Zákon je teda nastavený tak, že v mnohých situáciách kladie registrovaných dôverníkov na úroveň manželov a rodiny. Naša ústava však hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok, a tiež to, že manželstvo, rodina a rodičovstvo sú pod ochranou zákona. Navrhnutý zákon ide teda presne opačným smerom.
Udeľovanie rodinných výsad bez záväzkov (fiduciárne vyhlásenie možno kedykoľvek zrušiť) ešte viac oslabí záujem ľudí sa sobášiť. To je jednoznačne v rozpore so záujmom detí, pre ktoré je najlepšie, ak sa ich rodičia zosobášia. Preto možno povedať, že ide tu o proti-rodinnú politiku.
Nastavený mechanizmus umožní v budúcnosti ešte ďalšie oslabovanie výnimočnosti manželstva v záujme „dorovnávania“ práv. LGBT skupiny už dnes požadujú desiatky ďalších zmien s cieľom odstránenia domnelej diskriminácie. Homosexuálne páry by sme však mali porovnávať s inými nezosobášenými osobami, nie s manželstvom, ktoré má osobitné poslanie aj postavenie. Týmto ideologickým snahám o oslabenie rodiny sa treba postaviť.
Riziko zhoršenia starostlivosti o deti
V prípade smrti rodiča sa oslabí možnosť súdu vybrať pre dieťa najvhodnejšieho poručníka a opatrovníka. Preferovaný bude registrovaný dôverník, ktorý bude mať prednosť pred biologickou rodinou dieťaťa. Ak sa na základe tohto zákona poručníkom stane napríklad lesbická priateľka matky, na osvojenie dieťaťa sa bude zo zákona vyžadovať jej súhlas. Osvojením však zo zákona zanikajú aj práva poručníka k dieťaťu. To povedie ku konfliktu záujmov – aby priateľka matky nestratila vplyv na dieťa, bude môcť blokovať adopciu do kompletnej rodiny (napríklad matkinho brata s manželkou).
Ide tu o zásah do rovnováhy v rodinnoprávnych vzťahoch s cieľom vyhovieť LGBT tlakom a oslabiť rodinné väzby. To všetko bude na úkor detí a rodiny.
Zákon prispeje k radikalizácii LGBT požiadaviek
Jedným z prezentovaných argumentov v prospech zákona je ten, že ním vyhovieme rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fedotova proti Rusku prijať registrované partnerstvá, a súd nám dá pokoj, ak by proti Slovensku smerovala prípadná žaloba.
Európsky dohovor o ľudských právach však hovorí, že rozsudok zaväzuje krajinu, ktorá je stranou sporu. V tomto prípade ňou bolo Rusko. Platí tiež, že každý prípad treba posudzovať individuálne. Reagovať takýmto spôsobom na prípad Fedotova sa mi zdá unáhlené.
Na mieste je skôr obava, že tento zákon oslabí pozíciu Slovenska. Každý ústupok LGBT požiadavkám sa nevníma ako hrádza, ale ako krok k radikálnejším požiadavkám. Najlepším prístupom, ako sa chrániť pred gender ideológiou a LGBT agendou, je neustupovať jej, ale držať sa ústavy, ktorá je základným zákonom štátu. A ústava hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok.
Osobitný problém predstavuje doterajšia komunikácia vlády v prospech tohto zákona. V podstate propaguje homosexuálne správanie ako normu správania, ktoré treba podporovať.
Zákon má byť reakciou na tragickú vraždu pred barom Tepláreň, pritom skutočné problémy, ako je radikalizácia mladých ľudí na internete, sa vôbec neriešia. Naopak, táto tragédia sa zneužíva proti rodinným hodnotám, ktoré naša spoločnosť uznáva, a ktoré povýšila na ústavné normy.
Najlepšie, čo môžu poslanci spraviť, je odmietnuť zákon o fiduciárnom vyhlásení a chrániť rodinné hodnoty a manželstvo v duchu, ako k tomu nabáda aj naša ústava.