Ide podľa neho o vysoké číslo, nižší počet väznených osôb má Česká republika (180), Poľsko (179) aj Maďarsko (169). Diametrálne odlišná je situácia v západnej Európe, kde Rakúsko má index 97 osôb a Nemecko iba 67. Vo väzniciach týchto krajín je pritom až okolo 50 percent cudzích štátnych príslušníkov a na Slovensku je vo väzniciach osôb s inou ako slovenskou štátnou príslušnosťou iba okolo 3 percent, povedal pre Štandard Strémy.
Róbert Fico označil na tlačovke situáciu vo väzniciach ako veľmi vážnu. Zaujímalo nás, o aké ide presne čísla. V roku 2022 bolo v 18 väzenských ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody umiestnených 8 493 odsúdených a 1 448 obvinených. Problém je, že pri tomto počte väzňov legislatíva Európskej únie označuje ako preplnené až 16 z týchto ústavov na Slovensku. „Blížime sa ku kritickej hranici naplnenosti väzníc, ustanovenej judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Pri prekročení tejto hranice porušujeme zákaz mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania s väznenými," hovorí profesor Strémy.
Ponúkajú sa teda dve cesty. Buď viac väzníc, alebo iné tresty. Tie pritom nemusia byť vôbec mäkké, záleží od prístupu.
Každopádne počet väznených osôb by mohli znížiť najrýchlejšie práve alternatívne tresty, ktoré sú v slovenskom právnom systéme už dnes povolené, avšak využívajú sa v absolútne nedostatočnom počte prípadov, myslí si Strémy.
O čo presne ide? Napríklad o peňažné tresty. V roku 2020 boli peňažné tresty udelené len v 10 percentách prípadov, trest povinnej práce v 4 percentách prípadov a trest domáceho väzenia iba 0,3 percente prípadov. Ukladanie alternatívnych trestov bolo na Slovensku umožnené už v roku 2006 (niektoré aj skôr), avšak doteraz je využívané minimálne. Rekodifikáciu trestného práva zastrešoval vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic.
Téma doteraz spolitizovaná nebola, za správny trend to označoval aj bývalý minister spravodlivosti nominant strany Smer Tomáš Borec, ktorý podporoval väčší nárast ich využívania od roku 2013 – 2014, kedy uskutočnil nákup 2-tisíc náramkov pre väzňov. Avšak ani potom neprišlo k výraznejšej zmene. V roku 2020 využívalo tieto náramky iba 200 odsúdených väzňov.
Pre Fica ide zjavne o tému, ktorej sa v úvode novej vlády venuje. Nehovoril o nej len s ministrom spravodlivosti Suskom, ale aj s českým premiérom Petrom Fialom. Počas krátkeho stretnutia v Bruseli diskutovali o vzájomnej koordinácii pri zmenách trestného zákona a poriadku, keďže aj Česká republika plánuje meniť svoje právne normy. Česko je pritom krajina, ktorá oproti nám čoskoro zvýši rozdiel v indexe väzenstva, pretože zvýšila využívanie peňažných trestov na 23 percent, čo sa na počte väzňov ukáže už v najbližších rokoch, myslí si Strémy.
Ten takisto súhlasí s názorom, že tresty za majetkovú a ekonomickú trestnú činnosť sú na Slovensku neprimerane vysoké. „Ak si porovnáme napríklad trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti v rámci Slovenskej republiky, je maximálna trestná sadzba 12 až 20 rokov. No v Nemecku a Rakúsku je tento trestný čin v rozsahu 0 až 5 rokov a pre tie závažnejšie formy konania je maximálna trestná sadzba do desať rokov.
Advokátov, akademikov či politikov, ktorí o potrebe zmeny hovoria, motivuje aj porovnanie, ako trestáme páchateľov povedzme znásilnenia a páchateľov ekonomickej kriminality.
Objasňuje profesor Strémy: „V slovenskom právnom poriadku – konkrétne v trestnom zákone – existuje paradoxná situácia, keď pri mravnostnom trestnom čine, ako je znásilnenie, osoby, ktorá je dieťaťom, je trestná sadzba v rozmedzí 7 až 15 rokov, rovnako je to tomu aj pri násilnom trestnom čine lúpeže, ak je obeťou dieťa, kde je trestná sadzba v rozsahu 7 až 12 rokov. Takáto osoba pri spodnej hranici trestu (7 rokov), môže opustiť väznicu po odpykaní si polovice trestu teda po tri a pol roku, kdežto páchateľ trestného činu legalizácie výnosu trestnej činnosti, ak dostane dolnú hranicu trestnej sadzby 12 rokov, tak na slobodu sa môže dostať až po odpykaní troch štvrtín trestu čiže po 9 rokoch. V prípade trestného činu podvodu pri trestnej sadzbe 10 až 15 rokov, ak dostane páchateľ 10 rokov, tak na slobodu sa môže dostať až po odpykaní troch štvrtín trestu čiže po 7,5 rokoch. Právom si potom môžeme klásť otázku, na čom nášmu štátu záleží viac, na peniazoch alebo ľudských životoch?" povedal Strémy.
Téma alternatívnych trestov má pritom pre politikov novej vlády ešte jednu výhodu: Ide v súlade s európskym trendom a pomerne rýchlo ju možno navrhnúť aj schváliť. Výsledky sa síce dostavia s istým omeškaním, ale isto.
