„Povedali sme si však, že sa máme od koho učiť, keďže do projektu bolo zapojených niekoľko ďalších zahraničných partnerov. Pustili sme sa do toho ruka v ruke s kolegami, ale aj so žiakmi našej školy. Vybral som takých, o ktorých som vedel, že ich zaujímajú nové technológie,“ hovorí s tým, že neskôr natrafil na asociáciu MÁM DRON, ktorú oslovili ohľadom tútorstva.

„Chalani sa k tomu postavili s veľkým nadšením. Zorientovali nás v legislatíve, prepájali nás s menšími lokálnymi firmami v rámci Prešova, zorientovali nás v problematike a určili smer, ktorým by sme sa mali uberať,“ dodal Holub.

Všetko sa odohralo v čase pandémie. Keď o čosi neskôr prišla vojna na Ukrajine, záujem o problematiku dronov sa niekoľkonásobne zvýšil.  

Drony sa využívajú vo veľkom množstve oblastí. Nejde len o záchranné zložky, policajtov, hasičov či záchranárov, ktorí ich využívajú na skenovanie nedostupných terénov. Obrovské využitie majú drobné stroje aj v poľnohospodárstve či energetike.

„Dron je technológia. Záleží na tom, aké komponenty naňho inštalujete. Môžete namontovať komponent, ktorý drží a vie rozprašovať hnojivá. Môžete naň nainštalovať teplotný skener, ktorý využívajú záchranári. Môžete naň dať fotogrametickú kameru a snímkovať lesy. Fotogrametria pomáha aj pri skenovaní historických pamiatok, alebo pri inšpekcii solárnych panelov,“ hovorí riaditeľ s tým, že drony majú veľa ďalších pozitív.

„Vieme naň dať termokamery, ktoré využíva energetika na inšpekciu stĺpov vysokého napätia. Ak je stĺp v ťažko dostupnom teréne, nemusí tam liezť človek, zvládne to zaňho dron. Kamera s dronom pritom oskenuje celý stĺp a v pohodlí kancelárie si človek odsleduje snímky,“ vysvetľuje riaditeľ, ktorého dopĺňa jeho študent Jerguš Jánošík.

„Čo sa týka zahraničia, funguje aj doručovanie zásielok pomocou dronov. Tento spôsob zasielania balíkov využívajú najmä Japonci, pričom doručovacia vzdialenosť je približne 50 až 100 km,“ objasňuje mladý zanietenec.

Ako spoločne dodali, drony sú používané aj v negatívnom zmysle, a to vo vojne, kde sa využívajú ako zbraň. „Tomu sa my venovať nechceme, ide nám čisto o mierový segment a rozvíjanie oblastí, ktoré môžu ľuďom pomôcť,“ objasnil riaditeľ.

Čo však bráni využívaniu dronov na Slovensku na mierové účely a pomoc, je podľa riaditeľa legislatíva. „Tá hovorí, že u nás s dronom vieme lietať len na viditeľnú vzdialenosť. To znamená len tam, kde ho človek dovidí. Na Slovensku to teda ľudia väčšinou využívajú iba na hranie, alebo fotografovanie svadieb,“ ozrejmil Holub.

Riaditeľ Spojenej školy na ulici Ľ. Podjavorinskej je presvedčený, že výučba riadenia dronov má v slovenskom školstve svoje miesto. Najskôr preto zaviedol v škole krúžok s touto tematikou, v súčasnosti sa tento predmet vyučuje v rámci odboru Mechanik a mechatronik. Jeho ambíciou je, aby bolo riadenie dronov samostatným študijným odborom.

„Do desiatich rokov by malo vzniknúť v Európskej únii 300-tisíc pracovných pozícií v tomto segmente, potenciál tam teda je. Drony mladých ľudí zaujímajú. Učíme ich bezpečnosť používania dronov, legislatívu, základné zloženie dronov, druhy, možnosti použitia dronov, výrobu a servis,“ vymenoval Holub.

Podľa riaditeľa však existuje diera na slovenskom trhu, a to osveta. „Ľudia si myslia, že keď dron vedia kúpiť kdekoľvek, môžu s ním kedykoľvek a kdekoľvek lietať. V Prešove je však vojenský vzdušný priestor, v ktorom nesmiete lietať. Takisto sa nesmie lietať nad národnými parkmi. Dron by si predajcovia mali nechať oficiálne zaregistrovať a predávať ho s dostatočnými informáciami o pravidlách jeho používania. S dronmi by to malo fungovať tak, ako s lietadlami,“ myslí si.

Zaujímavosťou tiež je, že najmenší dron váži do 250 gramov a ten na Slovensku môže ovládať ktokoľvek. Drony vážiace viac ako 250 gramov môže ovládať len človek, ktorý má na to certifikát. Medzi väčšie drony sa radí napríklad Bajraktar, ktorý má 1 200 kíl a ide už o veľký vojenský dron so vzhľadom lietadla.  

Najlacnejší dron v základnej výbave s funkciami, no bez senzorov, zoženieme za cenu od 30 do 60 eur, najdrahšie sú spomínané vojenské drony, pri ktorých ide o milióny. Kvalitnejší dron za rozumnú cenu podľa odborníkov zoženieme za cca tisíc eur. Ten už má senzory, kameru, vie autonómne lietať.

„Všeobecne odporúčam kúpiť si hneď na začiatku kvalitnejší dron a na ňom trénovať cit, odhad, predvídavosť. Spolupracujú omnoho viac a sú stabilnejšie,“ vraví riaditeľ.

Študent Jerguš osobne využíva dron v súkromí, napríklad na fotografovanie včiel. „Potrebovali sme pofotiť úle, skontrolovať, či je včelstvo ešte v ňom, či nemigrovali niekam inam. Nemusel som sa teda obliekať do ochranného obleku a ísť na miesto, odkontroloval som si to dronom,“ vymenúva výhody. Riaditeľ školy je tiež včelár a lieta iba tak pre zábavu.