Bratislavský LNG terminál by mal stáť 40 miliónov eur. Koľko peňazí dostaneme z Únie, je zatiaľ otázne
Schválenie výstavby bratislavského LNG terminálu na skvapalnený plyn spochybňujú aktivisti aj napriek tomu, že je v súlade so záverom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré vydalo ministerstvo životného prostredia ešte v marci 2023, teda ešte počas predchádzajúcej vlády. Navyše, v odvolacom konaní minister rozhodol podľa odporúčania rozkladovej komisie.
"Z pohľadu stability dodávok plynu potrebujeme budovať infraštruktúru bez ohľadu na to, kto si o tom čo myslí. Jediné, čo ma zaujíma, je, aby boli technické riešenia bezpečné. Ja som si tieto (protiruské) sankcie, ktoré nás poškodili, nevymyslel," povedal Taraba médiám.
Zamietnutie rozkladu je však podľa organizácie Greenpeace Slovensko výsmechom vedeckému konsenzu o riešení klimatickej krízy. Ako problematické vidia aktivisti najmä emisie metánu, ktoré sa takisto ako oxid uhličitý podieľa na globálnom otepľovaní a dochádza k nim pri manipulácii so skvapalneným plynom.
Majú obavu z umiestnenia terminálu blízko našej zásobárne pitnej vody Žitného ostrova a ako problematické vnímajú aj to, že investícia do terminálu tohto paliva bude v budúcnosti brzdiť rozvoj alternatívnych pohonných hmôt, ktoré by boli z hľadiska emisií prijateľnejšie.
"Je nezmysel pokračovať v investíciách do infraštruktúry, ktorá je predurčená na zánik. Posledná globálna klimatická konferencia COP28 vyslala jasný signál, že sa končí éra fosílnych palív," skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
Závery nedávneho podujatia v Dubaji však nie sú voči fosílnym palivám až také radikálne, ako uvádza Greenpeace. Naopak, COP28 uznáva potrebu LNG ako „prechodného paliva“ vo svete, ktorý stále vo veľkej miere na fosílnych palivách závisí.
"Prechodné palivá môžu zohrávať úlohu pri uľahčovaní energetickej transformácie a zároveň pri zabezpečovaní energetickej bezpečnosti," konštatuje záver klimatickej konferencie.
[link url = https://standard.sk/519379/klimaticka-konferencia-v-dubaji-priniesla-pokrok-aj-kontroverzie-bez-financovania-su-to-len-lacne-reci-odkazal-britsky-novinar]Posledné slovo bude mať EÚ
Únia v prípade bratislavského terminálu nie je len nestranným pozorovateľom. "Snahou je financovať tento projekt s podporou EÚ, ktorá poskytuje zdroje na financovanie takejto infraštruktúry," uviedla Katarína Šubertová z kancelárie generálneho riaditeľa Verejných prístavov. Podľa jej slov sa bude zvyšok hradiť z úverových zdrojov.
Terminál, ktorý chce spoločnosť Verejné prístavy postaviť, má byť umiestnený v bratislavskom verejnom prístave v blízkosti Prístavného mosta. Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur bez DPH.
"Momentálne sa nachádzame v predrealizačnej fáze, ktorá analyzuje jednotlivé aspekty tohto projektu. Nasledovať bude projektová fáza a až potom realizačná. Z tohto dôvodu je momentálne predčasné hovoriť o miere podielu financovania z EÚ," vysvetlila Šubertová. Najvýhodnejšie možnosti spolufinancovania bude podľa jej slov spoločnosť hľadať počas realizačnej fázy.
Bratislavský LNG terminál by mal byť postavený v roku 2026, čo je zaujímavé načasovanie vzhľadom na cieľ EÚ znížiť spotrebu zemného plynu do roku 2030 o tretinu. Zatiaľ však nie je jasné, ako Únia zamýšľa do budúcnosti zemný plyn nahradiť.
Odstrašujúcim príkladom môže byť nejasná stratégia Nemecka, ktoré bolo pre neuvážené zastavenie jadrových elektrární nútené zvýšiť výrobu elektrickej energie spaľovaním uhlia, ktoré je z hľadiska emisií najšpinavším palivom.
V roku 2022 bol podiel fosílnych palív na svetovej energetickej spotrebe 82 percent, teda rovnaký ako v roku 2021. Očakáva sa, že množstvo oxidu uhličitého uvoľneného pri spaľovaní fosílnych palív v roku 2023 medziročne vzrastie o 1,1 percenta.
V Európe je v súčasnosti k dispozícii 43 LNG terminálov v prímorských oblastiach s celkovou kapacitou 290 miliárd kubických metrov. Vo výstavbe je ďalších deväť s kapacitou viac ako 60 miliárd kubíkov, pričom celková spotreba EÚ je približne 350 miliárd kubických metrov.
Dôležité je pritom aj rozmiestnenie terminálov. Napríklad Nemecko ako krajina, ktorej priemysel závisí najmä od plynu, nemá na svojom území ani jeden. Takisto Slovensko, ktoré napriek súčasnej vysokej kapacite európskych terminálov nemôže rátať s tými v Španielsku či na Sicílii.
Ak sa nám podarí mať vlastný LNG terminál, bude spomedzi súčasných zrejme najhlbším vnútrozemským terminálom v EÚ. Dovezený zemný plyn vo forme LNG sa bude využívať najmä v nákladnej doprave, kde môže prispieť k zníženiu emisií škodlivých plynov a tuhých častíc.
„Súčasná nákladná doprava už teraz využíva najefektívnejšiu formu dekarbonizácie v podobe LNG a CNG,“ povedal výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský. „Tie majú v porovnaní s normou Euro VI stopercentný pokles oxidov síry, 99-percentný pokles tuhých znečisťujúcich častíc, 70-percentný pokles oxidov dusíka a 20-percentný pokles oxidu uhličitého,“ dodal.
Bratislavský LNG terminál plynári vítajú
Z hľadiska lodnej dopravy, kde sa na pohon používajú palivá na báze ropy, je teda LNG s využitím zemného plynu ako najmenej emisného fosílneho paliva krokom k jej dekarbonizácii.
„Oceňujeme, že LNG terminál v Bratislave dostal zelenú, pretože ide o projekt, ktorý má širší význam pre znižovanie emisií skleníkových plynov v doprave a zvyšovanie energetickej bezpečnosti našej ekonomiky diverzifikáciou trás pre dodávky zemného plynu,“ povedal riaditeľ SPNZ.
Zo strednodobého hľadiska ide o riešenie, ktoré je podľa jeho slov možné čo najskôr realizovať. Elektrické, vodíkové alebo syntetické palivá majú budúcnosť, ktorá je viac či menej vzdialená. „LNG je z tohto hľadiska dostupné riešenie,“ uzavrel Kvasňovský.
Hovorí sa tiež o možnosti postaviť LNG terminál tak, aby bol v budúcnosti kompatibilný s vodíkom. Avšak "projekt nepočíta s možnosťou využívania vodíka", uviedla spoločnosť Verejné prístavy. Technológie na uskladňovanie vodíka a LNG sú podľa ich slov rozdielne.