Med bol do 20. storočia jediné sladidlo. V čase vzniku medovnikárstva si perníky u nás mohli dovoliť len bohatší. Chudobnejší ľudia sa zvykli nimi obdariť len na Vianoce. V Bratislave existoval cech medovnikárov už v 14. storočí. Od 17. storočia sa medovnikárske technológie postupne skvalitňovali. „Do cesta sa pridávali rozmanité chuťové prísady a aromatické koreniny. Od 16. storočia medovnikári využívali drevené formy, ktoré rezbári bohato zdobili figurálnymi, zvieracími, rastlinnými aj orientálnymi motívmi,” vysvetlila etnologička Katarína Nádaská.

Mohlo by Vás zaujímať Prichádza čas stíšenia a pôstu. V minulosti sa v tomto období jedli raky, slimáky či vývary z bobrích chvostov

Hlinené a plechové drevené formy sa postupne prestali používať. Nahradili ich formy s dekoratívnymi prvkami gotiky a renesancie. „Významné strediská pernikárov v Uhorsku boli mestá Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Trnava, Modra, Kremnica, Banská Štiavnica, Levoča a Bardejov. Historická pernikárska výroba dosiahla vrchol v období baroka,“ dodala etnologička.      

„Perníky sa piekli tiež doma. Pridávali do nich perníkové korenie, ktoré kupovali na špeciálnych predvianočných trhoch,” doplnila Nádaská. Začiatkom 20. storočia sa objavila cukrová repa, ktorá vytlačila med. Perníkové pláty sa v minulosti mohli zlepovať džemom alebo slivkovým lekvárom.