Juraj Blanár: Začíname si dobre rozumieť s Rakúskom, aj V4 stále funguje. Ukrajinu v EÚ si momentálne predstaviť neviem

(Smiech.) Idete in medias res. Nemal som priestor komunikovať s dvomi kolegami, ale s kolegyňou Neveďalovou som rozprával, tá svoje nehlasovanie už aj verejne vysvetlila. Bez ohľadu na to, aj keby tam boli a zdržali by sa alebo by boli proti, tak by to zrejme prešlo. Dôležitejšie je niečo iné. Pre nás – pre vládu Slovenskej republiky – je toto červená čiara. Jednoducho nebudeme súhlasiť, aby sa otvárali takýmto spôsobom zmluvy a siahlo sa na právo veta. A pre všetkých čitateľov, ktorí budú čítať tento rozhovor, hovorím, že je to postačujúca poistka. Keby ktokoľvek na nás tlačil, že takéto zmeny sú potrebné a súvisia s rozširovaním Európskej únie, tak platí, že o všetkom musia rozhodnúť členské štáty. No a tam má Slovenská republika, pokiaľ bude Smer vo vláde, jasný postoj.

Nepýtam sa na vládu, ale na europoslancov za vašu stranu. Tá správa by neprešla, keby bolo proti o 18 europoslancov viac. A vaši traja kolegovia tam jednoducho už neboli. Ako si to mohli dovoliť?

Pani kolegyňa Neveďalová odišla, pretože išla na pohreb svojej babky. Aj to vysvetlila vo svojom statuse, ale jej vystúpenia, ktoré mala predtým, a komentáre hovoria úplne jasne o jej postojoch.

Chýbali všetci traja, aj Hajšel, aj Beňová, všetci.

Áno, neboli pri hlasovaní. Ale neviem vám povedať, kde sa vtedy nachádzali. Treba sa ich spýtať.

Vyvodíte z toho konzekvencie voči europoslancom pred eurovoľbami? Budú politici ako Beňová a ďalší reprezentovať Smer v EÚ aj naďalej?

O tomto všetkom rozhoduje predsedníctvo. My nie sme strana, že sa to rozhodne na úrovni vedenia. Predsedníctvo zasadne a schváli kandidátku. Som presvedčený, že netreba v tom hľadať vôbec žiadne bočné úmysly, táto správa Europarlamentu nie je záväzná, je to v podstate iniciatívny akt, ktorý predložilo – tuším – päť politických frakcií, dôležité bude rozhodovanie na Európskej rade. Tam je naša vláda úplne jasná a čitateľná, určite sa nemienime vzdať našej zahraničnej politiky.

Až na to, že sa to opakuje častejšie, že europoslanci Smeru nehlasujú v súlade s líniou strany doma. Nepovažujete to za problém?

Povedzte príklad a berme do úvahy dôležitosť hlasovania, lebo ja si nepamätám, že by bolo hlasovanie, ktoré by prijalo niečo, čo by bolo v rozpore s tým, čo hlása strana, a naši poslanci za to hlasovali. Viete, čo tým chcem povedať. Boli sme donedávna členmi Strany európskych socialistov, pozastavili nám členstvo. A keď som chodil na zasadnutia, keďže som mal zahraničnú a európsku politiku na starosti, tak jediné, čo som na tých zasadnutiach počúval, bolo, že kedy bude rodová rovnosť odsúhlasená na úrovni Slovenskej republiky, kedy zlepšíme práva pre LGBT. Nikdy som tam nepočul otázky, ktoré by sa týkali, povedzme, chudoby. Možno práve teraz, keď máme pozastavené členstvo, tak budeme mať rozviazanejšie ruky. Ale dúfam, že aj európski socialisti sa konečne spamätajú, pretože ak to pôjde takto ďalej, tak v budúcich európskych voľbách to bude obrovský debakel. Stačí sa pozrieť na výsledky volieb v Holandsku. Predtým vo Fínsku či Švédsku.

To Holandsko vás skôr potešilo, či nie?

To by som nepovedal. Skôr to potvrdzuje naše slová, že konanie predstaviteľov eurokomisie, predovšetkým pani predsedníčky Ursule von der Leyenovej, je veľmi jednostranné a aj to je odzrkadlením výsledkov volieb v Holandsku. Podpora neobmedzenej migrácie, napríklad, a presadzovanie paktu, ktorý v podstate nič nerieši, ale naopak, ešte zhoršuje situáciu. Namiesto toho, aby sa pani Ursula von der Leyenová zaoberala nefungovaním Frontexu alebo pomocou v tretích krajinách, odkiaľ prichádzajú nelegálni migranti, tak ona – bez toho, aby informovala ako prvých predstaviteľov hláv Európskej únie – zverejní správu o prístupových rokovaniach, ktorú chce predložiť na decembrovom samite. Beží do Kyjeva a informuje pána Zelenského ako prvého. Viete, ja som bol na návšteve kolegov či už v Českej republike a v Rakúsku, predovšetkým v Rakúsku to nevnímajú veľmi pozitívne. To sa jednoducho nerobí. A potom sa nemôžeme čudovať, ako ľudia v Holandsku volia. Rozhodli sa na základe nejakej situácie, aj európskej, aj geopolitickej. A keď vidia, kam dospela bezbrehá migračná politika Švédska, tak sa nemôžeme čudovať. Vo Švédsku dnes gangy medzi sebou bojujú a na uliciach prichádzajú o život civilisti. Predstavte si, že by sa také niečo dialo na Slovensku, to by boli palcové titulky. Vo Švédsku sa to deje a takmer nevidíme, že sa o tom píše.

Pani von der Leyenová a nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková asi najviac tlačia na podporu Ukrajiny v Európe. Videli sme to aj nedávno, keď Američania oznámili, že po zvolení nového šéfa snemovne Johnsona nebude už podpora Ukrajiny tak automaticky schvaľovaná, ako to navrhuje prezident Biden, Baerbocková hneď povedala, že Nemecko zdvojnásobí svoju podporu. Maďarský minister Szijjártó pre Štandard povedal, že Baerbocková je hlavným lídrom takejto politiky v EÚ. Zaujíma ma, keďže spomínate ten prístupový proces a keďže ste na prvom stretnutí Rady ministrov povedali, že Slovensko podporuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii, či to myslíte vážne. Je to vážna otázka, viete si predstaviť, že by Ukrajina bola v EÚ?

Je to naozaj vážna otázka. No za súčasných okolností si to predstaviť neviem. Sám som zvedavý, ako bude napríklad pani Ursula von der Leyenová zdôvodňovať návrh na členstvo alebo otvorenie rokovaní Ukrajiny na členstvo v Európskej únii a odpovedať na otázku, ako môžeme začať rokovať s krajinou, ktorá je vo vojnovom konflikte. Je to dôležitá vec, pozeráme sa na to z nejakej perspektívy. Osobne si myslím, že členstvo Ukrajiny v EÚ je strašne, strašne vzdialené. Odmietame, aby sa k tomu pristupovalo politicky, a jediné, čo podporujeme, je, aby tu bola perspektíva pre Ukrajinu do budúcnosti, ale pri dodržaní všetkých pravidiel, ako to majú všetky ostatné krajiny, či už východného partnerstva ako Moldavsko a Gruzínsko, alebo západného Balkánu od Albánska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Srbska po Severné Macedónsko. To znamená, že náš signál je: áno, nech sa páči, Ukrajina môže smerovať a sme pripravení vás podporiť, ale musíte splniť kompletne všetky kritériá, ktoré sú s tým spojené. Žiadne výnimky sa nebudú akceptovať.

Nejde len o pravidlá. Ak platia slová Roberta Fica, že Ukrajina je nesmierne skorumpovaná krajina...

... to nie sú len slová...

... súhlasím, ale v tom prípade je problém rádovo väčší. Nejde len o to, že záväzky k takejto krajine môžu ohrozovať samotnú existenciu EÚ. Viete si predstaviť, čo pre budúcnosť EÚ znamená financovanie Ukrajiny, všetky členské štáty by sa zrejme stali čistými platcami a pochybujem, že by to voliči akceptovali. Je tu aj tretí rozmer, Rusi už dnes hovoria, že EÚ pre nich čoraz viac predstavuje aj vojenskú štruktúru, čo je tiež istý odkaz. Naozaj si viete predstaviť Ukrajinu v EÚ?

Za súčasných okolností nie. Ešte raz to opakujem, domnievam sa, že táto perspektíva Ukrajiny je pomerne ďaleko. To, že chceme, aby Ukrajina bola demokratická, na tom sa zhodneme. To, aby Ukrajina bola mierová, na tom sa zhodneme. A to, aby Ukrajina bola aj celistvá z hľadiska územia, pretože odsudzujeme porušovanie medzinárodného práva narušením celistvosti, aj na tom sa zhodneme. Ale my na to nevieme odpovedať, pretože toto je záležitosť niekoho iného. To je záležitosť Ukrajiny, Ruskej federácie a iných podporovateľov tejto vojny, predovšetkým Západu a Spojených štátov amerických. Z našej strany ide o pozitívny signál vyslaný voči Ukrajine. Ak chcete, ponúkame priestor na rokovania, ale čaká vás veľmi dlhá cesta.

Buďte konkrétny: mala by EÚ financovať Ukrajinu v tom tempe, ako sme nastolili a ako je to plánované, povedzme, na najbližší rok?

Toto je veľmi diskutovaná otázka a bude to aj predmetom decembrového zasadnutia Rady hláv štátov Európskej únie, pretože dnes je evidentné, že Ukrajina bez zahraničnej pomoci nie je schopná prežiť. Ak sa dnes hovorí, že len mesačne potrebuje jeden a pol miliardy na fungovanie svojho štátneho aparátu, je to veľmi ťažké. Zároveň je tu ďalších 50 miliárd, ktoré sa majú poskytnúť na nejaké mierové účely z rozpočtu Európskej únie, nevediac pritom, ako skončili finančné prostriedky, ktoré tam išli dodnes. A to sú práve tie skloňované otázky, ktoré boli zadefinované v siedmich podmienkach zo strany Európskej únie. Zatiaľ iba dve – ale zatiaľ len čisto formálne – Ukrajina splnila, musí ich ešte zaviesť do praxe, spomína sa tam oligarchia, korupcia a tak ďalej. Nestačí prijať zákon, musí sa implementovať a toto sú všetko veci, ktoré musí Ukrajina urobiť a presvedčiť partnerov. Poviem príklad, zoberte si Bosnu a Hercegovinu, ktorá sa dostala už do pomerne dobrého štádia, aby sa mohli otvoriť rokovania o vstupe do Európskej únie. Napriek tomu sú tam niektoré veci, ktoré ešte nesplnili a pani von der Leyenová ich nenavrhuje, ale dáva im čas do decembra, aby to stihli. A to pritom Bosna nie je vo vojnovom konflikte. Preto hovorím, že proces musí byť taký, aký bol aj v našom prípade, aj v prípade ostatných. Domnievam sa, že Ukrajina má najťažšiu úlohu, ako sa vyrovnať s tým, kde sa nachádza, pretože ja som si prečítal analýzu Micheala von der Schulenburga, generála vo výslužbe Haralda Kujata a profesora Hansa Joachima Funkeho, ktorí popísali realitu ukrajinskej vojny. Ani bývalý predseda vlády Izraela Bennett si nevymýšľal. Hovoril úplne jasne, hoci sa to nehodilo médiám, ktoré boli orientované len proukrajinsky a za vojnu. Ale dnes sa ukazuje, že Ukrajina bola kdesi inde, že samotný Zelenskyj vyzval Bennetta, aby sprostredkoval mierové rokovanie, a sám Zelenskyj súhlasil s tým, že Ukrajina bude neutrálnou krajinou, že zabezpečí práva ruskej menšiny a tak ďalej, a tak ďalej.

Štandard o tom písal. Je o tom aj reč medzi ministrami na Rade ministrov, rozpráva sa tam o tom?

Tomuto sa hovorí politická nekorektnosť. Keď otvoríte takúto otázku, tak vám niektorí neformálne povedia, že to je všetko v poriadku, ale je nekorektné hovoriť, že Ukrajina je skorumpovaná.

To nemyslím, pýtam sa na tie mierové rokovania, výroky premiéra Bennetta či generála Kujata – o tom sa hovorí?

Rozumiem, ale aj to patrí do kategórie, že keď budete otvárať otázku, ktorá sa týka Ukrajiny, inak, ako je mainstreamom prezentovaná, tak je to politicky nekorektné. Nemal som ešte veľký priestor, priznám sa, na nejaké široké diskusie. Stihol som stretnúť asi desiatku svojich kolegov, predstavil som sa, rokovanie bežalo veľmi rýchlo. Ale už z tých prvých skúseností vidieť, že neformálne diskusie sú omnoho zaujímavejšie ako tie formálne. Tým som vám odpovedal na všetko.

S kým si tam zatiaľ najlepšie rozumiete?

Spomeniem kolegu Lipavského, ktorého som stretol ako prvého...

... počkajte, nepýtam sa, s kým si rozumiete po slovensky...

(Smiech.) ... ale aj tak si rozumieme, pretože česko-slovenský rozmer je dôležitý. Veľmi príjemne ma potešil kolega Alexander Schallenberg z Rakúska, je to pragmatik, aktuálne – tuším – druhý najdlhšie slúžiaci minister zahraničných vecí v EÚ po Petrovi Szijjártóovi, ktorý je ministrom 9 rokov. Veľmi dobré bolo stretnutie s pani ministerkou z Rumunska. Aj tu som cítil veľkú blízkosť, debata bola veľmi vrúcna, až taká, že kedy prídem do Rumunska. A myslím, že Rumunsko je pre nás veľmi významný partner. Veľmi príjemné stretnutie bolo s pánom ministrom Tajanim z Talianska. Je to človek, s ktorým si rozumieme v otázke migrácie, ktorá je dnes top téma. Akokoľvek sa bude niekto snažiť niečo zľahčovať, už 11 krajín Schengenu zaviedlo hraničné kontroly, a to o niečom svedčí. Mám pred sebou ešte dlhú cestu spoznávania ďalších kolegov, teším sa na to.

Zdá sa, že V4 nebude fungovať tak, ako sme boli zvyknutí v lepších časoch, pretože bude vnútorne veľmi rozdelená.

Prečo si to myslíte?

Pretože v rozhodujúcich témach, najmä pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, ale v prípade novej poľskej vlády aj o ďalšie témy európskeho mainstreamu, budú vlády vo Varšave a Prahe stáť niekde inde, ako stojíme my alebo maďarská vláda.

Nuž, moja odpoveď je veľmi jednoduchá: každý z členov Vyšehradskej štvorky má svoje videnie zahraničnej politiky. Ale zároveň som presvedčený, že sú tam témy, ktoré nás spájajú. A to je umenie diplomacie, ako sme to videli aj počas riešenia krízy migrácie v roku 2015, že sa spojiť dá. Uvidíme, ako sa to vyvinie s poľskou vládou, zatiaľ sa to naťahuje, ale Donald Tusk je proeurópsky politik a mohol by mať úplne iný ťah na bránu, napríklad v téme migrácie majú podobný názor ako my. Čiže spájať sa treba v tom, čo je nám spoločné. A ja si myslím, že to nájdeme.

Posledná poľská liberálna premiérka Ewa Kopacz, ktorá bola z Tuskovej strany, pôvodne podporila migračné kvóty v roku 2015, zmenila to až vláda PiS-u. Aj Donald Tusk má v podstate nemecké postoje k hlavným témam politiky.

Áno, pán redaktor, ale to bolo v ktorom roku?

No tak je to pár rokov dozadu, Kopacz skončila v roku 2015.

To je osem rokov a odvedy sa veľa vecí udialo. Ukrajinská kríza, atak migrantov na východnej hranici Poľska, ďalšie procesy v poľskej spoločnosti sa takisto posunuli úplne kdesi inde. A Donald Tusk si uvedomuje, že keby bol otvorený voči migrácii, tak by mal veľké problémy. Pretože už dnes majú veľké problémy zvládať ukrajinskú menšinu, majú najväčší podiel Ukrajincov, prináša im to obrovské problémy. Vidíte kamióny na hraniciach, obrovský tlak na poľnohospodárstvo, veď Poľsko má zamestnaných len v tomto sektore viac ako 15 percent pracujúcich obyvateľov, u nás sú to iba 3 percentá. Čiže pre nich je táto téma veľmi silná. Čiže si myslím, že Poľsko sa posunulo, a preto som aj zvedavý na deklarovanie ďalších postojov v novej vláde pána Tuska a stále si myslím, že V4 má význam. A poviem vám ešte jeden príklad, tým bolo stretnutie ministrov vnútra v Szegede. Kde je spoločný problém, tam môže vzniknúť spoločný záujem.

Poľsko ešte zastupuje dosluhujúca vláda, otázka je, ako sa bude správať nová vláda.

Bez pochyby, ale Poliaci tým potvrdili, že je to veľmi silná téma aj pre nich, pre odstupujúceho ministra to za to stálo, aj to niečo znamená. A posledný signál, mali sme stranícky snem. Mnohí hovorili, ako budeme izolovaní a že nikto nepríde. Prišli tam veľvyslanci zo Spojených štátov amerických, z Veľkej Británie, dokonca aj z Kuby, ale boli tam kompletne zastúpení aj veľvyslanci V4. To je tiež nejaký signál. Sme strana, ktorá je otvorená, má tam prístup každý, na rozdiel od strán, ktoré tu vládli, o ktorých ani neviete, že či nejaký snem mali a či sa na tom niekto zúčastnil. Toto je transparentnosť našich postojov, aj keď môžu byť suverénne.

Maďarsko. Je to zaujímavý paradox, že s Maďarskom máme v poslednej dobe dobré vzťahy, víťazstvo Smeru sa spája s nádejou, že tie vzťahy zostanú dobré alebo sa môžu ešte zlepšiť. Ale Maďarsko je súčasne dlhodobo jediný sused, s ktorým sa objavujú u nás doma vážnejšie spory, je tu prítomné historické napätie aj nové možné napätia. Maďari, zdá sa, pristupujú k našim vzťahom v duchu transakčnej zahraničnej politiky. Ide im o dosiahnutie stanoveného cieľa a tomu podriadia svoju politiku. Viete pomenovať nejaké všeobecné hranice voči Maďarsku, čo áno a čo už nie? Nejaké pravidlo, ktorého sa budete držať?

Určite sa zhodneme na tom, že spory medzi maďarskou menšinou a slovenskou väčšinovou spoločnosťou už vôbec nie sú témou politickou. To sa za našich vlád stabilizovalo a myslím si, že je to pridaná hodnota našej politiky, ktorú robíme aj voči menšinám. Môžeme byť vzorom mnohým krajinám, v ktorých žijú menšiny. Medzietnické vzťahy a predovšetkým práva sú tu, môžem povedať, až nadštandardné. Nikto nepreveruje ani nerieši napríklad to, že sa pri spočítavaní obyvateľov maďarskej menšiny ukáže, že je tam menej ako 20 percent obyvateľov, dvojjazyčné tabule zostávajú.

Ale sú tu otázky, ktoré sú otvorené, o tých diskutujeme. My sme kritizovali udeľovanie štátneho občianstva na základe etnického princípu. To je pre nás červená čiara a toto naši partneri z Maďarska jednoducho vedia, tu nepopustíme. Ale Maďarsko v tom pokračuje, je to pre nás neuzavretá vec a zatiaľ problém. To musím úprimne povedať. Rovnako sme kritizovali, keď sme boli v opozícii za ostatného tri a pol roka, že si tu Maďarsko nakupovalo nehnuteľnosti v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomacii. A ten hovorí úplne jasne.

Túto otázku sme otvorili aj v rozhovore s ministrom Szijjártóom. Naznačuje síce nejaké ústupky, ale stále sa zdá, že cieľ sa nemení. Je to taká dlhodobá téma slovenskej diplomacie až frustrácia, stále sa to rieši a stále ten problém uniká. Máte pripravené niečo rezolútnejšie?

Pri poslednom stretnutí s pánom Szijjártóom sme mali diskusiu na štyri oči. Povedali sme si, že toto nie je ten správny prístup na rozvoj našej spolupráce. A dohodli sme sa, že v prípade, keby malo niečo takéto nastať, tak sa budeme priamo kontaktovať a prediskutujeme si veci. On sám priznal, že to bolo nešťastné v súvislosti napríklad s nákupom nehnuteľností v Košiciach, kde priamo Maďarsko nakupovalo v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomacii nehnuteľnosť. Potom to bolo v Tornali. Ale sú tu aj iné formy, ako to robí maďarská strana cez štátom zriadenú nadáciu. Z druhej strany, ak sme v Európskej únii a máme zadefinované, že v EÚ môže hociktorý občan prísť aj na Slovensko a kúpiť si nehnuteľnosť alebo si môže kúpiť pôdu a tak ďalej, tak tam nie sme schopní nič urobiť. Iba ak by sa ukázalo, že, povedzme, nadácia alebo tí, ktorí by skupovali takéto nehnuteľnosti a pozemky, sú naviazaní priamo na konkrétny štát, ktorý takto koná. Tak to by bol problém.

Presne to minister Szijjártó povedal, že nadáciu založil maďarský štát.

Nechcem teraz ísť úplne do hĺbky, situáciu analyzujeme a predovšetkým na to máme stálu dvojstrannú komisiu.

Prejdem k vážnejšej téme. Hovorí sa, že Maďari majú záujem kúpiť Slovenské elektrárne. Keby k tomu došlo, bol by to druhý strategický podnik v rukách maďarského štátu. Urobí Slovensko všetko preto, ak by zahraničný majiteľ predával strategický podnik, že ho nekúpi susedná krajina, napríklad Maďarsko, ale Slovensko?

V prvom rade by som musel mať na stole konkrétny návrh, pretože je to len v štádiu nejakých diskusií v kuloárnych priestoroch. Nerád odpovedám na hypotetické otázky. Len čo to bude na stole, tak určite sa s tým vláda bude zaoberať a predovšetkým ministerstvo hospodárstva. Poznáte náš názor, že privatizácia strategických podnikov bola obrovská chyba. Naše vlády sa snažili vrátiť strategický majetok späť, čiže keď to bude na stole, som presvedčený, že to bude pre vládu výzva, ako sa k tomu postavíme. Ale na hypotetické otázky je zbytočne odpovedať.

Mimochodom, keď bol v Bratislave na svojej prvej ceste pán minister Szijjártó, tak sa práve s ministerkou Sakovou stretol. Neviete, o čom hovorili?

Hovorilo sa predovšetkým o zintenzívnení v hospodárskej spolupráci, pretože pre Maďarsko sme významným obchodným partnerom, o Slovenských elektrárňach sa podľa mojich informácii nehovorilo. Berte do úvahy aj to, že my sme niektoré aktivity priamo podporovali, napríklad prepojenie elektrických sietí alebo dokonca plynovodu v istej obmedzenej kapacite. Plus je tu snaha o predĺženie výnimky pre Slovnaft, čo sme iniciovali spolu s pani ministerkou Sakovou aj pre dosah na ukrajinský a český trh. To sú všetko veci, ktoré majú hospodársky charakter, a myslím si, že sú absolútne namieste.

Vaše a Szijjátóove postoje sú si blízke aj v otázke ďalších sankcií proti Rusku. Bude Slovensko a Maďarsko vetovať alebo inak blokovať nový balíček sankcií proti Rusku?

Staviate to do takej sugestívnej polohy, ako keby sme boli unisono v jednom šíku s Maďarskom, čo – myslím si – nie sme.

Ani v téme nových sankcií proti Rusku?

Ani v tejto téme to nie je úplne tak. My hovoríme o sankciách už dávno, už pred voľbami sme hovorili, že žiadne sankcie, ktoré budú poškodzovať slovenské národno-štátne záujmy, nepodporíme. Je to pre nás červená čiara a kričali sme aj na bývalé vlády, aby to tak urobili, pretože oni významným spôsobom poškodili národno-štátnym záujmom a dnes to cítia ľudia priamo na svojich peňaženkách, úsporách a tak ďalej. Dosahy boli práve na Slovensko jedny z najväčších, zoberte si len infláciu v segmente potravín, tá bola jedna z najväčších v eurozóne. V eurozóne bola inflácia v potravinách 30 percent, ale niekde až 50, 70 percent. To je výsledok kolenačkovej politiky predchádzajúcich vlád. A my sme už vtedy hovorili, že ak podporíme sankcie – a teraz hovoríme bez ohľadu na to, či sú to sankcie voči Rusku alebo voči Iránu alebo niekomu inému –, tak ich podporíme iba vtedy, keď budeme vidieť, že sankcie naozaj budú účinné a zároveň budeme mať analýzu, aký to má vplyv na Slovenskú republiku. A to spadá aj pod 12. balík sankcií proti Rusku.

Ako budete hlasovať?

Tu musím povedať jasný postoj. Pre nás je červená čiara, nesmie tam byť jadrové palivo. Zdá sa, že európski lídri a predovšetkým Komisia na to už počúva a ukazuje sa, že jadrové palivo tam už nebude. Myslím si, že je dobré, že sme dopredu čitateľní, máme svoj suverénny názor a kolegovia nás počuli. Nechodíme do Bruselu s tým, že nič vopred nepovieme a potom prídeme na Radu a začneme to tam torpédovať. Zároveň hovoríme, že si zanalyzujeme, aký dosah bude mať 12. balík na slovenskú ekonomiku a na životnú úroveň. Chceme, aby nám bolo garantované, že balík sankcií bude naozaj účinný, to dnes hovoria v neformálnych diskusiách aj moji kolegovia. Najmä ak sa sankcie obchádzajú cez tretie krajiny. Zoberte si Turecko, tadiaľ sa to azda najviac obchádza. Tak si kladieme otázku: aký to má zmysel? A ešte raz pripomeniem význam Slovnaftu a rafinérskych produktov pre Ukrajinu.

To vedie k jednej preventívnej otázke. V posledných mesiacoch sa veľa hovorí, že Ukrajina túto zimu pravdepodobne zastaví tok plynu a možno aj ropy cez svoje územie k nám. Zrejme by bolo dobré, aby sme nečakali na nejaké rozhodnutie Ukrajiny v hneve alebo v reakcii na niečo a aby sme podnikli preventívne opatrenia, aby to Ukrajina neurobila. Riešite túto tému a čo ste pripravení urobiť, aby k tomu nedošlo?

Môžem povedať, že na diplomatickej úrovni sme túto záležitosť nediskutovali. Ale viem, že ministerka hospodárstva sa tomu intenzívne venuje, pretože je to jej agenda. Má na starosti aj naplnenosť zásobníkov. Som presvedčený, že od prvej chvíle, ako si zasadli ministri vrátane pani ministerky hospodárstva, sú toto naše strategické záujmy, ktoré neopomíname. Na to sa môžete spoľahnúť.

Čo presne podniká voči Ukrajine ministerka Saková?

Ako som spomenul, snažíme sa predĺžiť výnimku pre Slovnaft o jeden rok, ide o produkty pre Českú republiku, pre Ukrajinu, ale aj pre nás, lebo by to prinieslo vážny dosah a zasa len tlak na infláciu.

Všetky tieto témy sú pre nás dôležité. Vzťah k vojne, sankciám, migrácii, ale aj k gender ideológii, vďaka nim vyhral Smer voľby. Je to väčšinová mienka na Slovensku. Všetky tieto témy sú však v kontraste – až v konflikte – voči európskemu mainstreamu. Keď iné štáty v niektorých z týchto tém bránili svoju suverenitu, najmä Maďarsko a Poľsko, tak onedlho čelili sankciám. Pravda, v Maďarsku a Poľsku išlo aj o právny štát a súdy, ale aj tak: neobávate sa, že Slovensko môže čeliť zo strany EÚ sankciám?

Pozrite, ak sme povedali, že chceme robiť suverénnu zahraničnú politiku a presadzovať záujmy Slovenskej republiky, tak ich budeme presadzovať bez ohľadu na to, aký má názor niekto v Európskej únii. Ak téma, ktorú kladú na stôl naši partneri, u nás témou nie je a väčšinové obyvateľstvo si to nemyslí, no tak budeme o tom diskutovať s našimi partnermi. Pretože toto nie sú témy, ktoré riešia problém s rozširovaním EÚ. Nesúvisí s tým ani problém tlaku na poľnohospodárstvo zo strany Ukrajiny, ani problém práva veta a všetky tieto veci. Toto sú tie vážne témy. A ak sa pýtate, či sa ich obávame, tak vám môžem povedať iba to, že tí, čo sa boja, nech nejdú do lesa.

Ale Európska komisia už dokázala hroziť zastavením peňazí z Fondu obnovy pre Maďarov aj Poliakov.

Ale my s tým nesúhlasíme.

Iste, aj keď vaši europoslanci neurobili dosť, aby tie mechanizmy blokovali, ale to je teraz nepodstatné.

Nepreceňujte ich, že by dokázali niečo tak vážne ovplyvniť.

Ako budeme čeliť takémuto tlaku z Bruselu, ak príde?

Budeme čeliť tak, ako sme čelili doteraz, budeme im nastavovať zrkadlá a hovoriť, že toto nie je najdôležitejšia téma. Sme za všetky pravidlá, ktoré v Európskej únii sú, aby sa dodržiavali, ale pri všetkej nadpráci, ktorá je s tým spojená a nezohľadňuje národno-štátne záujmy, budeme rozhodní.

Z toho, ako sa Brusel správal k Poľsku a Maďarsku, je ešte jedno ponaučenie. Potrebujeme spojenca na Západe. Hovoríte, že si rozumiete s rakúskym ministrom zahraničných vecí Alexandrom Schallenbergom. Viete si predstaviť, že by nás Rakúsko v takýchto sporoch podržalo?

Nerád odpovedám na hypotetické otázky a tobôž ešte za kolegov o témach, ktoré sme neprediskutovali, ale môžem vás ubezpečiť o jednom, že tie spojenectvá si hľadať budeme. Ale predovšetkým sa budeme snažiť presviedčať tých, čo tieto témy dávajú na stôl, že tu máme vážnejšie témy, ktoré je potrebné riešiť, a nie toto.

Foto: Matúš Zajac