Ekonóm Mlýnek: Chyby primátora Valla nakoniec zaplatia Bratislavčania zvýšenými daňami

Primátor Vallo hovorí, že verejné financie mesta Bratislava sú vo veľmi zlom stave a vyhliadky na rok 2024 sú ešte horšie. Príčinou sú vraj opatrenia a kroky bývalej vlády, ktoré pripravili Bratislavu o viac ako 50 miliónov eur. Čo si o týchto vyjadreniach primátora a vedenia mesta myslíte? Môže za nedostatok financií v Bratislavskom rozpočte Hegerov kabinet?

V prvom rade, zodpovednosť za stav financií mesta nesie vedenie mesta, teda primátor a jeho tím, ktorý si vymenoval. Ak sú financie mesta Bratislava podľa tvrdení primátora vo veľmi zlom stave, je to výsledok jeho 5-ročného pôsobenia. Príjmy mesta sú síce výrazne závislé od výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ale projekcia naratívu, že zodpovednosť nesie vláda, nie je udržateľná. Príjmy mesta výrazne rástli v rokoch 2018 až 2022. Rovnako vláda nemusela urobiť žiadne kroky a v prípade hlbšej ekonomickej recesie, aká bola v rokoch finančnej krízy, príjmy obcí klesli, rovnako ako výnosy daní, vzhľadom na rast nezamestnanosti a pomalý rast nominálnych miezd. V prípade Bratislavy naviac tlmilo dopady vládnych zmien veľmi dobre zvládnuté sčítanie obyvateľstva, kde mestské časti urobili dobrú prácu a Bratislava mala najväčší nominálny prírastok obyvateľov na Slovensku. To pozitívne vplýva na prerozdelenie výnosu dane z príjmov. Celkovo obecné financie, hlavne hlavného mesta, by mali byť spravované tak, aby určité zmeny zákonov zvládli. Napríklad, mestská časť Staré Mesto (M. Mlýnek bol v období rokov 2019 až 2023 jej prednostom, pozn. red.) mala po rovnakom období pandémie, kríz a výpadkov v mimorozpočtových fondoch viac rezervných prostriedkov na konci roku 2022, ako v roku 2018. Na druhú stranu, novela zákona nebola správne koncipovaná z pohľadu financovania obcí a územnej samosprávy. Je tu potreba dobrej reformy financovania, ako aj územného členenia samosprávy, o ktorej sa hovorí už niekoľko desaťročí. Potencionálny výpadok príjmov mal byť vybilancovaný inými adekvátnymi zdrojmi pre obce a miestnu samosprávu.

Vedenie hlavného mesta už počas roku 2023 zvyšovalo rôzne platby a poplatky, ktoré ale nepostačujú na vykrytie výdavkov. Vo štvrtok sa na mestskom zastupiteľstve majú zvyšovať dane z nehnuteľností. Vyčerpalo podľa vás mesto všetky možnosti, aby sa nakoniec uchýlilo k tomuto nepopulárnemu kroku? Ako hodnotíte navrhované zvýšenie dane z nehnuteľností a sú podľa vás spomínané percentuálne navýšenia adekvátne?

Dane z nehnuteľností už boli zvyšované v roku 2019 primátorom Vallom a teraz budú pravdepodobne zvýšené znova. Ja som v kampani na primátora dal záväzok takýto krok neurobiť a pán Vallo na otázky k zdaneniu neodpovedal. Tento krok je výsledkom až finančnej negramotnosti primátora a jeho tímu pri verejnej správe. Sú tri základné motívy, prečo primátor pristupuje k takémuto kroku, a to v prvom rade neochota redukovať personálne náklady, či už na magistráte, alebo v nových príspevkových organizáciách ako je Metropolitný inštitút Bratislavy, a neustále zakladanie nových organizácií. Teda nákladová expanzia, ktorú vedenie mesta obhajuje. Ďalej nárast dlhovej služby, kde úrokové náklady mesta rastú 415-percentným tempom v roku 2024. Primátora som upozorňoval, že nárast dlhu je neudržateľný a naviac, požičiavanie si nakrátko, keď bolo možné získať dlhodobé zdroje za nízke úrokové sadzby, je prejav finančnej nekompetentnosti. Za rok 2024 magistrát na obsluhu dlhu minie takmer 10 miliónov eur, čo je nárast o takmer 8 miliónov oproti roku 2023. Takýto je dopad zvýšenia nominálneho dlhu mesta o približne 80 miliónov eur za 5 rokov. A úrokové náklady budú rásť nasledujúce roky ďalej, rovnako ako dlh mesta. Zvyšovať príjmy mesta tak, aby mohol primátor dlhovú „snehovú guľu“ ďalej nabaľovať a zároveň si udržal pomer dlhov k bežným príjmom na úrovni, keď zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy nelimituje konanie vedenia mesta, je nezodpovedné a tieto kroky môžu ľahko viesť k nútenej správe mesta. Ja osobne by som zvyšovanie daní nenavrhoval. Vo všeobecnosti, Team Bratislava a Progresívne Slovensko v Bratislave ukazujú, že vo fiškálnej rovine nepredstavujú žiadny prínos a príklon k rozpočtovej zodpovednosti. Konajú, ako vo všeobecnosti konajú politici na Slovensku. Míňajú verejné zdroje na svoje priority, ktoré často ani nie sú nutnými potrebami mesta a keď sa zdroje minú, zvyšujú dane.

Má mesto nejaké ďalšie možnosti na zníženie svojich výdavkov? Kde vy osobne vidíte priestor na šetrenie?

Určite je priestor znižovať personálne náklady, ako na úrovni mesta, tak v príspevkových organizáciách, ktoré primátor zakladal. Zároveň jeden zo základných argumentov primátora Valla pri zakladaní týchto organizácií bolo, že ušetria iné náklady, služby či obstarávanie. Realita je ale opačná, k úsporám nedochádza, iba k rastu nákladov. Rovnako mestské podniky potrebujú výrazne lepší manažment. Napríklad, dopravný podnik mal počas pandémie prejsť ozdravujúcou reštrukturalizáciou, tú je však možné vykonať aj v súčasnosti. Jednotkovú nákladovosť má výrazne vyššiu ako napríklad Dopravný podnik mesta Brno. Rovnako mestské firmy ako Bratislavská vodárenská spoločnosť, ale aj Odvoz a likvidácia odpadu by mohli byť lepším ekonomickým prínosom pre rozpočet mesta. Nakoniec, cena vodného a stočného za uplynulé roky viackrát stúpala, na ziskovosť vodárenského podniku však mal tento nárast cien minimálny dopad. Parkovacia politika, ktorá mala byť pre mesto „dojnou kravou“, je zatiaľ v strate. Chyby sú na strane výdavkov, ako aj potencionálnych výnosov.

Je známe, že práve časť z peňazí z navýšenia daní z nehnuteľností má sanovať situáciu v Dopravnom podniku, ktorý sa ocitol v niekoľkomiliónovej strate. Čo to vypovedá o vedení tejto spoločnosti, ktorá je z roka na rok v horšej finančnej kondícii?

Ako som už odpovedal, Dopravný podnik potrebuje krízový manažment a mal by prejsť reštrukturalizáciou. Obdobný podnik v Brne vie rovnaké či lepšie služby dodávať za nižšie náklady. Dane nemajú sanovať neschopnosť manažmentu znižovať nákladovosť prevádzky.

Môže si podľa vás mesto, ktoré je v takej finančnej kondícii, že je donútené zvyšovať dane z nehnuteľností, dovoliť riešiť investičné projekty, akými sú neslávne známa reorganizácia dopravy na nábreží, nákladný nákup mobiliáru do lekárne U Salvátora, rekonštrukcia Námestia Slobody za takmer 5 miliónov eur či niektoré ďalšie?

Mesto musí mať aj investičné výdavky a jasnú dlhodobú stratégiu rozvoja mesta. Súčasné vedenie má ale pomýlené priority. Rozvoj základnej mestskej infraštruktúry by mala byť absolútna priorita a je to aj priorita vzhľadom na potreby obyvateľov, dopravu a štatút mesta. Električka do Janíkovho dvora, ktorá mala priniesť kapacitu 50-tisíc cestujúcich denne koncom tohto roka, je absolútne zbabraný projekt a primátor by mal vyvodiť politickú zodpovednosť – teda odstúpiť. Prepadne časť alokovaných eurofondov (73 mil. eur SR a EU alokovala, pričom majú byť vyčerpané do konca roka 2023) a stále sú pochybnosti o zabezpečení financovania projektu, ako aj termínu dostavby. Spomínané projekty sú čerešničky na torte, ktorými sa dobre marketingovo chváli. Tortou sa však pochváliť nedá.

Viaceré takéto investičné aktivity vykrývalo mesto z rôznych úverov a dokonca budúci rok čaká Bratislavu refinancovanie veľkého úveru z ČSOB vo výške 70 miliónov eur. Nové refinancovanie prinesie mestu ďaleko vyššie úroky ako doteraz. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako vnímate celkové zadlženie mesta?

Vnímal som ho zle pred rokom a ešte horšie dnes. Mesto nemá elementárne aspekty finančného manažmentu a manažmentu aktív a pasív. Výsledkom je, že primátor opäť zvyšuje dane. Mesto malo možnosť čerpať aj dlhodobé úvery s nízkymi úrokovými nákladmi, ale tieto možnosti nedostatočne využilo. V Starom Meste sme v roku 2020 zobrali 10-ročný úver, priebežne splácaný s fixnou sadzbou 0,39 percenta ročne. Prostriedky z rezervného fondu sme v roku 2022 uložili v banke po náraste úrokových sadzieb na rok za takú sadzbu, ktorá pokryla všetky úrokové náklady na úvere za desať rokov. Pri zlepšenom manažmente aktív, pasív, peňažných tokov, mohol mať obdobné výsledky aj magistrát. To ale zjavne nie je prioritou primátora. Jeho chyby nakoniec zaplatia Bratislavčania zvýšenými daňami a lojálne zastupiteľstvo mu v tom hrá ochotného sekundanta.

V súvislosti s verejnými financiami hlavného mesta je zaujímavá strata, ktorú magistrát priznáva v oblasti parkovacej politiky v celkovej výške približne 5 miliónov eur. Ako vnímate situáciu pri tomto projekte?

Parkovacia politika mala byť pre mesto takzvanou „cash-cow“, teda po slovensky „dojnou kravou“, ale magistrát si zjavne nebol schopný spočítať náklady. Celý systém je stále viac nákladnou traumou pre Bratislavu a Bratislavčanov, než účinným nástrojom na prípadnú reguláciu parkovania.

Súčasťou štvrtkového mestského zastupiteľstva má byť aj zmena Štatútu hlavného mesta, ktorým sa mení rozdelenie financií medzi mesto a mestské časti. V podstate sa touto novelou má obísť májová legislatívna zmena ohľadne financovania škôlok. Ako vnímate tento krok magistrátu, ktorý opäť neposkytne zriaďovateľom, teda mestským častiam, financie určené na škôlky v stopercentnej výške?

Materské školy patria do originálnych kompetencií mestských častí a mestskí poslanci a poslankyne, ktorí sú zároveň miestnymi poslancami, poslankyňami či starostami, ak za takúto zmenu zahlasujú, dajú jasne najavo, že nezastupujú obyvateľov príslušných mestských častí. Nehovoriac o tom, že kapacita materských škôlok je v rôznych mestských častiach neadekvátne nízka potrebám obyvateľov.