Péter Szijjártó: Fica si vážim. Má sebavedomie a nevidí hrozby, ktoré nie sú

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v rozhovore pre Štandard hovorí o tom, ako vyzerá debata európskych ministrov o Ukrajine, kto vedie tábor, ktorý stále verí v porážku Ruska, čo mu hovoria niektorí ministri mimo záznamu, aj o tom, čo priniesla do Bruselu zmena vlády na Slovensku. Rozprávali sme sa aj o tom, o čom rokoval s Lavrovom, o čom hovorili Orbán s Putinom a či poslali Rusi cez Maďarov nejaký odkaz západným politikom. A napokon sme hovorili aj o slovensko-maďarských vzťahoch, ako reagujú na kritiku, že kúpou nehnuteľností na Slovensku porušujú medzinárodnú zmluvu, a či je pravda, že majú záujem kúpiť významný strategický podnik.

S maďarským ministrom zahraničných vecí Pétrom Szijjártóm sme mali dohodnutý rozhovor ešte počas jeho nedávnej návštevy v Bratislave. Pre náhlu zmenu programu k nemu nedošlo, ale na druhý deň prišla z maďarskej strany ponuka, že ho to mrzí a rozhovor by nám rád poskytol v Budapešti. Dohodli sme termín a všetko išlo veľmi hladko. Minister Szijjártó je zjavne pre slovensko-maďarské vzťahy kľúčový človek, čo potvrdilo aj to, koľkých ministrov novej vlády a ďalších politikov podľa jeho Facebooku za jeden deň v Bratislave stretol. Náš rozhovor sa konal v budove maďarského ministerstva zahraničných vecí, v salóniku Gyulu Andrássyho (Júliusa Andrášiho) s výhľadom na Dunaj a budovu parlamentu. Andráši bol uhorským premiérom a osem rokov ministrom zahraničných vecí celého Rakúsko-Uhorska. Keďže je úzko spätý s územím Slovenska a v Trebišove má krásnu hrobku, reč začala najskôr o ňom, aby sme postupne prešli k téme vojny. Szijjártó vystupuje veľmi priateľsky, otvorene a spontánne.

Začnime vojnou na Ukrajine. Ukrajinská protiofenzíva zlyhala, situácia je pre Ukrajincov veľmi zložitá, zvlášť v okolí Avdijivky, očakáva sa, že Rusi čoskoro prelomia druhú obrannú líniu Ukrajiny. Navyše sme svedkami prvého otvoreného rozkolu medzi generálom Zalužným a prezidentom Zelenským. Ako vnímate súčasnú situáciu na fronte a čo to znamená pre budúcnosť Ukrajiny?

V tomto smere máme veľmi jasný postoj. Každým dňom stráveným vo vojne sa šance na mier zhoršujú. Nesúhlasíme s európskym hlavným prúdom, ktorý tvrdí, že vývoj na bojisku môže pomôcť zlepšiť situáciu Ukrajincov. My to tak nevidíme. Vidíme, že vývoj na bojisku zhoršuje šance na mier a zhoršuje šance na záchranu životov ľudí. A máme veľmi osobitný uhol pohľadu, ktorý vychádza zo skutočnosti, že na Ukrajine žije 150 000 Maďarov. A hoci sú to etnickí Maďari, keďže sú ukrajinskými občanmi, sú vo veľkej miere povolávaní do ukrajinskej armády. Väčšina z nich je nasadená na frontovú líniu a mnohí z nich už zahynuli. Takže nechceme, aby vo vojne, s ktorou nemáme nič spoločné a za ktorú nenesieme žiadnu zodpovednosť, umierali ďalší Maďari. A vo všeobecnosti nechceme, aby zomieralo viac ľudí. Vidíme, že táto vojna veľmi oslabuje Európu, pretože bezpečnostná situácia, samozrejme, určuje vyhliadky do budúcnosti. Sankcie, ktoré boli schválené, ničia európske hospodárstvo.

A okrem toho sa väčšina európskych krajín zapojila do pretekov so Spojenými štátmi o to, kto dodá Ukrajine viac zbraní. Čím viac zbraní sa tam dodá, tým dlhšie bude trvať vojna a tým viac ľudí zomrie. Ale čas zatiaľ ukazuje, že stratégia, ktorú Európa zvolila, že my dávame zbrane, peniaze a informácie Ukrajincom, s ktorými oni vyhrajú vojnu a Rusko ju prehrá, že Putin bude porazený, nefunguje. Je to totálne stopercentné zlyhanie.

Istý čas sa zdalo, že Rusko je pod silným medzinárodným tlakom, ktorý môže vyvolať tlak domáci. Teraz sa zdá, že z vyčerpávajúcej vojny Rusko postupne profituje, a že Ukrajina je na tom oveľa horšie po každej stránke.

Súhlasím. Vidím to tak, že všeobecná globálna atmosféra je úplne iná ako európska alebo transatlantická. A všetci vedúci predstavitelia transatlantického sveta, zvlášť Európania, sú absolútne uviaznutí v tejto subrealite, ktorá nemá nič spoločné so skutočnou realitou. Keď sa pozriete von z tejto bubliny, je zrejmé, že európsky kontext alebo európske vnímanie nemá nič spoločné s globálnym vnímaním. Tu v Európe si myslíme, že celý svet sa nazdáva, že sme na správnej ceste, že Rusko je zlé, Ukrajina je dobrá a že dobro musí vyhrať vojnu a zlo musí vojnu prehrať. Ale celosvetovo nevládne takýto prístup. Globálne je prístup takýto: Prečo, do hája, trpíme vojnou, za ktorú nenesieme žiadnu zodpovednosť.  Chcú udržiavať otvorené komunikačné kanály, sadnúť si za rokovací stôl, diskutovať a bodka.

Viete, prečo majú Neeurópania alebo väčšina Neeurópanov nás Európanov plné zuby? Je to preto, že vždy, keď kdekoľvek na svete dôjde k ozbrojenému konfliktu, Európania vystúpia ako učitelia, s morálnou nadradenosťou a hovoria, že konflikt treba zastaviť. Sadnite si za rokovací stôl, nehrajte túto hlúpu hru. Ale keď je vojna v Európe, namiesto toho, aby sme hovorili to isté – zastavte vojnu – Európa ju podnecuje. Ostatní vo svete to absolútne nechápu – prečo musia vinou toho trpieť infláciu a vysoké náklady na energie?

V Amerike vidieť rok pred prezidentskými voľbami istý vývoj, najmä s Mikeom Johnsonom, novým šéfom Snemovne reprezentantov, ktorý hovorí o obmedzení vysokej podpory pre Ukrajinu. Ale Európa ide opačným smerom, minulý týždeň po Rade ministrov EÚ nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková povedala, že Nemecko zdvojnásobí podporu Ukrajine. Ako o vojne vlastne diskutujú európski ministri zahraničných vecí?

Aj po ostatnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a som stále presvedčený, že mnohí európski lídri trpia vojnovou psychikou. Trpia vojnovou psychikou a sú uzamknutí do vlastnej ilúzie. V maďarčine máme príslovie, že pre stromy nevidíte les. V skutočnosti nevidia realitu.

Čo im na to hovoríte?

Vždy im hovorím, že chceme mier a na dosiahnutie mieru je potrebné hovoriť aj s Rusmi. Neustále na mňa útočia, že hovorím a stretávam sa s Rusmi a Bielorusmi. Ustavične im opakujem, že ak sa pozriete do dejín, všetky vojny sa skončili rokovaniami. Čím skôr sa začnú rokovania, tým menej ľudí zomrie a tým menej bude deštrukcie, tým menej peňazí budeme musieť vynaložiť na obnovu a tak ďalej. Preto si myslím, že si musíme sadnúť za rokovací stôl. Vraj s Rusmi niet o čom rokovať, že je to hriech.

Hriech?

Hriech. Tvrdia, že je to neprijateľné. Možno nepoužívajú úplne presne slovo hriech, ale myslím si, že práve to majú na mysli. A ja im ustavične hovorím, že ak nie sme schopní rokovať s Rusmi, potom sa vzdávame nádeje na mier. A vždy im hovorím, že diplomacia je o rozhovoroch s konkrétnymi osobami, subjektmi, krajinami, ktorým nerozumiete alebo s ktorými v ničom nesúhlasíte. Ale práve o tom je diplomacia, zvlášť to platí pre OSN. Keď som sa stretol s Lavrovom počas Valného zhromaždenia OSN, bol som vystavený silným útokom, že som tým porušil usmernenia Európskej únie. Ale moje stanovisko bolo – kde sa stretnúť, ak nie na Valnom zhromaždení OSN? Veď OSN vznikla ako organizácia, ktorá má zabezpečiť platformu pre tých, ktorí sú medzi sebou vo vojne.

Bol niekto v miestnosti počas Rady ministrov, okrem Slovenska, na ktoré sa spýtam osobitne, kto chápal váš argument alebo sa na vás všetci pozerajú cez prsty?

Nie, to nie. Niektorí kolegovia za mnou dokonca prišli ešte pred začiatkom zasadnutia a pýtali sa ma: Peter, ty budeš odolávať, však? Chystáš sa čeliť tlaku, aj dnes budeš tvrdý – áno, áno, samozrejme. A ja im nato – ale prečo mi nepomôžete? Oni na to, nemôžeme, lebo sme pod tlakom, tlačia na nás mimovládne organizácie, koaliční partneri, médiá, a tak ďalej. Sú takí, ktorí počúvajú, dokonca sú takí, o ktorých verím, že hlboko v srdci so mnou súhlasia. Ale nie sú v takej forme alebo v takej pozícii, ktorá by bola dostatočne silná na to, aby to povedali otvorene.

A kto je na Rade ministrov vodcom opačného tábora, ktorý nevidí realitu na bojisku a na Rusko sa pozerá optikou prezidenta Zelenského?

Pobaltie je veľmi silné.

Prepáčte, ale Pobaltie nemôže byť lídrom EÚ v takej dôležitej veci.

Áno, samozrejme, len hovorím, že je veľmi silné. Lídrom je nemecká ministerka zahraničných vecí pani Baerbocková, ktorá vystupuje veľmi dogmaticky.