Koalícia v parlamente jednohlasne schválila štátny rozpočet. Slovensko bude mať zrejme najvyšší deficit v EÚ

V absolútnom vyjadrení by mali rozpočtové výdavky prevýšiť príjmy o 7,84 miliardy eur. Schodok však má klesnúť o viac ako pol percentuálneho bodu z úrovne 6,52 percenta HDP v aktuálnom roku. Rozpočet počíta s celkovými príjmami na úrovni 53,48 miliardy eur, zatiaľ čo výdavky by sa mali pohybovať na sume 61,32 miliardy eur.

Schválený rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 22,7 miliardy eur a výdavky by mali predstavovať 30,32 miliardy eur. Deficit štátneho rozpočtu by sa mal pohybovať na úrovni 7,62 miliardy eur.

Za nižším schodkom stoja konsolidačné opatrenia, tvrdí rezort financií

K medziročnému poklesu schodku prispejú podľa ministerstva financií najmä prijaté konsolidačné opatrenia.

"A to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do 2. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávacej dane pre právnické osoby či zvýšenie daní z tabaku a liehu," priblížilo v návrhu ministerstvo financií.

Celkovo platí, že konsolidačné opatrenia zahrnuté v rozpočte mieria najmä na zvýšenie príjmov, zatiaľ čo verejné výdavky by sa mali na základe schváleného rozpočtu osekať len zľahka.

Deficity bude potrebné znižovať aj naďalej

Rezort financií okrem toho predpokladá, že od roku 2025 budú európske fiškálne pravidlá vyžadovať ďalšie znižovanie deficitu o jedno percento HDP ročne.

"V budúcom roku Slovensko zrejme vstúpi do procedúry nadmerného deficitu, čo povedie k sprísneniu dohľadu z európskej úrovne. Preto na rok 2025 je žiaduce stanoviť cieľ schodku verejnej správy na päť percent HDP, respektíve štyri percentá HDP v roku 2026," vyčíslilo ministerstvo.

Ak chce vláda dosiahnuť stanovené ciele, musí podľa rezortu do roku 2026 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,6 percenta hrubého domáceho produktu respektíve 2,3 miliardy eur.

Ministerstvo uviedlo, že konsolidačný plán na ďalšie roky nepripravilo pre nedostatok času: „Vláda však avizuje zámer prijať ďalšie opatrenia smerujúce k progresívnejšiemu a spravodlivejšiemu daňovému systému. S rovnakým cieľom vláda pristúpi k dôkladným analýzam výdavkov celej verejnej správy."

Klimek návrh rozpočtu kritizoval. Kamenický viní bývalú vládu

„Návrh rozpočtu na roky 2024 až 2026 je za dlhé roky, určite viac ako desaťročie, najhorším návrhom rozpočtu na Slovensku. A to nie je môj názor, ale súhrn unisono kritiky, aká tu v takej jednote nebola a zaznieva zo všetkých relevantných strán, akými sú ratingové agentúry, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, zamestnávateľské združenia, ale najmä a predovšetkým – investori a veritelia,“ uviedol bývalý štátny tajomník Marcel Klimek.

„Len za 50 dní v úrade sa súčasnej vláde podarilo dostať Slovensko do situácie, v akej minimálne 15 rokov od finančnej krízy nebolo. Slovenské dlhopisy sú v očiach investorov a veriteľov horšie, teda majú vyšší úrok než grécke,“ povedal Klimek, ktorý nedávno tiež upozornil na zhoršené hodnotenia agentúry Fitch. Tá Slovensku zmenila hodnotenie z A na A- a odôvodnila to práve nedostatočným konsolidačným plánom vlády.

Minister financií Kamenický sa bráni a prstom ukazuje na bývalú vládu. „Tým, ktorí tu najviac kričia a dokonca tvrdia, že sa vinou novej vlády zhoršil rating Slovenska, by som odkázal, že taká vláda, ktorá za jeden a pol mesiaca rozvráti verejné financie tak, ako sa to podarilo im za tri a pol roka, neexistuje. Toto si vyprosujem,“ povedal šéf rezortu.

Doplnil, že bývalej vládnej koalícii odovzdali dlh na úrovni 45 miliárd a v súčasnosti ho preberajú na úrovni 69,2 miliardy. „Žiaľ, dokedy sa nedostaneme na deficit troch percent (HDP ročne) sa bude len zvyšovať,“ dodal Kamenický. Dať verejné financie do poriadku bude podľa neho trvať viac ako jedno volebné obdobie.

„Dlh nám bude stúpať až v podstate do konca volebného obdobia, keď by sa to malo otočiť a mal by potom začať postupne klesať. Toto sú dôsledky rozvrátených verejných financií, ktoré nám tu nechala bývalá koalícia,“ povedal Kamenický začiatkom decembra.

Najvyšší deficit v EÚ?

Schválený slovenský rozpočet s deficitom takmer šesť percent hrubého domáceho produktu ráta podľa informácií na webe Európskej komisie s najvyšším deficitom v rámci celej Únie. Všetky členské krajiny vo svojich prognózach pre rok 2024 predpokladajú nižšie schodky verejnej správy.

Zvyšok členov EÚ je napriek energetickej kríze, vojnám a turbulentným časom opatrnejšie ako Slovensko. Hoci väčšina štátov počíta v budúcom roku s deficitom, nájdu sa medzi nimi aj také, ktoré v budúcom roku ušetria (Portugalsko, Írsko, Dánsko a Cyprus).

Slovensko však nie je zďaleka jediné, ktoré v situácii zvyšujúceho sa zadlžovania prijíma deficitný rozpočet. Deficit pre budúci rok na úrovni 4,6 percenta HDP prijala napríklad aj Malta či Poľsko, ktorých verejný dlh v roku 2023 presiahol 50 percent.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže byť deficit ešte vyšší

"Vykazovaný medziročný pokles deficitu v rozpočte je v plnej miere tvorený nižšími nákladmi na energetické kompenzácie, pričom závisí od predpokladu o započítaní časti EÚ refundácií energopomoci do roku 2024, ktorý je podľa nás metodicky nesprávny," upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RZZ).

Pokiaľ by sa energopomoc započítala správne, deficit pre rok 2024 by mal byť podľa RZZ namiesto navrhovaných 7,8 miliardy eur (6 percent HDP) vykázaný až na úrovni 8,3 miliardy eur, čo predstavuje 6,4 percenta HDP.

Pellegrini otvoril hlasovanie odvolaním sa na Ústavný súd

Diskusia k štátnemu rozpočtu sa začala v stredu ráno a prihlásilo sa do nej rekordné množstvo poslancov. Pokračovala aj v noci pre takzvanú absolútnu obštrukciu hnutia Slovensko. Jeho poslanci v parlamente čítali niekoľkohodinové pozmeňujúce návrhy. Cieľom bolo oddialiť rokovanie parlamentu o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) o niekoľko mesiacov. Matovič nechce, aby sa o zrušení ÚŠP rokovalo od 8. januára, ale až neskôr.

Opozícia tiež poukazovala na to, že návrh rozpočtu neprináša potrebnú konsolidáciu, ale nárast dlhu.

Rozpravu prerušil Peter Pellegrini (Hlas), keď na úvod hlasovania o 17:00 h prečítal z údajného rozhodnutia Ústavného súdu, na základe ktorého má byť možné zrušiť rozpravu v záujme zachovania funkčnosti parlamentu.

Gábor Grendel (hnutie Slovensko) sa krátko po 18:00 snažil docieliť, aby rozprava pokračovala a Pellegriniho obvinil, že z rozhodnutia Ústavného súdu citoval selektívne. Pellegrini však docielil pokračovanie v hlasovaní. Opozícia potom na protest opustila rokovaciu sálu. Pozmeňujúce návrhy Igora Matoviča a ostatných opozičných zákonodarcov vo štvrtok neschválili.

Opozícia vraví o nedostatočnom priestore na diskusiu

Opozičné PS, KDH a SaS kritizujú vládnu koalíciu za ukončenie diskusie o štátnom rozpočte bez toho, aby mohli v parlamente vystúpiť všetci prihlásení rečníci. SaS avizuje aj podanie ústavnej sťažnosti. Opozícia vníma postup navrhnutý predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim (Hlas) a schválený plénom ako porušovanie demokratických princípov a práva poslancov vyjadriť sa.

"Z predsedu parlamentu sa stal cenzor. Odsudzujeme jeho rozhodnutie a rozhodnutie väčšiny ukončiť diskusiu o rozpočte," vyhlásil líder PS Michal Šimečka. Podľa vlastných slov rozumie frustrácii koalície z toho, že sa podarilo opozícii posunúť rokovanie o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Koalícia tak mala viacero možností predísť obštrukciám.

"To, čo sa dnes stalo, že vládna koalícia jedným nezmyselným návrhom zapchala ústa opozícii, je niečo nepochopiteľné," vyhlásil predseda KDH Milan Majerský. Deklaroval, že poslanci z jeho hnutia boli pripravení konštruktívne diskutovať o jednotlivých kapitolách rozpočtu. Naťahovanie diskusie a obštrukcia podľa neho nedáva koalícii právo na takýto krok. „Keď to urobili pri tomto zákone, čo sa bude diať pri ďalších, ktoré nás budú čakať v novom roku?" pýta sa Majerský.

Predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling pripomenul, že Pellegriniho rozhodnutie ukázalo, ako si predstavuje riadenie NR SR. Označil to za brutálny zásah do práv poslanca a za neprijateľný krok. „Chceli sme vystupovať odborne, predniesť názory na štátny rozpočet," skonštatoval.

Majerský aj Šimečka pripomenuli, že už začiatkom týždňa navrhovali prerušiť diskusiu k iným zákonom a prejsť na rozpočet. Rovnako podľa ich slov už dávnejšie žiadali stiahnutie novely Trestného zákona. Z chaosu pri rokovaní vinia koalíciu. Spolu so SaS deklarovali, že mali záujem vecne, odborne a konštruktívne diskutovať o rozpočte.

(dk, est, tasr, sita, sak)