Ako hospodársky rozchod Spojených štátov a Číny zlyháva. A pripútava k nej zvyšok sveta

Cieľ ochrannej obchodnej politiky Spojených štátov je jasný – nedovoliť, aby Čína, ktorá rýchlo zvyšuje svoju ekonomickú i vojenskú dominanciu, prevzala svetové kormidlo. Tú USA razia už niekoľko rokov, začal s ňou ešte bývalý americký prezident Donald Trump, ktorého administratíva uvalila rôzne clá a kvóty na čínsky tovar a mnoho ďalších opatrení.

Nové, ako napríklad zákaz vývozu amerických technológií a „know-how“ do Číny a ich predaj tamojším spoločnostiam či rôzne dotačné schémy na podporu domácich výrobcov, pridal kabinet Joea Bidena. Ten síce proti Trumpovi ostro vystupoval, no niektoré aspekty jeho politiky plynulo prevzal. Jedno z jeho posledných opatrení bolo zavedenie kontroly odchádzajúcich investícií a zákaz niektorých investícií do čínskych projektov v oblasti kvantovej informatiky, umelej inteligencie a pokročilých čipov.

Samozrejme, ide o citlivé priemyselné odvetvia, v ktorých USA nechcú, aby ich Čína predbiehala, keďže majú uplatnenie aj vo vojenskom priemysle. Napätie v najväčšej nárazníkovej oblasti medzi dvoma mocnosťami, v Juhočínskom mori a Taiwane, sa v priebehu uplynulých pár rokov dalo počas niektorých momentov takmer krájať.

Snaha kontrolovať obchodné toky v týchto odvetviach je preto pochopiteľná. No ani zďaleka sa nedá nazvať úspešnou.

Dlhšie, zložitejšie a drahšie. Ale pôvod je stále čínsky

Protekcionistické opatrenia sa odzrkadlili rôzne. Jednou z najviditeľnejších oblastí je medzinárodný obchod. Tu vidieť, že priame väzby medzi Spojenými štátmi a Čínou slabnú. Hodnota tovarov a služieb z Číny v súčasnosti predstavuje len 16,5 percenta celkového dovozu tovaru do USA, čo je menej ako 22 percent na začiatku obchodnej vojny.

Podľa poradenskej spoločnosti Kearney, na ktorú sa odvoláva Economist, len 51 percent amerického dovozu z "nízkonákladových" ázijských krajín pochádzalo vlani z Číny. Je to výrazne menej v porovnaní s tým, ako keď pred piatimi rokmi zavedla Trumpova administratíva prvé clá. Vtedy to predstavovalo 66 percent.

No problémom sú nepriame väzby medzi Čínou a blízkymi obchodnými partnermi Spojených štátov. Krajinami ako India, Mexiko, Vietnam či Taiwan.

„Obchodný deficit USA s Čínou sa od roku 2018 znížil o 90 miliárd dolárov, ale výrazne to kompenzovali väčšie obchodné deficity Spojených štátov, najmä s Vietnamom a Mexikom. Neexistuje žiadne obchodné oddelenie USA od Číny. Čína len posiela svoje výrobky do USA po kľukatejších trasách,“ píše na sociálnej sieti vedúci ekonóm Inštitútu medzinárodných financií (IIF) Robin Brooks.

The US trade deficit with China has shrunk by $90 bn since 2018, but that's more than offset by wider US trade deficits with - especially - Vietnam and Mexico. There is no trade decoupling of the US from China. China just sends its products to the US on more circuitous routes... pic.twitter.com/apg1mAoXXa

— Robin Brooks (@RobinBrooksIIF) November 21, 2023

V podobnom duchu sa nesú aj závery plynúce z výskumu, ktorý viedla známa ekonómka a dekanka Kalifornskej univerzity v San Diegu Caroline Freundová. Z americko-čínskej obchodnej vojny profitovali podľa jej analýzy najviac krajiny, ktoré mali v "sankcionovaných" odvetviach najsilnejšie obchodné vzťahy s Čínou. A týkalo sa to najmä strategických odvetví.

Pokiaľ ide o strategické tovary, podiel amerického dovozu prichádzajúceho z Číny sa v rokoch 2017 až 2022 znížil bezmála o 14 percentuálnych bodov, zatiaľ čo z Taiwanu a Vietnamu, štátov, ktoré vo veľkej miere dovážajú z Číny, prudko vzrástol.

Prípad Mexiko

Dosah protekcionizmu možno vidieť aj na grafe, ktorý v príspevku na sociálnej sieti zverejnil Robin Brooks. Je na ňom zobrazená obchodná bilancia Mexika, odkiaľ tok tovarov do USA výrazne zmohutnel, zatiaľ čo do krajiny prichádza čoraz viac výrobkov z Číny.

If you believe in US decoupling from China, take a look at Mexico's trade balance. Exports to the US (blue) are up massively, reflecting a big rise in imports from China (red). There is no trade decoupling. China is just sending its goods to the US on more circuitous routes... pic.twitter.com/tbp6wqCAdJ

— Robin Brooks (@RobinBrooksIIF) November 19, 2023

Čínska aktivita sa tam napríklad prejavuje v automobilovom priemysle, píše Economist. S odkazom na tamojšiu Národnú asociáciu výrobcov autodielcov magazín uviedol, že v minulom roku 40 percent „nearshoringových“ investícií pochádzalo od spoločností, ktoré sa do Mexika presťahovali z Číny [nearshoring je termín pre stratégiu, keď spoločnosť presúva svoje výrobné alebo iné aktivity do blízkosti koncového spotrebiteľského trhu, zväčša do susednej krajiny, pozn. red.].

Investície potom nasledoval aj nárast dovozu medziproduktov. V minulom roku čínske spoločnosti vyvážali do Mexika súčiastky v hodnote 300 miliónov dolárov mesačne, čo je viac ako dvojnásobok sumy, ktorú dokázali vyviezť pred piatimi rokmi, dopĺňa Economist.

Do chápadiel Číny

Príklady možno hľadať aj bližšie. V roku 2018 Čína dodala len tri percentá automobilových dielcov dovezených do Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska, Slovinska a Rumunska, píše ďalej Economist. Dodáva, že odvtedy čínsky dovoz vďaka prechodu na elektrické vozidlá prudko vzrástol a dnes je toto číslo na úrovni desať percent.

Tento dopyt po relatívne lacných čínskych medziproduktoch však vytvára (Američanmi neželané) stimuly pre tamojšie firmy. No môže za to hlavne vysoký dopyt z USA po finálnych výrobkoch od obchodných partnerov, napríklad po autách z EÚ.

Paradoxným výsledkom snáh Trumpovho i Bidenovho kabinetu o odluku od čínskeho hospodárstva sú tak užšie obchodné väzby medzi americkými partnermi a Pekingom. A keďže väčšina krajín sveta čínske investície a pomerne lacné medziprodukty vrelo víta, Spojené štáty svojich partnerov len ťažko presvedčia, aby znižovali rolu Číny v ich dodávateľských reťazcoch. Prípadné pokusy o zrušenie týchto väzieb by totiž mohli mať pre niektoré hospodárstva fatálne následky.