Uvedená suma sa môže zdať nízka v porovnaní s celkovým objemom úverov, ktoré Grécko zo zahraničia prijalo. Celkovo grécka vláda dostala v rámci troch záchranných programov medzi rokmi 2010 a 2018 až 260 miliárd eur. Pôžičky od štátov eurozóny a Medzinárodného menového fondu boli podmienené úspornými opatreniami.
Nejde však o prvú predčasnú splátku. Už minulý rok splatili Gréci predčasne 28 miliárd eur, ktoré v prvom záchrannom programe poskytol Medzinárodný menový fond, a to s dvojročným predstihom. Z 53 miliárd poskytnutých v prvom balíku európskymi štátmi bude do decembra splatených 13 miliárd.
Hoci grécky verejný dlh je naďalej vysoký, trend oddlžovania je obdivuhodný. Posledné údaje Eurostatu za druhý štvrťrok tohto roku ukazujú výšku gréckeho dlhu na úrovni vyše 166 percent hrubého domáceho produktu, pričom priemer štátov eurozóny je zhruba 90 percent. Medziročne však Grécko znížilo svoje zadlženie o 16,6 percentného bodu, ostatné štáty eurozóny ho priemerne znížili o 3,2 percentného bodu.
Grécke hospodárenie oceňujú aj ratingové agentúry. Po 13 rokoch, keď boli grécke dlhopisy hodnotené ratingom v špekulatívnom pásme, sú opäť najväčšími ratingovými agentúrami hodnotené investičnými stupňami. Moody’s zlepšila svoje hodnotenie gréckej vlády už v septembri, S&P v októbri, a na začiatku decembra sa pridala aj agentúra Fitch. Zvýšenie ratingu významne rozširuje okruh veriteľov, od ktorých si môže Grécko požičiavať.
Dynamická periféria, nefunkčné jadro
Zvýšenej priazni investorov sa tešia nielen grécke dlhopisy. Výrazný záujem je aj o nákup dlhu ostatných periférnych štátov eurozóny, Portugalska, Talianska, Írska a Španielska. Spoločne s Gréckom tieto štáty patrili medzi problémové ekonomiky ostatnej hospodárskej krízy, hromadne označované akronymom PIIGS v zjavnej narážke na anglické slovo pigs (prasatá).
Záujem investorov sa odráža v poklese úrokov, ktoré musia uvedené štáty platiť svojim veriteľom. Od začiatku roku klesla úroková miera pri talianskych a portugalských desaťročných dlhopisoch o 0,4 percentného bodu a pri gréckych takmer o dvojnásobok. Výnosy írskych a španielskych bondov klesli o desatinku percentného bodu. Naproti tomu pri francúzskych a nemeckých dlhopisoch pokles výnosov tento rok nevidno.
Pozitívne hodnotenie od ratingových agentúr dostalo nielen Grécko, ale aj ďalšie štáty periférie. Moody’s v posledných týždňoch zvýšila rating Portugalska a zrušila negatívny výhľad ratingu Talianska, ktoré je tiež na hranici špekulatívneho pásma.
Štáty periférie dosahujú lepšie výsledky v reálnej ekonomike, čo im pomáha dlhy splácať. Odhadovaná miera rastu v najbližších rokoch je v tejto skupine, s výnimkou Talianska, vyššia ako v jadrových ekonomikách Nemecka a Francúzska.
Osud vo vlastných rukách
Súčasťou úspechu nie je len hospodársky rast, ale aj rozumná fiškálna politika. Írsko a Portugalskou sú dva zo štyroch štátov Európskej únie, ktoré tento rok hospodária s prebytkom a Európska komisia odhaduje, že deficitom sa vyhnú aj v ďalších dvoch rokoch. Na porovnanie Slovensko má jeden z najvyšších deficitov a je jediným štátom, pri ktorom komisia predpovedá výrazné zhoršovanie schodku v najbližších rokoch.
V hodnotení aktuálneho hospodárenia je potrebné prihliadnuť aj k záťaži z minulého roku. Z tohto pohľadu je vhodným ukazovateľom takzvaný primárny deficit očistený o splátky dlhov. V tomto vyjadrení sú plánované rozpočty Portugalska, Írska či Grécka na budúci rok výrazne prebytkové, s prebytkom viac než dve percentá HDP, a tesne pod nulou sa pohybuje aj primárny deficit Talianska a Španielska.
V prípade takzvaného jadra je situácia rozmanitejšia. Nemecký rozpočet vykazuje primárny prebytok, zrejme však bude horší v reakcii na nutné úpravy, o ktorých Štandard nedávno informoval. Na druhej strane rozpočty Francúzska či Belgicka vykazujú primárny deficit väčší než dve percentá HDP a skutočné deficity sa blížia k piatim percentám.
Situácia periférnych štátov Európskej únie ukazuje, že žiadna ekonomika nie je odsúdená na neúspech. Aj z najhorších problémov sa dá dostať, hoci niekedy je nevyhnutná pomoc zvonka. Osud každého štátu je však napokon v rukách jeho predstaviteľov a aj z „prasaťa“ sa môže stať šampión.
