EÚ a NATO by rozpustila, kritizuje Zelených aj AfD. Nová strana Wagenknechtovej sa v prieskume vyrovnala Scholzovej SPD
Ak by sa voľby v Nemecku konali v súčasnosti, nová strana bývalej poslankyne Ľavice Sahry Wagenknechtovej by získala 14 percent hlasov. Vyplynulo to z prieskumu nemeckého inštitútu INSA pre bulvárny denník Bild, ktorého výsledky zverejnili cez víkend.
Víťazom volieb by bola koalícia CDU/CSU so ziskom 27 percent hlasov nasledovaná AfD so ziskom 18 percent. Tretia priečka patrí zhodne SPD kancelára Olafa Scholza a Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW) so 14 percentami. Piatou najsilnejšou stranou sú podľa merania Zelení s výtlakom 12 percent.
Ostatné strany by ostali mimo hry. Týka sa to aj v súčasnosti vládnucej FDP so štyrmi percentami, Ľavice s tromi percentami a rovnaký zisk by zaznamenalo aj zoskupenie Slobodní voliči.
Tento prieskum nie je jediný, po ktorom má hviezda nemeckej ľavice dôvod na radosť. V nedávnom prieskume pre verejnoprávnu televíziu ARD napríklad 36 percent Nemcov odpovedalo kladne na otázku: „Myslíte si, že nová strana vedená Sahrou Wagenknechtovou je pre Nemecko dobrá alebo nie?“
Čo z toho vyplýva
Najznámejšia nemecká ľavičiarka vstupom do straníckej politiky s vlastným subjektom ešte výraznejšie posilňuje fenomén trápenia sa štandardných nemeckých politických strán. Odkedy avizovala zámer osamostatniť sa, jej materská postkomunistická Ľavica spadla z piatich na tri percentá, čo ju definitívne posúva mimo Bundestag. Bez zastúpenia v parlamente by "červení" ostali prvýkrát od svojho vzniku.
Zo zverejnených dát je tiež zrejmé, že vstupom Wagenknechtovej strany do politickej súťaže prichádza výrazný pokles podpory pre AfD, ktorá si v prieskumoch v minulosti pripísala aj okolo 25 percent. Politička tejto strane, ktorá oponuje masovej imigrácii, konkuruje zľava.
Napokon, tretím poznatkom prieskumu je, že pre zostavenie vlády "starých" strán by sa museli po ďalších voľbách spojiť kresťanskí demokrati z CDU/CSU, socialisti (SPD) a Zelení, teda súčasné gro koalície aj opozície, čo by však nebol žiadny precedens.
Krajina je v hlbokej kríze, vraví
Wagenknechtová oznámila plány na vznik novej strany iba vlani v októbri, keď spolu s deviatimi zákonodarcami opustila Ľavicu. Jej nový projekt už poznáme pod názvom Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). Krátko nato založila spolok, ktorý začal zbierať peniaze pre BSW. Vďaka darom má teraz k dispozícii asi 1,4 milióna eur. Prvý zjazd strany sa uskutoční 27. januára.
„Všetci vidíme, že naša krajina je v hlbokej kríze, ktorú spôsobili chybné politické rozhodnutia. Mnohé občianky a občania majú oprávnený pocit, že ich politici neberú vážne, a tak by to v demokracii nemalo fungovať, lebo zanikne. Mne a mojim kolegom to robí starosti, a to je aj jeden z dôvodov, prečo sme si povedali, že založíme novú stranu,“ vysvetlila Wagenknechtová svoju motiváciu pre Welt TV.
„Položíme základy pre stranu, ktorá má potenciál podstatne zmeniť spektrum nemeckých strán a predovšetkým zásadne zmeniť politiku v našej krajine,“ vyhlásila Wagenknechtová pred pár dňami na tlačovej konferencii, kde oznámila vznik BSW.
Politička avizovala, že podrobnejší program strany by mal byť vypracovaný do najbližších federálnych volieb, ktoré sú naplánované na jeseň 2025.
Pri prezentácii svojej strany skonštatovala, že pri prijímaní členov bude existovať silný kontrolný mechanizmus, čo má zamedziť jej infiltrácii extrémistami. BSW na začiatok nechce prijať viac ako 450 ľudí.
Aká je Wagenknechtová? Alternatívna takmer od A po Z
Pokiaľ ide o jej ekonomické zameranie, Wagenknechtová odjakživa bojuje proti kapitalistickému zriadeniu a za silný sociálny prerozdeľovací štát, ktorý sa vraj dá najľahšie uskutočniť v rámci silného národného štátu a ktorý zabezpečuje pracujúcim a rodinám stabilný život.
Postoj k zeleným politikám najlepšie vystihuje skutočnosť, že na jeseň roku 2022 opísala stranu Zelených ako „...najnebezpečnejšiu stranu, akú v súčasnosti máme v Bundestagu“.
Úplnú podporu u nej nenájde ani LGBT komunita, hoci sa kladne stavia k homosexuálnym zväzkom: „Politika identity je v konečnom dôsledku o tom, že pozornosť je upriamená na čoraz menšie a čoraz bizarnejšie menšiny, z ktorých všetky nájdu svoju identitu v záľube, ktorá ich odlišuje od väčšinovej spoločnosti a od toho odvíjajú svoj nárok, že sa cítia byť obeťou,“ povedala v minulosti. „Keď hovoríme o ľavicovom liberalizme, nehovoríme teda o boji za zrovnoprávnenie menšín. Nehovoríme o zápasení za rovnosť, ale o svätorečení nerovnosti,“ dodala.
Wagenknechtová je tiež ostrou kritičkou politiky otvorených dverí, ktorú symbolizuje bývalá kancelárka Angela Merkelová. Podľa nej tento model viedol k „úplnému zlyhaniu štátu“ v sociálnej oblasti, ako aj v oblasti vnútornej bezpečnosti.
Odlišuje sa aj v hodnotení vojny na Ukrajine. Hoci ruský útok odsúdila so slovami, že porušuje medzinárodné právo a nie je pre neho žiadne ospravedlnenie, s geopolitickými realistami sa zhoduje v príčinách, ktoré ku konfliktu viedli, predovšetkým ak ide o expanziu Severoatlantickej aliancie. Prekáža jej tiež sankčná politika proti Rusku a intenzívne vyzbrojovanie Ukrajiny, s ktorým chce skoncovať.
V roku 2017 vyzvala na rozpustenie NATO. "NATO musí byť rozpustené a nahradené systémom kolektívnej bezpečnosti vrátane Ruska," povedala Wagenknechtová nemeckej mediálnej skupine Funke. Stalo sa tak krátko potom, ako vtedajší americký prezident Donald Trump uviedol, že ide o zastaranú organizáciu.
Niekoľko hodín po vydaní tohto textu noviny Frankfurte Algemeine Zeitung na základe návrhu programu strany do eurovolieb informovali, že prípade úspechu v týchto voľbách sa chce BSW usilovať o rozpustenie EÚ. "EÚ v dnešnej forme poškodzuje myšlienku Európy. To, čo sa dá lepšie a demokratickejšie regulovať na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni, sa nesmie ponechať na regulačné besnenie technokracie EÚ," tvrdí sa v návrhu programu. Nemecko by vraj v prípade potreby nemalo dodržovať pravidlá Únie. Strana sa zasadzuje za "neuplatňovanie nariadení EÚ na vnútroštátnej úrovni, ak sú v protiklade s hospodárskym záujmom, sociálnou spravodlivosťou, mierom, demokraciou a slobodou prejavu".
Navrhovaný programový dokument sa okrem toho zasadzuje za väčšiu nezávislosť od Spojených štátov amerických. "Európa sa musí stať nezávislým hráčom na svetovej scéne namiesto toho, aby bola figúrkou v konflikte medzi veľmocami a vazalom USA," tvrdí sa v návrhu. Únia by podľa BSW tiež "už nemala byť digitálnou kolóniou" Washingtonu, ale potrebuje nezávislú digitálnu infraštruktúru.
Čo sa týka pandémie koronavírusu, zastávala názor, že proti tejto chorobe treba zaočkovať iba staršie a zraniteľné skupiny. Odmietla vtedajší diskurz o vakcinácii a skonštatovala, že by malo ísť o slobodnú voľbu jednotlivca.
AfD sú pre ňu extrémisti
Hoci niektorí (nielen) nemeckí liberáli a progresívci varujú pred spojenectvom BSW s AfD – čo má vzhľadom na mnohé názorové prieniky svoju politickú logiku – tento scenár je pasé, aspoň podľa samotnej Wagenknechtovej.
„Nemôžeme spolupracovať s pravicovými extrémistami,“ cituje jej slová v rozhovore pre Welt denník Frankfurter Rundschau. Rozdiely sú príliš veľké, najmä ak ide o otázky sociálnej politiky. Politička zároveň tvrdí, že nechce ísť do koalície s hocikým, len aby vznikla vláda.
"Namiesto toho, aby sme hovorili o zákaze AfD, musíme konečne skoncovať so zlou politikou, ktorá mnohých ľudí nahnevala a mnohých voličov priviedla k AfD," napísala v pondelok na Facebooku s dodatkom, že táto strana nie je alternatívou.
Dcéra prisťahovalca, ktorá si vyskúšala aj europarlament
Sahra Wagenknechtová je jednou z najznámejších političiek v Nemecku. Narodila sa ako dcéra nemeckej matky a iránskeho otca, ktorý sa vo veku jej troch rokov vrátil do vlasti a je považovaný za nezvestného. V detstve sa o ňu starali najmä starí rodičia. K svojmu perzskému pôvodu sa hlási, o čom svedčí aj to, že si v zmysle hláskovania perzštiny v minulosti zmenila meno zo Sarah na Sahra. Jej manželom je niekdajší predseda SPD v rokoch 1995 až 1999 Oskar Lafontaine. Je bezdetná.
Wagenknechtová študovala v rokoch 1990 až 1996 filozofiu a modernú nemeckú literatúru v Jene, Berlíne a Groningene v Holandsku. Tam ukončila diplomovú prácu o Hegelovi a Marxovi, ku ktorému sa ako presvedčená marxistka hrdo hlási. Dizertačnú prácu na katedre mikroekonómie dokončila v Chemnitzi na tému Limity voľby: rozhodnutia o sporení a základné potreby v rozvinutých krajinách.
Krátko pred pádom Berlínskeho múru v roku 1989 vstúpila do Strany socialistickej jednoty Nemecka (SED), ktorá vtedy vládla v NDR. V strane ostala aj po jej transformácii na Stranu demokratického socializmu (PDS), kde vstúpila do jej Komunistickej platformy. Od roku 2007, v ktorom sa PDS zlúčila s ďalšou lavicovou stranou WASG, čím vznikla Die Linke, bola jej budúcnosť spojená s týmto subjektom. V Bundestagu pôsobí od roku 2009, v rokoch 2004 až 2009 bola poslankyňou Európskeho parlamentu.