Lipšicova žaloba proti Kollárovi môže byť úspešná, no vyšachuje ňou sám seba

Zoroslav Kollár sa dostal do mediálnej pozornosti po tom, ako bol uznaný vinným z nepriamej korupcie a podplácania a v rámci dohody o vine a treste so špeciálnou prokuratúrou dostal peňažný trest vo výške 70 000 eur. Následne začal točiť virálne videá, v ktorých rozoberal podrobnosti zo života známych osobností a politikov ako Boris Kollár, Richard Sulík, Ján Budaj či najnovšie Daniel Lipšic.

Išlo vždy o jednostranné tvrdenia (klebety) na úrovni bulvárnych senzácií, ktoré vykresľovali dané osoby v nepriaznivom svetle, no verejnosť nikdy nedostala žiadne relevantné dôkazy ani podklady, ktoré by ich potvrdzovali.

V  ostatných dvoch videách sa venuje špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi, pretože ho podľa Kollárových slov dal zavrieť do väzby a dlhodobo je s ním v nepriateľskom vzťahu. V nich mu vyčíta charakterové chyby, dopravnú nehodu, pri ktorej usmrtil chodca, ale aj údajné aféry a milenky.

Pri tejto téme prirovnal špeciálneho prokurátora k Borisovi Kollárovi pre jeho údajné mnohopočetné známosti. Kollár opisuje konanie Lipšica ako násilné, a to konkrétne vo vzťahu k jednej neznámej žene, s ktorou mal údajne pohlavný styk. Okrem toho ho nazval vrahom, pretože vraj, podobne ako Boris Kollár, nútil túto ženu ísť na potrat po tom, ako s ním otehotnela.

Kollár dokonca popisuje scenár, v ktorom vraj Lipšic priniesol tejto žene sledovacie zariadenie, aby ju mohol monitorovať. Žena sa vraj podľa Zoroslava Kollára rozhodla ostať v anonymite.

Obvinenia sú v rovine dohadov

Tvrdenia o známosti a následnom tehotenstve Zoroslav Kollár vo svojom videu stavia na údajných esemeskách medzi Danielom Lipšicom a neznámou ženou. Esemesky zverejňované vo videách sú vo forme screenshotov bez mien či iných identifikačných údajov a zobrazujú iba samotný text správ. Takáto komunikácia pritom môže patriť akýmkoľvek iným osobám, či dokonca byť celá vyfarbrikovaná práve za účelom poškodenia dobrej povesti Lipšica.

Kollár v samotnom videu predpokladá podanie žaloby na ochranu osobnosti zo strany Lipšica a podľa vlastných slov takýto krok uvíta, pretože potom verejne dokáže, že jeho tvrdenia sú pravdivé.

Špeciálny prokurátor Lipšic už na svojej sociálnej sieti vyhlásil, že Kollárove obvinenia sú klamstvá a bude sa brániť právnou cestou. To sa bude diať s najväčšou pravdepodobnosťou prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti, ale vylúčená nie je ani trestnoprávna rovina za ohováranie.

V prípade ochrany osobnosti má každá fyzická osoba právo na ochranu svojho života, zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj svojho súkromia. Ak si niekto myslí, že do týchto práv bolo zasiahnuté inou osobou, môže sa domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do jej práv na ochranu osobnosti, odstránenia následkov takýchto zásahov a žiadať primerané zadosťučinenie.

V prípade tvrdení Zoroslava Kollára môžeme jednoznačne hovoriť o negatívnych zásahoch do rôznych sfér života Daniela Lipšica. Svojimi výrokmi zasiahol nielen do jeho rodinného života a súkromia, ale aj do jeho dobrej povesti a dôstojnosti. Vzhľadom na to, že Lipšic je široko verejne známa osoba, nebude problém preukazovať negatívne následky takýchto videí voči jeho osobe, či už prostredníctvom internetových príspevkov alebo dopadov na jeho rodinu a blízkych. Obvinenia zo znásilnenia, nútenia k potratu či násilia na ženách sú totiž vážnymi trestnými činmi, nie iba chybami charakteru.

Kollár bude musieť svoje tvrdenia preukázať

Zoroslav Kollár bude musieť v prípadnej žalobe na ochranu osobnosti zo strany Daniela Lipšica preukazovať, že jeho tvrdenia sa zakladajú na pravde, inak by mu okrem zrejme vysokej finančnej satisfakcie pre Lipšica hrozilo aj trestné stíhanie pre krivé obvinenie. Na súde pritom neobstoja nič nehovoriace správy, aké prezentoval vo svojich videách. Bude musieť relevantným spôsobom preukázať ich pravosť, a prípadne odtajniť identitu ženy, ktorá mu ich poskytla. Rovnako zrejme bude musieť daná žena prísť vypovedať, či skutočnosti, o ktoré sa podelila zo Zoroslavom Kollárom o Danielovi Lipšicovi, sú pravdivé.

Bremeno dokazovania o pravdivosti jeho tvrdení bude spočívať práve na Kollárovi, ktorý však vo svojom videu vítal prípadnú žalobu. Nie je známe, či teda má hodnoverným spôsobom doložené všetky svoje obvinenia voči Lipšicovi, ale ako právne vzdelaná osoba si musí byť vedomý následkov svojich nepravdivých a útočných tvrdení, rovnako ako aj následného postupu v súdnom konaní.

To platí o to viac, ak doteraz Kollár žiadne zo svojich obvinení voči žiadnej osobe nijako nepodložil.

Reálny cieľ žaloby môže byť iný

Skutočný úmysel pri obvineniach voči špeciálnemu prokurátorovi však môže byť úplne iný. Ako skutočný cieľ Zoroslava Kollára sa môže javiť práve postavenie a kompetencie Daniela Lipšica ako prokurátora špeciálnej prokuratúry. Kollár je totiž obžalovaný v iných kauzách, ktoré sú pod dozorom špeciálnej prokuratúry, a to z prečinov podplácania a zločinov zasahovania do nezávislosti súdu.

V prípade žaloby na ochranu osobnosti zo strany Daniela Lipšica je teda jedno, či bude úspešná, alebo nie.

Samotným jej podaním sa Lipšic ako prokurátor bude musieť vylúčiť zo všetkých trestných vecí, ktoré sa týkajú Zoroslava Kollára. Takéto právne kľučky, ako vyšachovať nepohodlných sudcov či prokurátorov, sa v právnom prostredí objavili už v 90. rokoch. Ak chceli vtedy obvinení alebo obžalovaní dosiahnuť vylúčenie nepohodlnej osoby, vypisovali im hanlivé či výhražné listy, alebo im nadávali priamo v súdnej sieni. Následne namietali zaujatosť sudcu alebo prokurátora s tým, že pod vplyvom takýchto udalostí nebude nezaujatý a nestranný voči osobe obvineného alebo obžalovaného, pretože takéto správanie by sa negatívne dotklo každého.

Súdna prax sa s tým vyrovnala spôsobom, že bolo na rozhodnutí daných osôb, či sa objektívne cítia takýmto správaním inej osoby, o ktorej majú rozhodovať, dotknuté.  V opačnom prípade by nebolo možné súdiť nikoho, kto by nadávkou počastoval sudcu v súdnej sieni pri prvom pojednávaní.

V prípade podania žaloby už nie je na rozhodnutí sudcu alebo prokurátora, aby rozhodoval o svojej zaujatosti. Tá je jednoznačne daná práve judikatúrou, ako aj zákonom pre pomer k osobe. A teda ak by aj Kollár spor prehral, a musel zaplatiť Lipšicovi odškodné aj v rádovo desiatkach tisícoch eur, javí sa to ako malá daň za možné úspešné obštrukcie a odstavenie Lipšica pri jeho trestných stíhaniach. Vzhľadom na rozsiahly majetok Kollára, zaplatiť takéto sumy nebude z jeho strany problém, ako sa to ukázalo aj pri jeho peňažnom treste.

Špecifický problém špeciálnej prokuratúry

Práve osobitné postavenie špeciálnej prokuratúry je v slovenskom právnom systéme problém. Ako upozornil aj sudca Krajského súdu Peter Šamko, ak obvinený podá opravný prostriedok voči rozhodnutiu prokurátora špeciálnej prokuratúry, rozhoduje o ňom špeciálny prokurátor, a nie nadriadená prokuratúra. To by znamenalo, že ak by došlo k takejto situácii a Lipšic by bol vylúčený z rozhodovania pre zaujatosť, nemal by o danom opravnom prostriedku kto rozhodnúť. A to by bol vážny zásah do práva na spravodlivý proces a trestného stíhania ako takého práve v prospech obvineného.

Tento príklad je len jedna ukážka toho, ako môže zaujatosť špeciálneho prokurátora ako šéfa prokuratúry skomplikovať trestné stíhania. Zaujatosť sa pritom môže prejaviť aj v iných štádiách trestného konania, či už vo veciach, ktoré sám dozoruje, alebo ak mu iným spôsobom podliehajú. Obhajcovia obžalovaných pritom často skloňujú aj tzv. systémovú zaujatosť špeciálnej prokuratúry. To znamená, že ak je zaujatý špeciálny prokurátor, nemôžu jemu podriadení prokurátori rozhodovať nestranne, keďže podliehajú jeho príkazom.

Momentálne bol takáto forma zamietnutá aj Európskym súdom pre ľudské práva vo veciach Kaliňák a Fico vs SR, ale to neznamená, že v inej, pozmenenej forme, budú sťažovatelia úspešní. Aj to poukazuje na nesprávne nastavený systém prokuratúr, vinou ktorého je možné využiť medzery v zákonoch na únik pred spravodlivosťou. A na možné vedľajšie okolnosti žaloby na ochranu práv, ktorej cieľom nebolo zviditeľniť sa či poukázať na charakter iného, ale zmariť alebo sťažiť súdne konania. Aj verejne činné osoby majú právo na rešpektovanie ich dôstojnosti, ale je potrebné zvážiť, akým spôsobom k tomu pristupovať tak, aby nebol ohrozený výkon ich právomocí.