Juraj Blanár: Začíname si dobre rozumieť s Rakúskom, aj V4 stále funguje. Ukrajinu v EÚ si momentálne predstaviť neviem

Rozhovor s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Jurajom Blanárom o jeho prvých zahraničných cestách a stretnutiach s kolegami v EÚ a NATO, postojoch Slovenska k Ukrajine, jej členstvu v EÚ aj o tom, čo robíme pre to, aby nám túto zimu Ukrajinci nezastavili plyn z Ruska. Rozprávali sme sa aj o problémových otázkach s Maďarskom, nielen nakupovaní nehnuteľností a pôdy na Slovensku, ale aj otázke, ako by Ficova vláda reagovala na snahu Maďarska kúpiť Slovenské elektrárne. Pýta sa Jaroslav Daniška.

Minulý týždeň ste absolvovali stretnutie s ministrami štátov NATO, podali ste si ruku s americkým ministrom Blinkenom, plus ste mali rokovanie s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Kulebom. Kritizoval vás niekto za rozhodnutie, že nebudeme na Ukrajinu posielať ďalšie zbrane?

Leda ak myslíte neschopnú opozíciu na Slovensku, ktorá vždy obhajovala iné ako proslovenské záujmy?! Úprimne povedané, ani neviem, čo všetko si zase s podporou niektorých progresívnych médií navymýšľali. Vraj som porušil programové vyhlásenie vlády, ďalej, že som protirečil nášmu predsedovi a podobne. Ani som to nechcel všetko čítať, pretože pre mňa je dôležité, aby sme napĺňali našu politiku, najmä z jej zahraničnej časti, ktorú sme ľuďom na Slovensku sľúbili už dlho pred voľbami. Potom programové vyhlásenie, ku ktorému sme sa zaviazali celá koalícia, a najmä naplniť mandát, ktorý sme dostali vo voľbách na konci septembra. Vždy sme otvorene volali po prímerí, po mieri, po akomkoľvek mierovom pláne a najmä po dodržiavaní medzinárodného práva, odmietali sme posielať zbrane z výzbroje Ozbrojených síl SR, pretože bývalé rozpadnuté vlády úplne odzbrojili našu vlasť a zneschopnili našu vlastnú obranu. Ani len to naše nebo si – žiaľ – nevieme brániť vlastnými silami. Takže ak ma kritizujú tí, ktorí toto všetko spôsobili a dopustili, tak nech si na to urobia svoj vlastný názor čitatelia.

V Bruseli ste de facto povedali, že okrem vývozu zbraní pokračujeme smerom k Ukrajine vo všetkom, čo naše predchádzajúce vlády robili. Otázka znie: ak opravujeme ukrajinské zbrane na našom území alebo plánujeme export munície 155 mm, ako ste o tom hovorili, platia slová Roberta Fica z kampane a prísľub, že nebudeme podporovať vojnu, že chceme zmeniť kurz? Takéto výroky zrovna o zmene kurzu nehovoria. Aj Peter Pellegrini v Prahe povedal, aby našu vládu nehodnotili podľa slov, ale podľa činov. Nie je to teda celé finta na voličov, keďže zbrane už aj tak nemáme na export, a tak trochu prejav pokrytectva?

Žiadna finta na voličov, pán redaktor. Povedali sme, že nespochybňujeme naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, a to platí. Aj preto som sa spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Ale to neznamená, že by sme nekritizovali tie kroky Aliancie, ktoré sme kritizovali už predtým. A kurz slovenskej zahraničnej politiky sme už začali meniť. Hovoríme, že na prvom mieste sú občania Slovenska a suverénne postoje, nie kolenačková politika, že ak sa niekto na našich predchodcov škaredo pozrel, tak nechali nestrážené naše hranice a nelegálni migranti zaplavili Slovensko. A teraz sa vrátim k tým zbraniam. Ani jeden náboj, ani jedna zbraň alebo nejaká technika od našej armády. Ak však slovenské firmy niečo vyrábajú a predávajú, do toho štát nebude vstupovať a ani sme to nesľubovali. Máme trhové hospodárstvo, preto nemôžeme vstupovať do obchodných vzťahov jednotlivých firiem. My sme kritizovali to, že Hegerova i Ódorova vláda rozdávali majetok Slovenskej republiky a týmito zbraňami len prilievali olej do ohňa. A s tým sme mali problém, a to sme zastavili. Bol to balík, ktorý pripravila Ódorova vláda pani prezidentky v hodnote 40 miliónov eur. A toto som jasne vysvetlil tak ukrajinskému veľvyslancovi, ako aj ministrovi zahraničných vecí Ukrajiny na stretnutí v Bruseli a nič na tom nebudeme meniť. Humanitárne im pomôžeme v rámci našich možností.

Prejdime teraz z Bruselu do Štrasburgu, europoslanci strany Smer pred vyše týždňom nehlasovali v dôležitom hlasovaní k správe, ktorá navrhuje rušiť právo veta členským štátom, premenu Komisie na exekutívu či uľahčenie toho, aby EÚ mohla ľahšie uvaliť sankcie na svojho vlastného člena. Sú vaši europoslanci súčasťou tej istej strany ako vy?

(Smiech.) Idete in medias res. Nemal som priestor komunikovať s dvomi kolegami, ale s kolegyňou Neveďalovou som rozprával, tá svoje nehlasovanie už aj verejne vysvetlila. Bez ohľadu na to, aj keby tam boli a zdržali by sa alebo by boli proti, tak by to zrejme prešlo. Dôležitejšie je niečo iné. Pre nás – pre vládu Slovenskej republiky – je toto červená čiara. Jednoducho nebudeme súhlasiť, aby sa otvárali takýmto spôsobom zmluvy a siahlo sa na právo veta. A pre všetkých čitateľov, ktorí budú čítať tento rozhovor, hovorím, že je to postačujúca poistka. Keby ktokoľvek na nás tlačil, že takéto zmeny sú potrebné a súvisia s rozširovaním Európskej únie, tak platí, že o všetkom musia rozhodnúť členské štáty. No a tam má Slovenská republika, pokiaľ bude Smer vo vláde, jasný postoj.

Nepýtam sa na vládu, ale na europoslancov za vašu stranu. Tá správa by neprešla, keby bolo proti o 18 europoslancov viac. A vaši traja kolegovia tam jednoducho už neboli. Ako si to mohli dovoliť?

Pani kolegyňa Neveďalová odišla, pretože išla na pohreb svojej babky. Aj to vysvetlila vo svojom statuse, ale jej vystúpenia, ktoré mala predtým, a komentáre hovoria úplne jasne o jej postojoch.

Chýbali všetci traja, aj Hajšel, aj Beňová, všetci.

Áno, neboli pri hlasovaní. Ale neviem vám povedať, kde sa vtedy nachádzali. Treba sa ich spýtať.

Vyvodíte z toho konzekvencie voči europoslancom pred eurovoľbami? Budú politici ako Beňová a ďalší reprezentovať Smer v EÚ aj naďalej?

O tomto všetkom rozhoduje predsedníctvo. My nie sme strana, že sa to rozhodne na úrovni vedenia. Predsedníctvo zasadne a schváli kandidátku. Som presvedčený, že netreba v tom hľadať vôbec žiadne bočné úmysly, táto správa Europarlamentu nie je záväzná, je to v podstate iniciatívny akt, ktorý predložilo – tuším – päť politických frakcií, dôležité bude rozhodovanie na Európskej rade. Tam je naša vláda úplne jasná a čitateľná, určite sa nemienime vzdať našej zahraničnej politiky.

Až na to, že sa to opakuje častejšie, že europoslanci Smeru nehlasujú v súlade s líniou strany doma. Nepovažujete to za problém?

Povedzte príklad a berme do úvahy dôležitosť hlasovania, lebo ja si nepamätám, že by bolo hlasovanie, ktoré by prijalo niečo, čo by bolo v rozpore s tým, čo hlása strana, a naši poslanci za to hlasovali. Viete, čo tým chcem povedať. Boli sme donedávna členmi Strany európskych socialistov, pozastavili nám členstvo. A keď som chodil na zasadnutia, keďže som mal zahraničnú a európsku politiku na starosti, tak jediné, čo som na tých zasadnutiach počúval, bolo, že kedy bude rodová rovnosť odsúhlasená na úrovni Slovenskej republiky, kedy zlepšíme práva pre LGBT. Nikdy som tam nepočul otázky, ktoré by sa týkali, povedzme, chudoby. Možno práve teraz, keď máme pozastavené členstvo, tak budeme mať rozviazanejšie ruky. Ale dúfam, že aj európski socialisti sa konečne spamätajú, pretože ak to pôjde takto ďalej, tak v budúcich európskych voľbách to bude obrovský debakel. Stačí sa pozrieť na výsledky volieb v Holandsku. Predtým vo Fínsku či Švédsku.

To Holandsko vás skôr potešilo, či nie?

To by som nepovedal. Skôr to potvrdzuje naše slová, že konanie predstaviteľov eurokomisie, predovšetkým pani predsedníčky Ursule von der Leyenovej, je veľmi jednostranné a aj to je odzrkadlením výsledkov volieb v Holandsku. Podpora neobmedzenej migrácie, napríklad, a presadzovanie paktu, ktorý v podstate nič nerieši, ale naopak, ešte zhoršuje situáciu. Namiesto toho, aby sa pani Ursula von der Leyenová zaoberala nefungovaním Frontexu alebo pomocou v tretích krajinách, odkiaľ prichádzajú nelegálni migranti, tak ona – bez toho, aby informovala ako prvých predstaviteľov hláv Európskej únie – zverejní správu o prístupových rokovaniach, ktorú chce predložiť na decembrovom samite. Beží do Kyjeva a informuje pána Zelenského ako prvého. Viete, ja som bol na návšteve kolegov či už v Českej republike a v Rakúsku, predovšetkým v Rakúsku to nevnímajú veľmi pozitívne. To sa jednoducho nerobí. A potom sa nemôžeme čudovať, ako ľudia v Holandsku volia. Rozhodli sa na základe nejakej situácie, aj európskej, aj geopolitickej. A keď vidia, kam dospela bezbrehá migračná politika Švédska, tak sa nemôžeme čudovať. Vo Švédsku dnes gangy medzi sebou bojujú a na uliciach prichádzajú o život civilisti. Predstavte si, že by sa také niečo dialo na Slovensku, to by boli palcové titulky. Vo Švédsku sa to deje a takmer nevidíme, že sa o tom píše.

Pani von der Leyenová a nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková asi najviac tlačia na podporu Ukrajiny v Európe. Videli sme to aj nedávno, keď Američania oznámili, že po zvolení nového šéfa snemovne Johnsona nebude už podpora Ukrajiny tak automaticky schvaľovaná, ako to navrhuje prezident Biden, Baerbocková hneď povedala, že Nemecko zdvojnásobí svoju podporu. Maďarský minister Szijjártó pre Štandard povedal, že Baerbocková je hlavným lídrom takejto politiky v EÚ. Zaujíma ma, keďže spomínate ten prístupový proces a keďže ste na prvom stretnutí Rady ministrov povedali, že Slovensko podporuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii, či to myslíte vážne. Je to vážna otázka, viete si predstaviť, že by Ukrajina bola v EÚ?

Je to naozaj vážna otázka. No za súčasných okolností si to predstaviť neviem. Sám som zvedavý, ako bude napríklad pani Ursula von der Leyenová zdôvodňovať návrh na členstvo alebo otvorenie rokovaní Ukrajiny na členstvo v Európskej únii a odpovedať na otázku, ako môžeme začať rokovať s krajinou, ktorá je vo vojnovom konflikte. Je to dôležitá vec, pozeráme sa na to z nejakej perspektívy. Osobne si myslím, že členstvo Ukrajiny v EÚ je strašne, strašne vzdialené. Odmietame, aby sa k tomu pristupovalo politicky, a jediné, čo podporujeme, je, aby tu bola perspektíva pre Ukrajinu do budúcnosti, ale pri dodržaní všetkých pravidiel, ako to majú všetky ostatné krajiny, či už východného partnerstva ako Moldavsko a Gruzínsko, alebo západného Balkánu od Albánska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Srbska po Severné Macedónsko. To znamená, že náš signál je: áno, nech sa páči, Ukrajina môže smerovať a sme pripravení vás podporiť, ale musíte splniť kompletne všetky kritériá, ktoré sú s tým spojené. Žiadne výnimky sa nebudú akceptovať.

Nejde len o pravidlá. Ak platia slová Roberta Fica, že Ukrajina je nesmierne skorumpovaná krajina…

… to nie sú len slová…

… súhlasím, ale v tom prípade je problém rádovo väčší. Nejde len o to, že záväzky k takejto krajine môžu ohrozovať samotnú existenciu EÚ. Viete si predstaviť, čo pre budúcnosť EÚ znamená financovanie Ukrajiny, všetky členské štáty by sa zrejme stali čistými platcami a pochybujem, že by to voliči akceptovali. Je tu aj tretí rozmer, Rusi už dnes hovoria, že EÚ pre nich čoraz viac predstavuje aj vojenskú štruktúru, čo je tiež istý odkaz. Naozaj si viete predstaviť Ukrajinu v EÚ?

Za súčasných okolností nie. Ešte raz to opakujem, domnievam sa, že táto perspektíva Ukrajiny je pomerne ďaleko. To, že chceme, aby Ukrajina bola demokratická, na tom sa zhodneme. To, aby Ukrajina bola mierová, na tom sa zhodneme. A to, aby Ukrajina bola aj celistvá z hľadiska územia, pretože odsudzujeme porušovanie medzinárodného práva narušením celistvosti, aj na tom sa zhodneme. Ale my na to nevieme odpovedať, pretože toto je záležitosť niekoho iného. To je záležitosť Ukrajiny, Ruskej federácie a iných podporovateľov tejto vojny, predovšetkým Západu a Spojených štátov amerických. Z našej strany ide o pozitívny signál vyslaný voči Ukrajine. Ak chcete, ponúkame priestor na rokovania, ale čaká vás veľmi dlhá cesta.

Buďte konkrétny: mala by EÚ financovať Ukrajinu v tom tempe, ako sme nastolili a ako je to plánované, povedzme, na najbližší rok?