To, čo sa stalo brankárovi Júliusovi Hudáčkovi, pochováva pravidlo, že šport by sa nemal miešať s politikou a politickým aktivizmom. V Česku už táto zásada neplatí. A ak áno, tak len pre tých, ktorí stoja na tej správnej strane barikády.
Jednou z mnohých predností športu je, že spája ľudí. Jednoducho povedané, na jednom ihrisku sa môže stretnúť liberál aj konzervatívec, katolík aj ateista, progresívec aj alternatívec či Američan a Číňan bez toho, aby sa do seba pustili kvôli svojim názorovým rozdielom. A to z jednoduchého dôvodu: lebo v športe nejde o politické názory, ale o výkony na ihrisku. A tiež preto, že pravidlá platia pre všetkých rovnako. Bez ohľadu na národnosť a svetonázor.
Aspoň donedávna to tak bolo.