Kardinál George Pell, bývalý vatikánsky minister financií, bol jedným z najvplyvnejších anglosaských prelátov v cirkvi. Po tom, čo strávil vyše 400 dní vo väzení v rodnej Austrálii, za údajné sexuálne zneužitie mladistvých, ho v roku 2020 Najvyšší súd jednomyseľne oslobodil a prelát sa vrátil do Ríma.
Vo väzení napísal o svojej každodennosti viaczväzkový denník, ktorý vyšiel v niekoľkých jazykoch. Priblížime si druhú časť denníka, ktorá vyšla v roku 2021. Zamýšľa sa nad viacerými témami, ako sú úpadok kresťanstva, spravodlivosť, ale aj kriket, televanjelisti a vatikánske financie. Tie sa totiž snažil reformovať z poverenia pápeža Františka a v tejto funkcii skončil práve preto, že v Austrálii čelil obvineniam zo zneužívania.
George Pell okrem iného podporoval kontroverzného exprezidenta USA Donalda Trumpa, brexit a ku klimatickým zmenám bol skeptický až posmešný. Za to si často vyslúžil kritiku. Po jeho smrti vyšlo najavo, že bol aj veľkým kritikom pápeža Františka. Ako sa dočítame z druhej časti Väzenského denníka, jeho tézy sú provokatívne a aktuálne.
Ukážku z neho sme priniesli koncom roka 2020 a ďalšiu krátko po tom, ako opustil tento svet.
V tomto článku vyberáme niektoré ďalšie časti.
Svet, ktorému dominuje Čína, by nebol lepší oproti dnešnému
„Trump je lepší ako akákoľvek iná pravdepodobná alternatíva“, zamyslel sa prelát o prezidentovi Spojených štátov amerických z rokov 2017 – 2021. Ocenil najmä to, že Trump sa postavil svojmu rastúcemu svetovému rivalovi z Ázie:
„Čína je diktatúra, ktorá vykorisťuje systém slobodného trhu a používa či ignoruje svoje dohovory a záväzky, keď sa jej to hodí. V západnej Číne navyše prenasleduje moslimov a v mnohých regiónoch katolíkov. Treba jej vzdorovať a spomaliť jej rast, aj keď to stavia Austráliu do ťažkej pozície voči nášmu najväčšiemu spojencovi a obchodnému partnerovi. Svet, ktorému dominuje Čína, by nebol lepší oproti svetu, ktorému dominujú USA.“
Známu mladú aktivistku zo Švédska Gretu Thunbergovú nazval „klimatickou extrémistkou“. Pripomenul jej hnev, „ako si mohli svetoví lídri dovoliť ukradnúť jej sny a detstvo prázdnymi slovami“, keď vraj nič nepodnikli na záchranu planéty. Súčasná situácia v západnom svete je podľa Pella „smiešna“, keďže nanovo definuje manželstvo, glorifikuje potrat a ignoruje prirodzené rozdiely medzi mužom a ženou:
„Ako si to svetoví lídri dovoľujú robiť voči svojej generácii a ničiť jej nádej! Keď sa prirodzený zákon jasne odmieta, potom prázdnotu, ktorú za sebou zanechá, určite vyplní strach a zvyčajne aj ignorancia. Klimatický priemysel svojich šampiónov dotuje miliardami dolárov a zmena, [ktorú mnohí žiadajú v súvislosti s klimatickými zmenami, pozn. red.] zničí živobytie mnohých ľudí. Pravda vyjde najavo, ale máme len málo náznakov, že koniec je blízko.“
Austrálsky cirkevný hodnostár sa krátko zmienil aj o súčasnom prezidentovi Ukrajiny. Volodymyr Zelenskyj sa stal prezidentom v čase Pellovho pobytu vo väzení. Je to „bývalý komik bez politickej skúsenosti“, komentoval vysoký prelát.
Ak sa vzýva diverzita a zakazuje „hate speech“, kultúra sa nezachová
Cirkevná osobnosť so znepokojením vnímala stratu medzigeneračnej solidarity a to, že v rodinách čoraz viac chýba otec. Poukázal pritom na rozpor dnešnej modernej spoločnosti, ktorá si podľa neho uvedomuje úpadok v niektorých sférach, no ďalšie ignoruje:
„Keď pohanské ideály mladosti, zdravia a pôžitku prevládajú, keď prirodzený zákon komplementarity muža a ženy a prokreatívnej sily matky a otca už nie sú normou, výsledkom je hlboká nerovnováha. Dnes jasnejšie uznávame príčiny ekologického úpadku a katastrofy, keď vykorisťujeme prírodu odlesňovaním, plastom a škodlivým odpadom, tak ako uznávame škody, ktoré spôsobuje tabak, alkohol a tvrdé drogy pre naše fyzické zdravie. Ale nepoužívame rovnaké meradlo na naše srdcia a mysle pre rozvoj duchovného a psychického stavu prostredníctvom usporiadanej lásky, rodičovskej stability a Desatora prikázaní.“
Nemôžeme zachovať kultúru, ak sa apeluje na diverzitu a zakazuje „hate speech“, ak sa podporuje sebastredný wellness a umenšujú sa stoici – antickí filozofi ako Marcus Aurelius a Seneca. Autor Väzenského denníka ďalej dodal, že čo je v mačke, sa ukáže na jej mačiatkach.
Kardinál Pell vo svojich zápiskoch uvažoval takisto o šíriacej sa hrozbe neopaganizmu (novopohanstva) v modernom svete. Ten vedie k zrieďovaniu kresťanského posolstva. Podľa neho tento vírus síce cirkev nepremôže, no ešte nebol vykorenený ani zlikvidovaný. Šíria ho aj kresťania, napísal:
„Myslia si, že pokiaľ cirkev nepríjme niektoré či viaceré tézy novej náuky a nemodernizuje sa a nebude kráčať s dobou, cirkvi sa prepadnú do zabudnutia. Je to obdoba horúcej verejnej debaty v neskoršej Rímskej ríši, na čele ktorej boli kresťania.“
Ako dodal, mnohí pohanskí intelektuáli a lídri si mysleli, že kresťanská náuka oslabila a zradila Západorímsku ríšu. Tá sa rúcala pod barbarskými útokmi a vpádmi germánskych kmeňov.
„Podobne dnešní myslitelia najmä v západnej Európe, vyžadujú od kresťanov, aby opustili zastarané postoje nezlučiteľné s modernitou pre dobro spoločnosti a prežitie cirkví", pripomenul kardinál Pell. To by však bola dvojitá chyba. Kresťania totiž nie sú slobodní odmietnuť a prepísať apoštolskú tradíciu, s ktorou stojíme i bojujeme alebo padáme.
V tejto súvislosti George Pell kritizoval hlavne Synodálnu cestu v Nemecku:
„Iróniou je, že história jasne ukazuje, že čím rýchlejšie a radikálnejšie kresťanské skupiny prijímajú tézy modernity, tým rýchlejší je úpadok. Príkladmi tohto železného zákona v akcii sú v minulosti katolícke Holandsko, Belgicko, Québec a Episkopálna cirkev v USA.“
O strednej Európe
Strednú Európu katolícky líder nespomenul často. A predsa sa rozhovoril, že v roku 1987, teda dva roky pred Nežnou revolúciou, sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii o Rusku a komunizme. Iba jeden intelektuál vtedy tvrdil, že Rusi sú slabí a komunistická strana je stratená. Bol to František (Frank) Knopfelmacher, ktorý do Austrálie emigroval z Československa. Niektorí zahraniční spíkri ním za jeho názor pohŕdali. Keď ho kardinál Pell po páde komunizmu navštívil a pripomenul, že ako jediný na vtedajšej konferencii mal pravdu, Knopfelmacher odvetil: „Samozrejme.“
Vysoký cirkevný hodnostár taktiež citoval z povzbudivého listu, ktorý mu poslala veriaca z Kladna neďaleko Prahy.
Úsmevné a občas poučné sú Pellove postrehy z väzenskej každodennosti: ako sa rozpráva so strážnikmi, ako cvičí v telocvični alebo telefonuje so známymi a hovorí s návštevami. Komentoval tiež šport, filmy či televanjelistov, čo mohol sledovať v televízii. Niektoré časti denníka pôsobia monotónne až nudne, najmä keď opisuje zápasy v krikete, ktoré oslovia skôr nadšencov tohto športu.
Vy im poviete pravdu a oni nepočúvnu
Miestami sa objavili aj vtipné príhody. Niekdajší premiér austrálskeho štátu Queensland Joh Bjelke-Petersen mu raz povedal: „Vaša práca je ako moja. Poviem ľuďom pravdu a oni nepočúvnu. Vy im poviete pravdu a oni nepočúvnu.“
Kardinál Pell sa rovnako pristavil pri téme, prečo pro-life hnutie nedokáže zastaviť zákony o potrate a eutanázii. Už ako kňaz si všimol, že Boha necháva mimo verejnej debaty. Teraz je ten správny moment nanovo o Ňom hovoriť, pretože vyše 50 percent Austrálčanov sú kresťania a ďalší monoteisti, zamyslel sa vo väzbe.
Podobne ho prekvapilo, keď počul, že austrálski katolícki turisti v zahraničí sú stíšení pri návšteve mešity, ale, naopak, debatujú v kostole.
Vtipné i poučné sú úvahy, ktoré prelát zaznamenal počas sledovania televanjelistov (evanjelistov v televízii), ktorí mali ranné kázanie. Väčšina z nich boli protestanti a katolícky prelát si veľmi cenil ich príklady a posolstvá, hoci podľa neho primálo zdôrazňovali význam utrpenia, hriechu i pokánia. V denníku si vždy poznačil, ako bol pastor počas televízneho vystúpenia oblečený a koľko mal prsteňov na rukách.