"Ak by nová vláda nevykonala žiadne zmeny legislatívy v skrátenom legislatívnom konaní a neprijala operatívne kroky na zníženie výdavkov rozpočtu jednotlivých kapitol, tak je deficit rozpočtu verejných financií v roku 2024 na úrovni 6,55 % HDP, to je 8,5 miliardy," upozornil Kamenický.
Predpokladaný návrh rozpočtu verejnej správy, okrem potrebnej konsolidácie, zohľadňuje podľa šéfa rezortu financií aj výrazné vplyvy legislatívnych a nelegislatívnych materiálov schválených v predchádzajúcom volebnom období.
Kde výdavky neklesnú a príjmy porastú
Ako uviedol Kamenický, predkladaný návrh rozpočtu však neznižuje výdavky na vyplácanie dôchodkov či na podporu iných zraniteľných skupín, ako ani výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, rodinnú politiku a ďalšie oblasti.
Návrh rozpočtu počíta aj s výdavkami na prijatie trvalého trinásteho dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy za predchádzajúci rok, a to súčasne pri zachovaní rodičovského dôchodku. Taktiež je zabezpečená pomoc pri splácaní úverov na bývanie v súvislosti s nárastom úrokových sadzieb. Zahŕňa aj výdavky na vytvorenie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.
Medziročnému poklesu schodku majú prispieť najmä konsolidačné opatrenia, ako zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávacej dane pre právnické osoby či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné.
Od roku 2025 si budú európske fiškálne pravidlá podľa Kamenického pravdepodobne vyžadovať znižovanie nominálneho deficitu o 1 percento HDP ročne.
"Z pohľadu makroekonomických predpokladov má slovenská ekonomika v budúcom roku posilniť o 1,2 percenta pre slabší zahraničný dopyt a vysoké ceny. Inflácia by mala spomaliť na 3,2 percenta a dynamika rastu ekonomiky sa má v budúcom roku zrýchliť na 2,7 percenta. Miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť historické minimum na úrovni 5,4 percenta," uzavrel Kamenický.
Návrh podľa NKÚ podporuje ekonomický rast
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy pri rokovaní o rozpočte uviedol, že návrh podporuje ekonomický rast v roku 2024, a to aj na úkor vyššieho deficitu verejnej správy. NKÚ skonštatoval, že pri príprave rozpočtu boli dodržané zákonné aj ústavné pravidlá, a mohol byť predložený na rokovanie.
NKÚ však poukázal aj na nejednoznačnosť zákona o rozpočtových pravidlách pri preklápaní výdavkových limitov do navrhnutého rozpočtu. "Výdavkové limity sú pritom podľa nášho názoru jedným z rozhodujúcich nástrojov na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií aj zdravého ekonomického rastu," priblížil Andrassy.
Budúcoročný ekonomický rast krajiny môže podľa šéfa NKÚ ovplyvňovať aj využívanie európskej finančnej pomoci, a to až v sume 2,5 miliardy eur. "Ide o prostriedky, ktorých efektivita čerpania môže významným spôsobom ovplyvňovať rast slovenskej ekonomiky nielen v roku 2024, ale aj v tých nadchádzajúcich rokoch. Bude to však podmienené nielen samotným čerpaním európskych fondov, ale aj ich efektívnou alokáciou a dosahovaním konkrétnych merateľných cieľov," uviedol Andrassy.
Šéf NKÚ tiež upozornil, že rast deficitu verejnej správy sa prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý sa medziročne zvýši z 57,8 percenta na úroveň 58,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). "A tak bude atakovať celkovú výšku dlhu štátu na úrovni 76,6 miliardy eur. Rast HDP na úrovni 2,7 percenta však môže mať pozitívny vplyv na rast zamestnanosti, a to až približne o 0,4 percenta, a miera nezamestnanosti by sa na Slovensku v budúcom roku mohla dostať na historicky najnižšiu úroveň, a to je úroveň 5,4 percenta," uviedol Andrassy.
NKÚ vníma pozitívne trend znižovania deficitov verejnej správy a verejných financií v rozpočte na roky 2025 – 2026. Ale Andrassy upozornil, že ani napriek uvedenej snahe vlády v znižovaní deficitu verejnej správy Slovensko v roku 2026 nedosiahne optimálne kritériá vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Úrad vo svojom stanovisku upriamil pozornosť aj na dlhodobé neriešenie modernizačného dlhu v rezortoch životného prostredia, školstva či ministerstva dopravy.
Opozícia: Návrh rozpočtu zhoršuje verejné financie a konsolidáciu len predstiera
Predkladaný štátny rozpočet má zásadné riziká, vláda ním konsolidáciu len predstiera a zadlžuje.
"Vláda nám neponúka víziu, vyššie dôchodky, vyššie platy, len zapláta diery, prerozdeľuje peniaze z jedného vrecka do druhého a negeneruje ekonomický rast. Sporiteľov v druhom pilieri oberá o 1,8 milióna eur, ekonomickú aktivitu dusí zvyšovaním odvodov a neplní svoj sľub stabilizovať dlh," vyhlásil poslanec Štefan Kišš (PS).
Upozornil aj na to, že rozpočet nie je v súlade s európskym výdavkovým pravidlom. Pokiaľ vláda neurobí opravný krok, bude sa podľa neho musieť zodpovedať voči európskym partnerom. "Ak parlament schváli rozpočet, ktorý nebude v súlade s výdavkovými limitmi, zastavia sa platby z Bruselu. Najbližšie očakávame tretiu platbu za 815 miliónov eur a štvrtú platbu za 924 miliónov eur," dodal Kišš.
Ako uviedol, ekonomickému rastu vláda nepomáha ani štruktúrou výdavkov. Síce v dôchodkoch a sociálnych výdavkoch dosahuje štandardy najvyspelejších krajín, ale v školstve, bývaní, zdravotníctve a ďalších výdavkoch, ktoré sú garanciou budúceho ekonomického rastu, to tak podľa Kišša nie je.
"Predložený rozpočet je plný škodlivých politických rozhodnutí. Je to rozpočet premárnených príležitostí, ďalšieho zadlžovania a aj ignorancie vlády k základným pravidlám," uviedol Marián Viskupič (SaS).
Rozpočet bude podľa Viskupiča o pár mesiacov čeliť zásadnému výpadku príjmov, o to viac aj problémom s rastúcimi výdavkami. Dodal, že vládou sľubovaný rozsah sociálneho štátu nebude možné naplniť, a ak áno, tak len za cenu extrémneho zadlžovania, výrazne rastúcich úrokov a nákladov na obsluhu dlhu.
"Jednou z našich zásadných výhrad je, že vláda si v rozpočte 2024 predsavzala, že zvýšením daní, poplatkov a odvodov získa od občanov 1,8 miliardy eur ročne. V tomto roku je na daniach plánované vybrať 16,8 miliardy eur. Rozpočet 2024 hovorí o 18,6 miliardy eur," vyhlásil Viskupič.
Predložený návrh rozpočtu podľa neho nijak nezlepšuje udržateľnosť verejných financií ani krátkodobých, ani dlhodobých. "V realite to bude dekonsolidácia," dodal. Vláda by mala podľa neho taktiež zvážiť možnosť rozpočtového provizória aspoň na niekoľko týždňov, aby mala čas rozpočet prepracovať.
(tasr, ste, est)
