Čo ovplyvní trh s čiernym zlatom v roku 2024. Ceny by podľa expertov nemali rásť, zrak sa upiera na Blízky východ

Začať však treba aspoň rekapituláciou, keďže (najmä) geopolitické udalosti majú často pomerne dlhú zotrvačnosť. A ich vplyv sa na trhoch zvykne odraziť po pár mesiacoch, niekedy aj rokoch.

Ešte začiatkom ostatného roka sa špekulovalo, aký dosah na trh s ropou budú mať cenové stropy uvalené na ruskú ropu (5. decembra 2022), respektíve na produkty z nej (5. februára 2023). Ukázalo sa však, že napriek dieram v mechanizme sa tvorcom politík do veľkej miery podaril aspoň jeden zamýšľaný cieľ – nenarušiť globálny trh s čiernym zlatom.

Rozhodnutie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) o znížení produkcie tejto komodity však už bez následkov neostalo. Členovia zoskupenia spoločne s Ruskom a niekoľkými ďalšími krajinami (OPEC+) dodávajú na trh približne 40 percent globálnej ponuky ropy. Po významných škrtoch vo výške 2 milióny barelov denne na sklonku roku 2022 prišlo v apríli 2023 rozhodnutie OPEC o opätovnom znížení produkcie o ďalší vyše milión. Dokopy tak z trhu za pol roka „zmizli“ zhruba tri percentá objemu ponúkanej ropy. A ďalších 500-tisíc barelov denne škrtol sám Putin.

Hoci sa zníženie ponuky o niečo vyše tri percentá nezdá ako horibilné číslo, aj takýto malý rozdiel dokáže pri krátkodobo neelastickom dopyte spraviť veľký cenový výkyv. Trhy na tento vývoj reagovali pozitívne a ceny ropy vzrástli.

Tento trend nabral na intenzite, keď sa v júni 2023 Saudská Arábia, de facto líder zoskupenia a jeden z troch najväčších producentov ropy na svete, rozhodla dobrovoľne pristúpiť k dodatočnému zníženiu ťažby o milión barelov denne „s cieľom podporiť stabilitu a rovnováhu na ropných trhoch“, píše portál euronews. Ceny ropy dosiahli vrchol na sklonku leta, keď pokukovali na stodolárovú hranicu.

Nedávno v novembri sa OPEC+ dohodol aj na predĺžení škrtov do prvého štvrťroka 2024.

Proti rastu cien však hralo slabšie, než očakávané oživenie hospodárskeho rastu Číny a jej dopytu po čiernom zlate. Spomalenie ekonomík zaznamenali aj mnohé európske krajiny. Podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) klesol dopyt po rope v Nemecku v priebehu roka približne o 90-tisíc barelov denne. Okrem toho výrobná aktivita v USA klesala 13 mesiacov po sebe, píše euronews.

To boli hlavné faktory, ktoré zapríčinili, že sa ceny nešplhali do závratných výšin, ale od septembra klesali a momentálne sa držia okolo úrovne 75 dolárov za barel v závislosti od typu ropy.

Find more statistics at  Statista

Stodolárová hranica by nemala byť prekročená

Podľa expertov, ktorých oslovila agentúra Reuters, by sa práve okolo tejto úrovne mali ceny držať aj v prebiehajúcom roku. Analytici predpovedali, že slabý globálny hospodársky rast obmedzí dopyt, zatiaľ čo geopolitické napätie a prípadné narušenia trhu by mohli ceny vytláčať nahor.

Prieskum 34 ekonómov a analytikov predpovedal, že ropa Brent bude v roku 2024 v priemere stáť 82,56 dolára. Priemerná cena americkej ropy v budúcom roku sa podľa nich bude pohybovať na úrovni 78,84 dolára. V  roku 2023 bol priemer Brentu na úrovni 83 dolárov, zatiaľ čo barel WTI stál v priemere bezmála 78 dolárov.

Podľa portálu euronews sa očakáva, že v budúcom roku budeme svedkami dostatočnej ponuky najmä vďaka rastúcej ťažbe ropy v USA – tá sa pohybovala v istých momentoch na historických maximách na úrovni vyše 13 miliónov barelov denne, pričom tieto čísla nezahŕňajú produkciu ďalších ropných látok.

„V roku 2024 bude globálny nárast (ponuky) opäť ťahaný krajinami mimo OPEC+, pričom sa predpokladá, že po prehĺbení dobrovoľných obmedzení ťažby ropy zo strany OPEC+ dosiahne 1,2 milióna barelov denne,“ uviedla IEA v poslednej správe.

Medzinárodná energetická agentúra predpokladá v aktuálnom roku aj nárast globálneho dopytu po rope o 1,1 milióna barelov denne. Ale zdôrazňuje, že nárast sa oproti predchádzajúcemu roku spomalí.

Wall Street neočakáva vysoké ceny

Najväčšie americké banky začiatkom tohto roka dokonca prehodnocovali svoje predpovede budúceho vývoja, keď predpokladajú relatívne nízke ceny čierneho zlata.

Investičná banka Morgan Stanley znížila prognózy cien ropy Brent na tento rok približne o deväť percent na úroveň okolo 77 dolárov za barel. V Európe znížila svoj výhľad aj spoločnosť UBS niekoľko týždňov po tom, čo tak urobila aj Goldman Sachs.

Predpovede analytikov jednotlivých bánk sa do veľkej miery zhodujú s prognózami IEA. Očakávajú, že rast ponuky bude stačiť na uspokojenie dopytu, ktorého vzostup by sa mal tento rok výrazne spomaliť, keďže oživenie po pandémii stráca na sile.

Spomedzi piatich veľkých bánk na Wall Street v súčasnosti očakáva výraznejšie zdraženie ropy v tomto roku len Bank of America, keď predpovedá priemernú cenu na úrovni 90 dolárov za barel. Citigroup zostáva najviac medvedia, jednému barelu predpovedá cenu 75 dolárov. Priemer piatich prognóz peňažných domov na aktuálny rok dosahuje približne 81 dolárov.

Zrak sa bude upierať na Blízky východ

Prognózy bánk, oslovených analytikov a ekonómov i IEA sú zároveň odpoveďou na otázku, či možno v roku 2024 očakávať cenový boom podobne, ako to bolo v istých momentoch tohto i minulého roka. Bez významných geopolitických zmien je pravdepodobnosť takmer nulová.

Čo však môže hrať na trhu s ropou prvé husle a zatiaľ to nebolo spomenuté, je konflikt na Blízkom východe, ktorý sa začal teroristickým útokom militantov z Hamasu na civilné izraelské obyvateľstvo, za čím nasledovali mesiace bombardovania a krvavých bojov v Pásme Gazy, kam vstúpila izraelská armáda.

Hoci krátko po vypuknutí problémov na Blízkom východe šok z udalostí ovplyvnil ceny ropy, ktoré rástli, súčasná podoba vojny globálne trhy až tak neovplyvňuje. Nadnárodné inštitúcie ako Svetová banka i rôzni analytici však varovali pred následkami, ktoré by mohli plynúť z rozšírenia konfliktu do ďalších štátov. Ako čierny scenár sa vníma potenciálne zapojenie Teheránu do priamej vojny s Tel Avivom, ktoré by mohlo hnať ceny čierneho zlata o desiatky percent nahor k 150 dolárom za barel.

Vojna v regióne však nemá iba priame následky. Svedčí o tom napríklad aktivita jemenských povstalcov, ktorí v blízkosti prielivu Báb al-Mandáb de facto blokujú tankerom i ďalších nákladným lodiam najkratšiu a najefektívnejšiu trasu z juhu Ázie do Európy vedúcu cez Suezský prieplav.

Problém západné krajiny veľmi citlivo vnímajú, keďže mnohé prepravné spoločnosti už oznámili zmenu trasy okolo Afriky, čo sú pre nich ďalšie zbytočné miliónové náklady. Americký prezident Joe Biden, spolu s britským náprotivkom Rishim Sunakom preto 12. januára schválili rozsiahlu vojenskú akciu proti povstalcom útočiacim na komerčné plavidlá.

Iránom zadržaný tanker vzbudzuje obavy z blokády Perzského zálivu

Navyše Teherán pred pár dňami oznámil, že pri pobreží Ománu zadržal ropný tanker. Iránske médiá uviedli, že tamojšie námorné sily konali na základe súdneho príkazu. TankerTrackers, súkromná námorná spravodajská služba, identifikovala plavidlo ako St Nikolas, ktoré vlastní grécka spoločnosť Empire Navigation, a uviedla, že prevážalo irackú ropu.

Britské noviny Financial Times doplňujú, že plavidlo sa predtým zaplietlo do sporu medzi Teheránom a Washingtonom v súvislosti s účasťou tankera na porušovaní amerických sankcií. Spoločnosť Empire v októbri uviedla, že spor urovnala s americkým ministerstvom spravodlivosti.

Incident však vyvolal obavy, že Teherán by mohol ohroziť lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, najdôležitejšom ropnom uzávere na svete, ktorý oddeľuje ložiská v Perzskom zálive od zvyšku svetových vôd.

Ceny ropy po správach o zadržaní tankera rýchlo reagovali, pričom ropa Brent v priebehu dňa zdražela takmer o dve percentá.

„Ak by došlo k narušeniu Hormuzského prielivu na mesiac, ceny by vzrástli o 20 percent,“ povedal pre CNBC Daan Struyven, vedúci oddelenia výskumu ropy spoločnosti Goldman Sachs.

Doplnil, že z Červeného mora (kde sú problémy s Húsijmi) je presmerovanie lodnej dopravy možné, ale v prípade uzavretia Hormuzského prielivu by bola preprava ropy v podstate uväznená. Domnieva sa, že dlhodobé narušenia by mohli ceny ropy dokonca zdvojnásobiť.