Kanadský bojovník proti genderovej ideológii: viac ako tridsaťkrát ma napadli, Antifa mi zlomila ruku

Ako ste sa dostali od rozhorčenia k činom?

V júli 2020 si istá žena v Spojenom kráľovstve na vlakovej stanici v Edinburghu zaplatila uverejnenie bilbordu s nápisom Milujem J.K. Rowlingovú. Vydržal tam len jeden deň. Stiahli ho preto, že niektorí ľudia na Twitteri sa sťažovali, že je nenávistný, lebo J.K. Rowlingová otvorene poukazovala na problémy s transhnutím. Nepáčilo sa mi to, tak som v kanadskom Vancouveri vyvesil veľký bilbord, na ktorom bolo to isté. Vydržal tiež jeden deň, pretože politici povedali, že je to nenávistné.

Takže takto vznikla prezývka Billboard Chris?

Chcel som len zvýšiť informovanosť. Unavovalo ma sledovať útoky na našu slobodu prejavu. Prekážalo mi, že v Británii ten bilbord odstránili. Tak som vyvesil rovnaký nápis, akurát na veľký bilbord. Aj ten hneď zničili. A tak som v septembri 2020 vyvesil rovnaké bilbordy po celých Spojených štátoch. A potom, keďže so mnou nechcela spolupracovať žiadna spoločnosť vyrábajúca bilbordy a mojím cieľom je zvyšovať informovanosť, urobil som jediné možné. Dal som si vyrobiť cedule, ktoré nosím na svojom tele. Je to omnoho jednoduchšie riešenie.

Mám voľné ruky, chodím po vonku a rozprávam sa s ľuďmi. Je to technicky nenáročné riešenie, je to stará škola, umožňuje mi to hovoriť s ľuďmi z očí do očí a takto vytvárať povedomie v danom čase pre konkrétneho človeka. Tieto rozhovory si nahrávam a zverejňujem ich na sociálnych sieťach, kde si ich pozrú státisíce ľudí.

Mesačne takto s pravdou o tejto ideológii oslovím milióny ľudí. Tak nielen informujem o tejto téme, ale taktiež ukazujem, ako o nej treba komunikovať, a tak vzdelávam ľudí. Aj vďaka tomu sa dejú veľké veci. Mnohé štáty v USA už prijali legislatívu, ktorá spomínané praktiky zakazuje. A ľudia po celom svete teraz bojujú proti tejto ideológii.

Pochádzate z Kanady, kde, zdá sa, že je situácia ešte horšia ako v USA. Môžete ju popísať?

Sociálne médiá sú dnes všade a majú veľmi zlý vplyv na deti. Najmä tie zraniteľné. Teda deti s autizmom, deti, ktoré boli sexuálne zneužívané, deti s traumou, deti v štátnej starostlivosti a podobne. Všetky zápasia s rôznymi problémami a mnohé z nich veria, že zdrojom ich problémov je ich rodová identita. Prečo nie, keď v škole sa o tom učia, akoby išlo o vedecky potvrdený fakt, aj keď to tak nie je a celé je to len výmysel.

Nič z toho nie je pravda. Žiadna rodová identita neexistuje. Sme pohlavný druh. Buď máme mužské alebo ženské pohlavie. A to je všetko. A ak sa preto niekto trápi, nuž mal by ísť na terapiu, alebo by mal počkať, či to nevylieči čas, lebo z histórie vieme, že deti s podobným trápením z toho v minulosti v drvivej väčšine prípadov jednoducho vyrástli.

Ale teraz už z toho deti nenechávajú vyrásť. Liekom na rodovú dysfóriu sú blokátory puberty. V školách navyše pôsobia všetky tie kluby ako Aliancia pre rod a sexualitu, alebo iné mimoškolské kluby, kam deti chodia, a kde im vymývajú mozgy v prospech tohto kultu. Naozaj, ja to považujem za kult. A skrývajú to aj pred rodičmi. Štandardom v mnohých provinciách a štátoch je tajiť pred rodičmi, že ich vlastné dieťa má v škole nové meno a používa iné zámená.

Ako konkrétne prebieha výučba na kanadských školách v oblasti genderovej ideológie?

Takmer všade sa využíva postava genderového perníkového mužíka, alebo genderového jednorožca. Dnes som počul, že sa dokonca využíva aj v afrických školách. Pri lekciách so zapojením genderbead postavy sa vyučuje, že existuje viac pohlaví než dve. Opisujú vašu rodovú identitu, ktorá je založená na vašej osobnosti, vašej práci, vašich záľubách, úlohách v spoločnosti a očakávaniach, ktoré sa na vás kladú.

Čo má vaša práca dočinenia s vaším pohlavím? Samozrejme nič. Čo hovoria hračky, s ktorými sa hráte o vašom pohlaví? Nič. Celá táto ideológia stojí na stereotypoch. Takže ak je dievča tomboy [anglický výraz pre dievča, ktoré pôsobí chlapčensky, pozn. red.], teraz je vedené k tomu, že vo vnútri je v skutočnosti chlapcom. A ak má chlapec dievčenské črty, je vedený k tomu, že v skutočnosti je možno dievčaťom. Toto je však regresívny, sexistický nezmysel.

Pozitívne posolstvo, ktoré by sme mali deťom hovoriť, je, že neexistuje správny spôsob, ako byť chlapcom alebo dievčaťom. Ak chceš liezť po stromoch a hrať sa v blate, je to v poriadku. Nič to nemení na tom, že si krásne dievčatko. Táto ideológia sa však opiera o stereotypy, a preto útočí na všetky deti, ktoré nezapadajú do stereotypov.

Mnohé z toho, o čom hovoríte, poznáme aj v Európe. Ale ako je možné, že v Kanade je LGBT ideológia taká silná?

Dôvodom sú médiá a vláda. Ľavicové organizácie boli veľmi úspešné vo voľbách od najnižšej až po najvyššiu úroveň, dostali sa do vlády a presadzujú všetky tieto veci.

A prečo je opozícia proti tomu taká slabá?

V Kanade je opozícia veľmi slabá, lebo opoziční politici sa obávajú, že ich nazvú fanatikmi. Ak sa vyjadríte proti týraniu detí, povedia, že ste proti LGBTQ ľuďom. Že ste proti celej tejto abecede. A to by mohol byť koniec vašej politickej kariéry. No už by sme tomu mali začať čeliť. Namiesto toho, že neustále len reagujeme, by sme mali začať byť proaktívni a začať ovládať spoločenskú diskusiu.

Naše posolstvo by malo spočívať v tom, že neexistuje správny spôsob, ako byť chlapcom alebo dievčaťom. Že to, že niektorý chlapec je ženskejší, neznamená, že je dievčaťom. Takmer všetci s tým súhlasia. Súhlasí s tým viac ako 90 percent ľudí. Viem to, pretože som sa na uliciach, alebo na univerzitných kampusoch rozprával s 20-tisíc ľuďmi. Pre väčšinu to nie je kontroverzné. Ale je tu krajná ľavica, malá menšina, ktorá rodovú ideológiu presadzuje. Sú veľmi hlasní, agresívni a násilní. Je veľa násilníkov, ktorí sa snažia zabrániť, aby sa o tom hovorilo a ostatných to odrádza od hovorenia pravdy.

Ako je možné, že 90 percent ľudí nemá v politike svoj hlas?

Konzervatívna strana v Kanade je konzervatívna len podľa názvu. Náš parlament jednomyseľne hlasoval za prijatie zákona s názvom Bill C4, ktorý zakázal konverznú terapiu, ktorá môže pomôcť dieťaťu prijať svoje pohlavie. U nás je v poriadku vymyť dievčaťu mozog, aby si myslelo, že je chlapec. Ale ak mu chcete pomôcť, aby sa opäť cítilo dobre ako dievča, aby nebolo celoživotným pacientom farmaceutickej firmy, to je zakázané. Zbabelci! Prečo sa tak boja týchto radikálnych ľavičiarov? Nedovolia, aby za stranu kandidovali skutoční konzervatívci. Mne by napríklad nikdy nedovolili kandidovať, lebo som skutočný konzervatívec. A v strane sú len falošní konzervatívci, ktorí sa boja, že loď by sa mohla rozkývať.

Ale ak platí, že 90 percent ľudí si myslí to, čo vy, tak ako je možné, že v Kanade stále nemáte skutočnú konzervatívnu stranu? Prepáčte, ale stále tomu nerozumiem.

V Kanade vznikla nová strana s názvom Ľudová strana. Túto stranu založil Maxime Bernier, ktorý v minulosti pôsobil ako poslanec za Konzervatívnu stranu a takmer sa stal jej lídrom. Prehral o menej ako jedno percento hlasov, čo je škoda, lebo konzervatívna strana by bola pod jeho vedením úplne iná. Jeho strana je však nová a väčšina ľudí, ktorí tradične volili konzervatívcov, ju nebude voliť, pretože si myslia, že nemajú šancu byť zvolení. Preto ľudia stále volia falošných konzervatívcov a preto sa točíme v kruhu.

Kým sa v Konzervatívnej strane nenájde skutočný líder, ktorý bude presadzovať konzervatívnu agendu, nikdy sa to nezmení. V súčasnosti má premiér Trudeau príšernú popularitu. Keby sme dnes mali voľby, konzervatívci by vyhrali a pravdepodobne by mali väčšinu. Potom by s tým mohli niečo urobiť, pretože my meníme spôsob, akým o tom spoločnosť diskutuje. Je na občanoch, aby zmenili spôsob diskusie o tejto téme tak, aby bolo pre politikov bezpečné hovoriť, čo si myslia. Pretože oni sami to nikdy neurobia.

To sa evidentne snažíte robiť aj vy prostredníctvom svojich aktivít.

V uliciach po celej Severnej Amerike som už strávil viac ako 2 500 hodín. Väčšina mojich ciest teraz smeruje do USA. Tam mám väčšiu podporu a prebieha tam viacero bojov, ktorým chcem pomôcť, pričom sa mi tam dostáva obrovskej podpory. Doteraz som oslovil stovky miliónov ľudí. Pritom keď som začínal, nikto nevedel, čo sú to blokátory puberty. Teraz to už veľa ľudí vie. Ďalším krokom je aktivizovať čoraz viac ľudí, aby vystúpili v boji proti tejto ideológii. A taktiež ich trochu viac vzdelávať, pretože mnohí nevedia, ako sa tomu postaviť. A keď ľudia nevedia, čo majú robiť, nakoniec nerobia nič. Preto v Kanade naozaj potrebujeme aktivistov, vybudovať hnutie zdola.

Celý čas hovoríte o svojich pozitívnych skúsenostiach, no na sociálnych sieťach sa dá nájsť viacero videí, kde vidno, ako vás niekto napadol. Bolo takých prípadov veľa?

Áno, bol som napadnutý asi 30- až 40-krát vrátane prípadov, keď ma niekto opľul. Dostal som asi tucet rán, Antifa mi zlomila ruku. Jeden muž sa štyrikrát pokúšal hodiť mi do tváre veľký dopravný kužeľ a ja som ho štyrikrát zastavil. Dvakrát ma zatkli po tom, čo som bol napadnutý, pretože bolo jednoduchšie zbaviť sa mňa ako všetkých násilníkov, ktorí sa na mňa vrhli.

Ale väčšinu času je to pokojné. Záleží na tom, kam idete. Niektoré oblasti sú menej bezpečné ako iné. Ale myslím si, že je dôležité chodiť aj na menej bezpečné miesta. Nemôžeme predsa dovoliť, aby nám násilníci a fašisti hovorili, že nesmieme hovoriť o týraní detí. Preto je dôležité viesť tieto rozhovory aj v mestách, ako je Portland. Nemôžeme len tak povedať, že sme vinou násilníkov prišli o celé mestá. Samozrejme, treba postupovať s rozumom a opatrne. Ale sloboda prejavu je veľmi dôležitá a my sa nemôžeme nechať zastrašiť, pretože strach paralyzuje. Keď chodím na nebezpečné miesta, ukazujem, že sa to stále dá. Myslím, že to inšpiruje ďalších ľudí, aby robili to isté. A aby pozdvihli svoj hlas. Aj to je súčasťou toho, čo robím.

https://twitter.com/conservgenz/status/1646260954131202050?s=20

Aké sú vaše skúsenosti s políciou?

Aj policajti sú len ľudia. Niektorí sú skvelí, niektorí nie sú. V Kanade mám veľa zlých skúseností, najmä s vancouverskou políciou. Jedna bola vyslovene trápna. Tento rok ma napadli pred tromi desiatkami policajtov. Dostal som päsťou do tváre. Zozadu ma napadol ďalší chlap, preto som spadol. A čo urobili policajti? Neurobil nič. Jeden sa dokonca usmieval, keď ma napadli.

Vyšetrovateľka povedala, že som to vyprovokoval. Potom, že to bola vzájomná bitka. No ja som neurobil doslova nič, len som poskytoval rozhovor novinárovi. Je to jednoducho poburujúce. Problémom je, že moja pozícia momentálne nie je v očiach mnohých policajtov politicky priaznivá. Zrejme som pre nich disident, hoci ma podporuje drvivá väčšina obyvateľstva. Mnohí z nich nerozumejú tomu, čo sa deje. Sami majú vymyté mozgy, preto nemám ich podporu. Ale niektorí iní policajti boli skvelí, takže záleží na tom, kam sa dostanete. V Spojených štátoch som mal oveľa väčšiu podporu zo strany polície.

Posledná otázka. Na Slovensku máme veľa ľudí, ktorí si myslia, že všetky tie LGBT požiadavky, ktoré má progresívna strana v programoch, v podstate nie sú reálne. Že tam sú len tak naoko, ale politicky to tá strana nebude presadzovať, lebo je to celé príliš uletené.

Prepána! S tým sa absolútne nedá súhlasiť.

Prečo?

LGBTQ, teraz najmä TQ [transsexual, queer, pozn. red.] loby, sa zmocnila všetkých vlád, ktoré im aspoň trochu ustúpili. Ľavica veľmi tvrdo presadzuje progresívnu ideológiu. Presadzuje ju Svetová zdravotnícka organizácia, Svetové ekonomické fórum, OSN, každá jedna ľavicová vláda na svete. Všetky mimovládne LGBTQ organizácie sa stali hlavne TQ organizáciami, ktoré presadzujú túto ideológiu, akoby to bol fakt, aj keď nič z toho nie je pravda. Mnohí konzervatívci sa príliš báli proti nim vystúpiť, pretože sú veľmi mocní. Majú za sebou kopu peňazí a dokážu presadiť všetky svoje ciele. Takže teraz musíme veľa veci doháňať, tlačiť sa späť a napravovať mnohé škody, ktoré boli spôsobené. Oni sú mimoriadne mocní a efektívni.

Chris Elston

pochádza z Kanady. Je otcom dvoch dcér a jedným z najväčších bojovníkov proti genderovej ideológii a mrzačeniu detí na svete. Na sociálnej sieti X ho sleduje 362 miliónov používateľov. Rozhovor vznikol v rámci ARC konferencie, ktorá sa uskutočnila v Londýne.