duchom svätým a takďalej a takďalej, nepovie, o čo vlastne ide. A nepoviem to ani ja, lebo sa, úprimne povedané, bojím.

Odvaha tu je lacná, a tak sú všetky blasfémie spojené s kresťanstvom bežnou súčasťou života. Od krampusov cez satanistické motívy až po karikovanie Ježiša Krista v každom predstaviteľnom zmysle.

Čo je však zvláštne, nikto z týchto zúrivých obrancov slobody, stand-upistov, komentátorov chrliacich Savonarolovské obrazy ako na bežiacom páse, ani náhodou a ani okrajovo nezabŕdne do karikovania ani kritizovania toho, čo ste karikovali a kritizovali vy, milý Theo van Gogh. A po Vás Pim Fortuyn a Geert Wilders. A keď Vás, tých čo sa neboja a čo za svoju pravdu zomierajú, označujú za extrémistov a tých čo Vás zabíjajú a budú zabíjať nespomenú ani okrajom, mám z toho divný pocit. Pocit, že žijem v krajine pokrivených zrkadiel a lacnej mediálnej odvahy. Na Slovensku.

Pozdravujem Vás odtiaľto

S úctou

Peter Núňez

Peter Núňez je spoluvlastník denníka Štandard.