Tréner Ján Kozák ml.: Účasť slovenského tímu v Lige majstrov nevidím reálne

Čo by dnes slovenský klub potreboval, aby mohol v Európe zahviezdiť tak, ako pred rokmi Petržalka?

Rozdiel medzi jednotlivými tímami je veľmi veľký. Aj z hľadiska kvality hráčov, ale aj finančných možností. Pre slovenské kluby je mimoriadne prospešné vytvorenie Európskej konferenčnej ligy. Inač by sme kluby zo Slovenska v skupinových fázach v posledných rokoch určite nevideli. Európska liga je zase kvalitatívny skok, aj pre Slovan je problém dostať sa tam, hoci má veľký rozpočet, aj kvalitu. Liga majstrov je obrovský rozdiel, potrebné sú dobrý výber hráčov a určite aj tá troška šťastia, ktorú sme na taký veľký úspech mali aj my v Petržalke. Momentálne však reálnu šancu, aby sa tam dostalo niektoré zo slovenských mužstiev, nevidím; aj keď Slovan má teraz vysoký koeficient a už asi vo všetkých predkolách je nasadený. Šanca preto bude väčšia, ale sú tam súperi, ktorí majú obrovskú kvalitu.

Viacerí sa snažia vyzvedať, čo na náš futbal hovorí váš otec (bývalý reprezentačný tréner Slovenska – poznámka). Komunikujete spolu o futbalovom dianí?

Jasné, sme futbalová rodina a futbal je u nás veľká téma. Vždy sa bavíme o všetkom, aj o domácom, aj o reprezentačnom futbale.

Aký máte v súčasnosti dojem zo slovenského – klubového aj reprezentačného – futbalu? Stagnujeme, napredujeme, alebo zaznamenávame ústup z pozícií?

Povedal by som, že je to taký mix. Ak by som ostal na klubovej úrovni, štadióny sa zlepšujú, akurát vyskočil problém, že O. K., pre divákov je dôležitý komfort, ale pre futbal sú najdôležitejšie ihriská, čo do budúcnosti musíme vylepšiť. Ak by som hovoril o kvalite, myslím si, že hrať ligu je dnes pre hráčov ľahšie ako v minulosti. Vtedy bolo oveľa viac futbalistov a bolo ťažšie presadiť sa ako mladý hráč. Dnes keď má futbalista talent, kluby na to často pozerajú tak, že je ľahšie ho predať. Z tohto pohľadu to majú hráči jednoduchšie. Aj v Európe je teraz určite jednoduchšie dostať sa do nejakej skupiny, vtedy to v predkolách bolo nabité a nemali ste opravnú možnosť. Ak sa dobre pamätám, ďalší rok s Petržalkou po Lige majstrov sme hrali o skupinu proti Juventusu, čo dnes v predkolách nie je. V reprezentácii je to isté: Bolo ťažšie dostať sa na európsky a svetový šampionát, teraz hrá v Európe takmer každé druhé mužstvo. Čo je pekné a pre slovenský futbal dobré, ale myslím si, že dostať sa tam je jednoduchšie.

Ak vezmeme ligy ako anglická či španielska, je ich vysoká úroveň najmä o peniazoch, alebo o inom systéme trénovania, inej taktike, o lepšom know-how?

To je zložité. Všetko sa vyvíja. My sa musíme prispôsobiť tomu, aké podmienky máme na trénovanie tu, charakteru ľudí, hráčov. Je to ťažko porovnateľné, myslím si však, že sa posúvame. Tréneri, ktorých poznám, aj tréneri mládeže v Košiciach, sa chcú vzdelávať a sledujú trendy. Musíme vyberať to, čo bude vyhovovať Slovensku, nemôžeme iba pozerať na Anglicko alebo Španielsko. Z každého si treba vziať, čo je najlepšie pre našich hráčov a mládež.

Myslíte si, že na Slovensku je celkovo problém s útočníkmi, ktorí by vedeli premieňať šance, ako je to v reprezentácii?

Myslím si, že pripravovať a strieľať góly je celkovo zložitejšie a ťažšie, ako brániť. Možno je to aj otázka pre kluby a na mládež, aby sme takýchto hráčov tvorili, aby boli sebavedomí a chceli dávať góly. Je pravda, že dnes máme málo hráčov ako boli Szili Németh, Viťo (Róbert Vittek – poznámka); nechcem na niekoho zabudnúť. Mali sme ich, ale teraz je ich málo a potrebujeme ich nájsť. Možno sa niekto rozstrieľa aj v kluboch, kde však viac gólov dávajú spravidla zahraniční hráči. Je to komplikované, pretože post hrotového útočníka je najťažšia pozícia vo futbale.

Oslovil vás na Slovensku v posledných rokoch nejaký klub tým, že oproti ostatným robí niečo lepšie, s väčším nadšením?

Viete, každý si razí svoju cestu. Ak sa bližšie pozrieme na špičkové slovenské kluby, tak Slovan Bratislava má vysoký rozpočet, ale nevidím v tom koncepciu. V čase môjho pôsobenia na Tehelnom poli sme dosiahli historické úspechy – na domácej scéne sme dosiahli double (získali majstrovský titul a súčasne Slovenský pohár, pozn. red.) a na medzinárodnom poli sme postúpili do skupinovej fázy Európskej ligy. Navyše sa vtedy podarilo uskutočniť najdrahší transfer v histórii slovenskej ligy, keď Slovinca Andraža Šporara kúpil Sporting Lisabon zo Slovana za vyše 6 miliónov eur. V kádri vtedy bolo aj viacero ďalších zaujímavých hráčov s obrovským potenciálom zlepšovať sa. Aktuálne síce belasí dosahujú zaujímavé výsledky v Európskej konferenčnej lige, čo je ale z hľadiska skutočného európskeho futbalu krok späť. Slovan má síce kvalitné a skúsené mužstvo, ale nevidím tam možnosť napredovania smerom k Lige majstrov.

Dunajská Streda má asi najlepšie zázemie na Slovensku a zaujímavé financie, ale aj častú obmenu trénerov. Na podmienky, ktoré má, je tak rýchlo vypadávať v pohároch možno aj menšia hanba; nemalo by sa to stávať. Vidieť, že sa neposúva a vypadáva v prvých predkolách.

Uvidíme, ako Trnave pomôže úspech, má zdravé mužstvo a usiluje sa pracovať. Pomohli jej financie z Európy a dopĺňa káder. Žilina a Podbrezová majú svoj štýl hry a snažia sa o predaj hráčov. Páči sa mi, že Žilina pochopila, že sa nedá hrať iba ofenzívne a že dôležitá je aj defenzíva. Upravili to a dostávajú menej gólov, čo je hneď vidieť aj na tabuľke.

Podbrezová sa takisto snaží o svoj štýl, ale myslím si, že niekedy je to až veľmi tvrdohlavé, napríklad keď si to išla futbalovo rozdať so Slovanom (s výsledkom 0 : 6, pozn. red.). Možno jeden, dva zápasy v sezóne to treba aj zmeniť a hrať rozumne.

Keď ste prišli do Košíc, čo bolo najdôležitejšie zmeniť, v čom posunúť káder a na čom ste mohli, naopak, stavať a videli ste, že toto je fajn?

Nikdy nebudem komentovať bývalých trénerov, každý to chce robiť čo najlepšie a má svoj štýl. Za seba poviem, že sme museli zmeniť všetko. Chlapci neboli pripravení po fyzickej ani taktickej stránke, bolo tu veľa nedostatkov a pracujeme na tom. Veľa sme museli zmeniť aj vo veciach okolo mužstva a zabezpečenia. Som rád, že nám pomohlo takisto vedenie a máme v tom podporu; z hľadiska lekárov, fyzioterapeutov, regenerácie a celkovej starostlivosti. Čo je veľmi dôležité, pretože tu bolo veľa zranených, čo bolo aj vidieť. Je to na mesiace práce, ale ja sa teším a robím to rád.

Na čo sa sústredíte počas zimnej prestávky?

Otvorene poviem, že sa chceme aj posilniť. Mali sme už čas spoznať hráčov. Máme predstavy o kvalite, aby sme Košice posunuli na vyššiu úroveň, preto sa s niektorými z nich rozlúčime. V zime bude najdôležitejšie, aby chlapci boli zdraví a dostali sa na takú fyzickú úroveň, aby sme mohli hrať lepší futbal podľa našich predstáv.

Aký je váš trénerský sen? Je niečo konkrétne, čo by ste raz so svojím mužstvom chceli dosiahnuť?

Ako začínajúci tréner na Slovensku som získal titul, Slovenský pohár a hrali sme Európsku ligu. Bolo to rýchle, ale mám ďalšie sny a chcel by som si to zopakovať. Teraz som v Košiciach a môj sen je dostať ich tam, kde historicky patria, aby ľudia chodili na futbal radi a aby sme atakovali vyššie pozície. Teraz to stabilizovať a v budúcnosti hrať o pohárové priečky, no nedá sa to preskočiť. Ďalej reprezentácia, zahraničie... Má to nadväznosť, no teraz sa sústredím na Košice.

Venujete sa ešte footgolfu?

Hoci niektorí bývalí spoluhráči boli nedávno na turnaji v Španielsku, teraz na to nie je čas, a ani počasie. Treba sa sústrediť na trénerskú prácu. Keď budem mať voľno a možno aj v rámci nejakého tréningu – v Tatrách sú dve ihriská – spojíme to a určite si zahrám rád.

Foto: FB FC Košice