Opozícia a mediálny diskurz sa primárne venujú účelovosti prijímania takejto revízie v prospech niektorých obvinených osôb z káuz bývalých Ficových vlád. Zmeny zákona však môžu mať na spoločnosť oveľa širší dosah.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) poukázal na potrebu zosúladiť trestné sadzby s ostatnými krajinami Európskej únie tak, aby boli tresty primerané. Dôraz kladie aj na alternatívne tresty. Pripomenul, že o týchto zmenách dlhodobo hovorili už pred voľbami, ale aj vo vládnom programe. Deklaroval, že sú v kontakte aj s Európskou komisiou, ktorá namietala len rýchlosť prijímania novely, preto sa neobáva zásadných postihov pre Slovensko.
Len pre úplnosť, už v roku 2022 predložil návrh na zníženie trestov za ekonomickú kriminalitu Tomáš Taraba (SNS/Život-NS), v máji tohto roku ho stiahol s tým, že ho chce prepracovať.
Príbelský považuje tresty za drakonicky vysoké
Sudca Najvyššieho súdu Patrik Príbelský pre Štandard uviedol, že trestné sadzby vo všeobecnosti, a to aj pri ekonomickej kriminalite, považuje za drakonicky vysoké. „Najmä relatívne vysoké dolné hranice trestov v praxi vytvárajú problém pri sudcovskej individualizácii trestu z pohľadu jeho spravodlivosti. Podľa mojich vedomostí je to názor veľkého počtu sudcov, ak nie väčšiny.“
Slovenské ústavy na výkon trestov sú v súčasnosti preplnené. Premiér Robert Fico sa koncom októbra po návšteve ministerstva spravodlivosti vyjadril, že koalícia nevidí riešenie tohto problému vo výstavbe nových väzníc.
Problém však nespočíva v malom počte väzníc. Na Slovensku dosahuje index väzenstva, čo znamená počet osôb vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody na 100-tisíc obyvateľov, číslo 183. Na porovnanie, Nemecko má tento index (67) o viac ako polovicu nižší, pritom v nemeckých väzniciach je navyše približne polovica cudzích štátnych príslušníkoch. Toto číslo dosahuje na Slovensku iba okolo troch percent. V Nemecku a Rakúsku sú za ekonomickú trestnú činnosť aj nižšie trestné sadzby ako na Slovensku.
Sudca Príbelský sa domnieva, že jedným z riešení preplnenosti väzníc môže byť aj možnosť ukladania alternatívnych trestov za ekonomickú kriminalitu s dôrazom na náhradu škody zo strany páchateľa.
Za veľký problém v slovenskom systéme spravodlivosti vníma absenciu prevýchovy, respektíve postpenitenciárnej starostlivosti. „Takisto pri mladistvých a mladých dospelých páchateľoch môže byť problémom uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak by bolo dostatočné a spravodlivé aj iné riešenie. Mladý človek dokáže vo väzení zatrpknúť a prevýchovný účel sa tak nedosiahne,“ konštatoval Príbelský.
V iných štátoch je podľa Petkovej nižšia miera korupcie
Nadácia Zastavme korupciu zverejnila minulý týždeň spolu s niektorými ďalšími mimovládkami petíciu proti presunutiu Úradu špeciálnej prokuratúry pod Generálnu prokuratúru. Jej text sa však dotkol aj ostatných zmien Trestného zákona.
„Čo sa týka nižších trestov v okolitých krajinách, nie je možné ich porovnávať separátne a bez kontextu. V iných štátoch je aj nižšia miera korupcie, daňovej a ekonomickej kriminality, napríklad v indexe vnímania korupcie, ktorý zverejňuje Transparency International, vlani skončilo Rakúsko na 22. mieste a Slovensko až na 49. mieste,“ vraví riadite%lka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Súčasne nesúhlasí s názormi, že vysoké tresty za ekonomickú kriminalitu neodrádzajú páchateľov. „Ak začneme tieto trestné činy menej trestať, pochybujem, že sa u nás už nebudú páchať. Vnímam tiež načasovanie, súčasná trestná politika – teda významne postihovať ekonomickú trestnú činnosť – bola rovnaká už roky, Smer bol medzitým vo vláde a vysoké tresty mu neprekážali. Až teraz, keď viacerí ľudia blízki tejto vláde čelia trestným konaniam, má koalícia potrebu urýchlene meniť zákon.“