Aj keď väčšinou sa hovorí, že prípad Becciu začal v roku 2021, keď sa kardinál pochádzajúci zo Sardínie prvýkrát postavil pred Vatikánsky súd, za počiatok celej kauzy môžeme v skutočnosti považovať už rok 2011.

Vtedy sa arcibiskup Giovanni Angelo Becciu stal substitútom Štátneho sekretariátu. Teda sa dostal do funkcie, ktorú by sme mohli pripodobniť vedúcemu úradu vlády a ktorá je považovaná za tretiu najvyššiu hodnosť vo Vatikáne po pápežovi a štátnom sekretárovi. V tejto funkcii ho po zmene na pápežskom stolci v roku 2013 potvrdil aj nový pápež František.

Začiatok jeho pontifikátu sprevádzala snaha o reformu vatikánskej banky a celkového spôsobu nakladania s peniazmi vo Vatikáne. Preto o rok neskôr, teda v roku 2014, vydal motu proprio s názvom Fidelis dispensator et prudens, ktorým zriadil Dikastérium pre ekonomiku. Teda úrad, ktorého úlohou bolo urobiť poriadok v peniazoch Vatikánu. Novému dikastériu v tom mal pomôcť aj ďalší novozaložený úrad generálneho audítora.

Na čelo oboch inštitúcií František povolal ľudí z prostredia mimo kúrie. Novým prefektom sa stal austrálsky kardinál George Pell známy tým, že vie nastoliť poriadok. To predtým ukázal vo svojej domovine, kde dal do poriadku nielen financie arcidiecézy v Sydney, ale ako prvý biskup na svete vo svojej diecéze vytvoril aj nové pravidlá pre vyšetrovanie sexuálneho zneužívania. Generálnym audítorom sa zasa stal Libero Milone, ktorý do Vatikánu prišiel zo spoločnosti Deloitte. O tom, že dvojica bude postupovať rázne, svedčilo aj to, že obaja začali krátko po nástupe do funkcií s hĺbkovým auditom všetkých financií Vatikánu.

Netrvalo však dlho a duo, ktoré malo očistiť Vatikán, sa zrazilo práve s Becciuom, ktorý audit otvorene odmietal a ktorého zas Pell aj verejne označoval za najväčšiu brzdu reformy financií Vatikánu.

Krátko po začatí sporu s Becciuom sa začali diať zvláštne veci. Miloneho v roku 2017 zatkla Vatikánska polícia, pričom sám Becciu ho obvinil z radu prehreškov ako napríklad neoprávneného nakladania s financiami Vatikánu, prekročenia právomocí či špehovania rôznych cirkevných prelátov. Milone následne rezignoval na svoj post, no neskôr uviedol, že je nevinný, rezignáciu podpísal pod nátlakom a v skutočnosti musel odísť preto, aby bol zastavený proces ozdravovania vatikánskych peňazí. Mimochodom, o rok na to Vatikán oznámil že voči bývalému audítorovi stiahol všetky obvinenia.

Zhruba v tom istom čase, ako zatkli Miloneho, bol nútený opustiť večné mesto aj kardinál Pell, ktorý odišiel do rodnej Austrálie, kde ho za zvláštnych okolností obvinili zo sexuálneho zneužívania. On sám sa pritom netajil tým, že je dosť možné, že za jeho obvinením stojí kardinál Becciu.

Keď sa začiatkom roku 2019 končil súdny proces, uplynulo aj Pellovo päťročné funkčné obdobie na čele dikastéria pre ekonomiku, ktoré, pochopiteľne, nebolo predĺžené. Dva mesiace predtým Vatikán oznámil, že Pellovi skončilo aj funkčné obdobie v Rade kardinálov, čo bola skupina siedmich kardinálov, ktorí mali Františkovi pomáhať s reformou kúrie. Keď krátko na to austrálsky súd Pella odsúdil a on nastúpil do väzenia, zdalo sa, že reforma vatikánskych tokov peňazí nemohla dopadnúť horšie.

Opačnú trajektóriu však v tom istom čase mala kariéra muža, ktorý sa obávanému duu postavil. Pápež František Becciua v roku 2018 vymenoval za kardinála a následne aj prefekta dikastéria pre kauzy svätých. Ten sa tejto funkcie ujal 1. septembra 2018, keď ako nový prefekt slúžil v Košiciach slávnostnú omšu pri príležitosti blahorečenia Anny Kolesárovej.

Pád vplyvného kardinála

Avšak ani Becciu vo svojej funkcii nevydržal dlho. Už v roku 2019 začali titulky novín plniť informácie o rôznych škandáloch týkajúcich sa vatikánskych financií, pričom sa čoraz častejšie ukazovalo, že ústrednou postavou v celej veci je práve nedávno vymenovaný kardinál. Preto ho pápež František v roku 2020 prinútil rezignovať na svoju funkciu a v roku 2021 sa Becciu stal prvým kardinálom, ktorý sa postavil pred vatikánsky súd.

Najvážnejším obvinením bola sprenevera približne 150 miliónov eur (rôzne zdroje uvádzajú sumu medzi 130 až 185 miliónmi, pravda treba hľadať skôr vyššie ako nižšie), ktoré údajne Becciu spôsobil nevýhodným predajom luxusnej budovy v Londýne a následne sa vraj snažil celú situáciu ututlať. Neskôr sa ukázalo aj to, že Becciu posielal státisíce eur charite svojho brata, pričom dôvod nevedel hodnoverne vysvetliť, alebo že spolu so svojou údajnou komplickou Ceciliou Marognovou špehoval, uplácal a snažil sa diskreditovať tých, ktorí vedeli o jeho prechmatoch.

Detaily o finančných transakciách sa dočítate v hutnom súhrne amerického portálu The Pillar, ktorý je považovaný za najlepší zdroj v tejto téme, pretože sa jej venuje dlhodobo v sérii viacerých článkov.

Ako to celé dopadlo, všetci dobre vieme. Becciu a siedmich ďalších ľudí uznali vinnými, pričom kardinál by mal za svoje skutky stráviť vo väzení päť a pol roka, k čomu dostal aj doživotný zákaz vykonávať akékoľvek verejné funkcie vo Vatikáne.

Problémom je, že toto nie je šťastný koniec príbehu.

Bude Becciu nakoniec oslobodený?

Aby sme pochopili, v čom je problém, potrebujeme sa vrátiť k Pellovi, ktorý sám Becciuovo stíhanie krátko pred svojou smrťou pod pseudonymom Demos kritizoval. Ako je to možné?

Existuje viacero dôvodov, prečo proces s Becciuom kritizovať.

Osoba vystupujúca pod pseudonymom Demos, za ktorú je všeobecne považovaný kardinál Pell, napríklad tvrdila, že aj keď toho má Becciu za ušami dosť veľa, aj on má právo na spravodlivý proces. Pell tým zjavne narážal na to, že Becciua k rezignácii dotlačili bez riadneho vyšetrovania a bez oficiálneho udania dôvodu.

A možno aj na to, že do následného vyšetrovania a súdneho prípadu až štyrikrát zasiahol sám pápež František, ktorý vždy menil pravidlá v prospech žalobcov a v neprospech stíhaného kardinála. Hoci sa nám to môže zdať fér, keďže inak by sa Becciu žalobcom možno vyšmykol, pontifik tým v skutočnosti dal obvinenému dobré karty na odvolacie konanie.

Navyše, takýmto postupom získali rovnakú výhodu aj ďalší obvinení v tejto kauze, čo sa už pokúša využiť finančník menom Raffaele Mincione. Ten dostal rovnaký trest ako Becciu a podal v Anglicku žalobu na vatikánsky Štátny sekretariát, pričom ho obvinil, že trestné stíhanie poškodilo jeho profesionálnu povesť. Anglický súd pritom jeho žalobu prijal a vo veci už začal konať.

A to je pre všetkých, ktorých zaujíma očista Vatikánu, dvojsečná zbraň. Vyšetrovanie v Anglicku totiž môže, rovnako ako vatikánsky proces, odkryť ďalšie pokútne praktiky spoza múrov Vatikánu, čo je, samozrejme, dobré pre odhalenie pravdy.

No zlé pre potrestanie vinníkov. Ako píše americký komentátor Philip Lawler, v Anglicku je totiž viac pravdepodobné, že súd vyhrá Mincione. A to práve pre zásahy pápeža Františka. Vďaka nim môžu jeho obhajcovia tvrdiť, že ich klientovi sa nedostalo spravodlivého procesu. Možno naznačia, že vatikánsky súdny systém nespĺňa normy medzinárodného práva. A čo viac, je možné, že ukážu, že ich klient bol odsúdený ako obetný baránok, ktorý má chrániť svojich nadriadených pred zodpovednosťou.

Áno, aj takáto interpretácia je pravdepodobná a nestojí na zlých základoch. Podobnú taktiku totiž už Becciu používal pri vatikánskom súdnom konaní, kde jeho právnici tvrdili, že kardinál konal v zhode s vatikánskymi štandardmi a navyše s dovolením nadriadeného. Zdá sa, že to sa im viackrát aj podarilo dokázať. Práve preto viacerí komentátori prebrali jeho argumentáciu a označujú ho za nevinného, prípadne za obetného baránka a pripomínajú, že ak súdia Becciu, mali by sme sa rovnako zachovať aj k jeho nadriadeným.

Problémom je, že Becciuovi nadriadení boli len štátny sekretár Pietro Parolin, alebo samotný pápež František. Na ktorého sa inak Becciu na súde skutočne odvolával. Obžalovaný kardinál tvrdil, že sám pápež o situácii vedel a jeho kroky pri riešení situácie s budovou v Londýne schvaľoval.

Preto táto kauza neukazuje len na pikantné škandály za múrmi Vatikánu, ale ako píše J. D. Flynn aj na to, ako prebiehala Františkova reforma peňažných tokov vo Vatikáne. Že to bol proces, kde sa síce urobili dva kroky vpred a jeden vzad, no nakoniec, zdá sa, predsa len na začiatku zašiel priďaleko na to, aby priniesol ovocie.

No ako ukazuje tento text, proces s kardinálom Becciuom ešte zďaleka nie je na konci. A vlastne sa ani nemusí skončiť šťastne. Teda odsúdením tých, ktorí spreneverili takmer 200 miliónov eur z peňazí, ktoré cirkvi venovali jej veriaci pri dobrovoľných zbierkach.