František Majerský: Záchranné stanice z plánu obnovy asi nestihneme postaviť. Pellegrini pre mňa nie je vhodný prezidentský kandidát

Na juhu je záchranná sieť dosť nahusto, body síce nepribudli žiadne, ale inak sa umiestnili. Nevieme však, ako tento model robili, lebo ani matematicky to nemôže vychádzať. Ak je na Hornej Orave v súčasnosti sedem záchranných staníc a zrazu ostanú len dve, nemôže prísť sanitka k pacientovi do štvrť hodiny. Okres Námestovo má 65-tisíc obyvateľov a nebude mať ani jednu záchrannú službu. Ministerka Zuzana Dolinková vie, že sieť je zlá, komunikovali sme s ňou o tom. Bude sa preto prerábať.

Čo je podľa vás hlavný problém?

Nie primárne rušenie staníc, ale ich presun. Počet staníc ostal taký istý, len sa z niektorých posádok s dvomi záchranármi stali posádky s jedným lekárom a jedným záchranárom. Ani presun staníc nie je automaticky zlý, lebo napríklad v Banskej Bystrici bolo na jednom mieste päť staníc, ale po novom sa rozmiestnili po celom meste a dostupnosť pri život ohrozujúcich stavoch sa zlepšila. Nová sieť však nie je dobrá a vinu možno pripísať Operačnému stredisku záchrannej zdravotnej služby, ktoré zle zadalo parametre. Problém vidím v tom, že odborníci zo Žilinskej univerzity dostali veľmi slabé zadanie a na dodatočné otázky im nikto neodpovedal.

Čo by malo byť riešenie?

Ministerstvo dostalo tvrdý model, ale stanice treba presunúť podľa regionálneho usporiadania. Orava nemá železnicu ani rozvinutú cestnú infraštruktúru, na východe sú zasa problémom rómske osady, ktoré sú početnejšie, takže stanice tam treba posilniť. Toto má riešiť operačné stredisko a komisia, kde sú viacerí zástupcovia záchrannej zdravotnej služby, ale výsledný návrh sme pred zverejnením nedostali.

Novej sieti sa vyčíta aj to, že zvyšuje dodatočné lekárske posádky, hoci trend vo svete je stavať systém na kvalitných a vzdelaných záchranároch. Váš názor?

Systém musí stáť na záchranároch, ktorí tvoria na Slovensku dve tretiny posádok. Posádky s lekárom majú slúžiť len pre najohrozenejšie stavy. Niektoré posádky s lekárom, ktoré sú dnes v menších autách, chceme transformovať na rendez-vous posádky – čiže lekár príde so záchranárom na miesto nehody rýchlejšie a keď vyrieši daný stav, je voľný a môže ísť na ďalší výjazd. To nie je momentálne možné, lebo ak treba pacienta transportovať do nemocnice, posádka nemá inú možnosť, než vziať aj lekára, ktorý potom chýba v systéme tri hodiny. Lekári dnes riešia stavy, kde ich netreba a zvládli by to záchranári.

Koľko lekárskych posádok má pribudnúť?

Od januára sa môžu ambulancie Rýchlej lekárskej pomoci (RLP) transformovať na rendez-vous posádky. Operačné stredisko malo určiť, ktoré posádky a kde sa takto zmenia, ale dodnes to neurobilo. Fungujú len dve skúšobné rendez-vous posádky v Komárne a Košiciach.

Operačné stredisko patrí pod gesciu ministerstva zdravotníctva. Prečo im ministerka zatiaľ nedala pokyn?

Pýtali sme sa, ale nedostali sme žiadnu odpoveď. Kameňom úrazu všetkých reforiem je vedenie operačného strediska.

Zhrňme to: záchranné stanice potrebujeme presunúť, ale nie tak, ako to navrhuje nová sieť.

Áno, preto ju budeme musieť prerábať, ale je dôležité stihnúť to ešte v tomto roku. V roku 2025 budú výberové konania na nových poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby a sieť musí byť dovtedy daná tak, aby vedeli, o ktoré body a aký typ posádky budú súťažiť.

Stihne sa to? 

Veľa vecí mešká už od exministra Vladimíra Lengvarského, preto sme sa s ministerkou Dolinkovou stretli hneď po jej zvolení a upozornili na to. Sľúbila to riešiť, ale spätnú väzbu zatiaľ nemáme. Budúci pondelok má táto komisia ďalšie stretnutie s ministerkou, lebo na reformu sú naviazané peniaze...

...veď práve o to ide, či to neskončí ako vozový park štátnych záchranných služieb za exministra Lengvarského, kde sme stratilo 22 miliónov eur.

Presne toho sa bojíme. Je zvláštne, že na Slovensku za to politikov maximálne odvolávame a nenesú žiadnu zodpovednosť. Tie vozidlá skutočne potrebujeme a chceli sme ich mať.

To už je nezvratné, ale na reformu záchranných staníc je naviazaná aj optimalizácia siete nemocníc.

Jedno s druhým súvisí. Stále nevieme, akú úroveň budú mať jednotlivé nemocnice, ale na to majú nadväzovať záchranné služby. Jedno bez druhého nemôže fungovať a ak sa nepohneme, prídeme o peniaze, ktoré má z plánu obnovy dostať ministerstvo a aj záchranári. Novú sieť nemocníc taktiež potrebujeme, lebo nemáme sesterské a ani personálne kapacity na to, aby každá nemocnica robila všetky výkony. Pacient musí vedieť, kde mu spravia jednotlivé výkony a že záchranka k nemu príde včas.

Slovensko dostalo z plánu obnovy aj 32 miliónov eur na 55 nových záchranných staníc. Ako to má pomôcť novej sieti?

V pláne obnovy je reforma záchrannej zdravotnej služby, ktorá je kľúčová a viažu sa na ňu peniaze. Najskôr musíme zefektívniť systém a dosiahnuť, že na 90 percentách územia budeme mať dojazd do pätnástich minút. Preto posúvame stanice či chceme znížiť počet neindikovaných výjazdov – teda že niektoré typy by riešila prevozová služba, ktorá bude patriť pod operačné stredisko. Za toto všetko nám dá Európska komisia peniaze, za ktoré postavíme nové záchranné stanice.

Prečo ich potrebujeme?

Dnes sú niektoré body záchrannej zdravotnej služby v rodinných domoch – dole je záchranka a hore býva rodina. My pritom pracujeme s biologickým materiálom či rôznymi infekčnými pacientami. Preto chceme postaviť špeciálne budovy len pre záchranné zdravotné služby, kde bude auto vnútri, a nie len pod nejakým prístreškom, budú tam tréningové miestnosti pre záchranárov. Dúfam, že postavíme aspoň sto nových staníc, lebo niektoré môžu byť dvojstanice aj trojstanice, takže na jednom mieste budú dve či tri posádky.

V akom stave je tento projekt?

Zatiaľ bol vysúťažený len dodávateľ, ktorý to má postaviť. Nemáme žiadne stavebné povolenia, hoci to má stáť v polovici roka 2025. Máme rok a pol na to, aby sme postavili a skolaudovali budovy, ale nič sa s tým nerobí. Toto má taktiež robiť Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, ale nestíha to. Bojím sa, že prídeme aj o tieto peniaze.

Keď nie sú vybavené ani pozemky, tak sa s týmito novými bodmi v sieti zrejme neráta?

Musí sa s nimi rátať, lebo musia byť prepojené s pevnými bodmi, ktoré sa už nebudú meniť. Pred dvomi týždňami bol na vláde materiál, že výstavba nových záchranných staníc rizikovo mešká.

Koľko za bežných okolností trvá tento proces od schválenia po výstavbu budovy?

Je to individuálne. Za rok sa to dá postaviť, problémom sú povoľovacie procesy. Niektoré pozemky už má rezort zazmluvnené, ale má začatých okolo 20 z 55 územných konaní. Potom nasleduje stavebné povolenie, kopanie základov, výstavba a kolaudácia. Podľa mňa je to nereálne. Rezort musí začať stavať, ale môže sa stať, že v polovici budúceho roka to ešte nebude skolaudované, a preto nastanú nejaké korekcie vo vyplatených peniazoch.

Ste súčasne aj poslancom KDH, preto prejdime aj k politike. Mnohých voličov KDH prekvapilo, keď predsedníčka vášho poslaneckého klubu Martina Holečková povedala, že Anna Záborská robí pro-life politiku spôsobom, ktorý spoločnosť polarizuje, čo ona nechce. Ako to vnímate?

Je to skôr otázka na kolegyňu Holečkovú. Čo sa mňa týka, nechcem robiť politiku, ktorá bude rozdeľovať spoločnosť. Keďže pracujem ako záchranár, som za záchranu aj ochranu ľudského života a chcem hľadať na to taký spôsob, aby sme nerozdeľovali ľudí.

Ako sa dá ochrana života robiť tak, aby ste nerozdeľovali spoločnosť, keď sú tu ľudia, ktorí obhajujú právo na potrat a chcú ho ešte viac rozširovať?

Nesmieme robiť veci proti, ale skôr za niečo. Pri nenarodených deťoch treba vytvoriť podmienky pre matky, ktoré sú v ťažkých situáciách. Nikto z nás sa nevie vcítiť do ženy, ktorá sa rozhodne pre potrat. Podľa mňa potrebuje v takom momente okamžitú psychologickú pomoc a vedomie, že sa o ňu štát postará, ak si to dieťa nechá. Annu Záborskú som prvýkrát videl naživo v parlamente, ale nemyslím si, že jej spôsob tlačiť každý polrok zákon, ktorý neprejde ani v koalícii, bol správny.

Ale veď práve Záborskej návrh poskytoval ženám podporu, potraty nijako nesprísňoval.

Ale nemala to odkomunikované s koaličným partnerom SaS a tieto strany potom rozdeľovali spoločnosť, čo podľa mňa nie je správne. Bolo si to treba najskôr vysvetliť v rámci koalície a potom to mohlo prejsť.

Zahlasovali by ste za zákon o pomoci tehotným ženám, ktorý predkladala Záborská?

Nevidel som jeho presné znenie, ale ak by sme sa na ňom dohodli a podporoval by matky, aby donosili dieťa, určite by som ho podporil.

Vo volebnom programe ste mali návrh na ochranu života. Už ho pripravujete?

Nie, zatiaľ nie je veľmi priestor predkladať návrhy zákonov, lebo Národná rada je zablokovaná pre rušenie špeciálnej prokuratúry. Všetky návrhy našich zákonov a náš program začneme riešiť, až keď sa súčasná situácia utrasie.

Nebojíte sa, že vám konzervatívnu agendu preberie SNS?

SNS nie je konzervatívna, ale biznisová strana. KDH ako jediné háji konzervatívne hodnoty a budeme v tom pokračovať slušným a odborným spôsobom.

Na žiadosť SNS ministerka Dolinková zrušila odborné usmernenie, ktoré malo zjednodušiť zmenu pohlavia, a SNS protestuje aj proti legalizácii potratovej tabletky.

Nehovoril by som, že zrušila odborné usmernenie. Podľa kuloárnych informácií sa čaká len na to, ako dopadnú prezidentské voľby. Nič nezrušili, len to usmernenie oddialili. Neznamená to, že za ich volebného obdobia sa táto téma ešte nebude riešiť.

Čiže podľa vás koalícia čaká, či Peter Pellegrini vyhrá voľby, a potom bude usmernenie opäť platiť?

To ste povedali vy (úsmev).

Druhou vážnou témou, kde je časť voličov KDH prekvapená, sú názory niektorých poslancov na tému registrovaných partnerstiev. Je to aktuálna téma, keďže sa očakáva, že Európsky súd pre ľudské práva nám podobný zákon nariadi prijať, ako to už urobili voči Rumunsku, Bulharsku či Poľsku. Napríklad František Mikloško sa pre Denník N dávnejšie vyjadril, že by podporil návrh SaS, ktorý zavádzal „partnerské spolužitie“, ale obsahovo fakticky „manželstvá“ homosexuálov. Podporili by ste takýto návrh aj vy?

Pán Mikloško nikdy registrované partnerstvá nepodporil, to nie je pravda. V danom rozhovore hovoril o návrhu exministra Viliama Karasa o spolužití všetkých – a nielen homosexuálnych párov –, ktoré žijú v spoločnej domácnosti, aby mohli napríklad dediť a mať informácie o zdravotnej dokumentácii. Na tomto návrhu zákona by sme podľa mňa a aj KDH mali stavať, lebo situáciu týchto párov určite treba riešiť, ale takýto návrh je postačujúci. SaS navrhla klasické registrované partnerstvá, ale to nechcela podporiť vtedajšia koalícia a už vôbec nie KDH.

Aj tento návrh predstavuje problém, keďže napríklad dáva takýmto párom aj práva, ktoré nemajú ani manželia, ale pýtam sa na starší Mikloškov výrok, keď povedal: „Pre mňa zákon, ktorý predložila SaS, nepredstavoval žiadny problém a zahlasoval by som zaň.“ Koľko poslancov v klube KDH podporí podľa vás zavedenie partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, keby rovnaký zákon predložila SaS alebo PS?

Je to hypotetická otázka, lebo takýto zákon predložený nie je. Spýtajte sa, keď bude táto téma v parlamente. My v poslaneckom klube poctivo analyzujeme každý návrh, ktorý príde na rokovanie, diskutujeme o tých vládnych aj o poslaneckých. Robíme si rozbory a takejto zvlášť citlivej téme by sme sa určite podrobne venovali. Ale my sme prišli do Národnej rady po rokoch presadzovať náš program, naše hodnoty, nie témy, ktoré rozdeľujú spoločnosť.

Mimochodom, keď sa po voľbách riešila otázka, či by KDH malo ísť do vlády s PS, aký bol váš postoj?

Inú možnosť, ako sme urobili, sme ani nemali. Už vopred sme avizovali, že do vlády so Smerom nepôjdeme, Peter Pellegrini si vybral koaličných partnerov. Nemôžeme za to, s kým tvoríme opozíciu.

Pýtam sa ale, či by ste si boli želali vládu s Pellegrinim, liberálmi a KDH?

Určite treba v parlamente konzervatívnu stranu a pre KDH je kľúčové, že sa to teraz podarilo. Zloženie koalície je hypotetická otázka, lebo vždy závisí od počtu získaných hlasov vo voľbách. Pellegrini sa rozhodol spolupracovať so svojou materskou stranou, ale my nikdy nepôjdeme do vlády so Smerom. To sa nezmení. Ak v parlamente prejde rušenia ÚŠP a prelomí veto prezidentky pri kompetenčnom balíku, nastane deštrukcia právneho štátu a nastane tu raj pre zlodejov. Potom bude jedno, koho farby budete hájiť, bude to mať vplyv na celú spoločnosť. Nikdy by sme nemohli ísť do vlády so Smerom.

Vo štvrtok ste rečnili na proteste proti rušeniu ÚŠP. Milan Majerský pred časom zablokoval vystúpenie prezidentského kandidáta Ivana Korčoka na mítingu, ale mítingy sa postupne menia na jeho podporu. Neprekáža vám to?

V strane sme sa bavili, že by to tak určite nemalo byť. Hovorili sme hneď od začiatku, že by sme teraz na námestiach nemali propagovať žiadneho prezidentského kandidáta, teda nejde len o pána Korčoka. Ale nemôžeme za to, čo povedia iní rečníci. My nepropagujeme žiadneho kandidáta, lebo sme sa dohodli, že je to protest proti rušeniu ÚŠP. Každý kandidát si má robiť svoju vlastnú kampaň. S opozičnými stranami sme sa dohodli, že si nebudeme zasahovať do výberu rečníkov, ktorých pozveme vystupovať na protest, a každý má svoj vlastný prejav.

Keďže KDH nepostaví vlastného kandidáta, ako ste to sľúbili voličom, dostanete sa pod tlak médií, aby ste podporili Korčoka. Je pre vás Ivan Korčok prijateľný kandidát?

Zatiaľ nepoznáme všetkých kandidátov, preto sa KDH rozhodlo nikoho nepodporiť. Nikto nám ani neprišiel predstaviť svoj program a neuchádzal sa o našu podporu. Pre mňa osobne však Peter Pellegrini nie je vhodný kandidát na prezidenta, lebo koalícia by nemala mať všetky tri najvyššie posty v štáte. Neviem si predstaviť, že by Peter Pellegrini vrátil koalícii návrh kompetenčného zákona, ako to urobila Zuzana Čaputová. Uvidíme, ako to bude v druhom kole.

Keď sa bude uchádzať Ivan Korčok o vašu podporu, podporíte ho v prvom kole?

Nie som vo vedení strany, o tom rozhodne o dva týždne členská základňa. Nemôžem hovoriť za členov KDH, lebo neviem, ako sa rozhodnú, a sám nie som členom strany.

Mimochodom, prečo KDH nedodržalo sľub a nepostavilo do prezidentských volieb svojho kandidáta?

Takýto sľub KDH nikdy nedalo. Osem rokov táto strana nebola v parlamente a bolo ťažké vrátiť sa tam. Chceme tam hájiť konzervatívne hodnoty, ale nemali sme čas nájsť vhodného kandidáta, ktorý by mal reálnu šancu postúpiť do druhého kola. Ak dopadnú nastávajúce prezidentské voľby zle pre krajinu, nasledujúce štyri roky budeme robiť všetko pre to, aby sme našli aj vhodného prezidentského kandidáta do ďalších volieb.

Tomu rozumiem, ale predseda KDH o postavení vlastného kandidáta opakovane hovoril pred parlamentnými voľbami, napríklad tu alebo tu. Otázka znie, či ste nemali spojiť sily a napríklad spolu s KÚ či inými partnermi hľadať niekoho, kto sa odlíši od Pellegriniho aj Korčoka, čo bola kedysi rola KDH. Najmä ak Pellegrini a Korčok budú v mnohých témach, ktoré sú pre konzervatívnych voličov dôležité, vystupovať takmer rovnako. Neobávate sa, že im týmto odkazujete, že tie témy nestoja za politickú reprezentáciu?

Veľmi dlho sme čakali vôbec na samotné rozhodnutie, kedy budú prezidentské voľby. Predseda parlamentu Peter Pellegrini to neustále odkladal, a preto nebol taký priestor, aby naši voliči stihli spoznať príbeh nášho kandidáta. A budem sa opakovať, pre Slovensko je teraz dôležitejšie, aby sme robili hodnotovú politiku v Národnej rade a Európskom parlamente. Na rozdiel od pozície prezidenta, v parlamente vieme tieto témy nechať zaznieť a mnohé aj presadiť. Nebojte sa, na konzervatívne témy budeme apelovať pri rozhovoroch s kandidátmi na prezidenta, určite neostanú nepovšimnuté. A potom to budeme komunikovať aj našim voličom.