Johnsonove priznanie popretím

Boli všelijakí britskí premiéri. Mnohí boli pozoruhodnými postavami. S niektorými som súhlasil, s niektorými nie. Ale nespomínam si ani na jedného, ktorý by bol smiešny.

Čosi sa zmenilo.

O bývalom britskom premiérovi Borisovi Johnsonovi sme viackrát písali v súvislosti s jeho návštevou u prezidenta Zelenského 9. apríla 2022. V marci 2022 v Istanbule  prebiehali rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom o mierovej dohode. Pred návštevou Johnsona sa už schyľovalo k dohode a prezident Zelenskyj bol náchylný vyhovieť ruskej požiadavke, aby sa Ukrajina vzdala ambícií stať sa členom NATO.  Neutralita Ukrajiny bola hlavnou požiadavkou Ruska, ktoré roky hovorilo, že takéto rozšírenie NATO považuje za bezpečnostnú hrozbu. V prípade dohody by sa vojna bola skončila, len čo začala. Potom však prišiel Boris Johnson do Kyjeva a zrazu všetko bolo inak. Dohoda sa nekonala a vojna pokračovala. A pokračuje do dnešných dní. So známymi dôsledkami. Strata ukrajinského územia a najmä strata státisícov životov.

Keď Johnson prehovoril

Po takmer dvoch rokoch mlčania napokon prehovoril sám Boris Johnson, ktorý už je len bývalý premiér. Pred pár dňami poskytol rozhovor pre Times. Nuž, bola to smutno-tragická komédia.

Johnson razantne, kategoricky, absolútne poprel, že by Zelenskému v apríli 2022 čokoľvek nariaďoval. Je to totálny nezmysel, hovorí. A je to ruská propaganda, samozrejme dodáva.

A potom povie, že Zelenskému povedal iba toto: „Máme z tej dohody s Rusmi obavy“.

Pozeráme sa na to chladne, nesmejeme sa.

Za iných okolností by sme sa smiali, ale pri tých hekatombách mŕtvych to nejde. Johnson, ako to politici v úzkych robia, si vyrobil slameného panáka, aby ho víťazne rozstrieľal.

To vari niekto tvrdil, že Johnson Zelenskému povedal, pán prezident, my vám nariaďujeme toto a tamto?

Samozrejme, že Johnson slovo „nariadiť“ nepoužil. Keď politik silnejšej krajiny hovorí s politikom slabšej krajiny, v ktorej chce presadiť svoj vplyv, nebude predsa politika slabšej krajiny urážať. Bude rešpektovať jeho dôstojnosť a voči nemu používať diplomatický jazyk. Politik slabšej krajiny si to preloží do priamej reči sám.

Ako si Ukrajinci preložili Johnsona do svojej reči

A ako si Ukrajinci preložili Johnsonove vyjadrenia do svojej reči? To vidno z televízneho vystúpenia Davyda Arachamiu, predsedu poslaneckého klubu Zelenského strany v ukrajinskom parlamente, spred dvoch mesiacov. Rozhovor sa dá vygoogliť na internete za tri sekundy.

Arachamia povedal: „Boris Johnson prišiel do Kyjeva a povedal, že by sme nemali podpisovať (s Rusmi) vôbec nič. A nech sa bojuje ďalej“. Dobre čítate, nech sa bojuje ďalej.

Ukrajinci Johnsona pochopili tak, že Západ si želá pokračovanie vojny. A nijako inak to ani pochopiť nemohli.

Takže Johnson nenariadil nedohodnúť sa, on to len zariadil tak, že sa s  Rusmi na neutralite a mieri nedohodli. A aký je vlastne rozdiel medzi „nariadiť“ a „zariadiť“, však? Rozdiel je len v miere diplomatickosti vyjadrovania. Čo sa týka výsledku, nie je tam rozdiel žiadny.

Johnsonovo popretie priznaním a priznanie popretím

Boris Johnson sa tváril, že svoj vplyv na rozhodnutie Zelenského pokračovať vo vojne popiera. V skutočnosti ten vplyv jedným dychom priznal.

Napokon, Johnson vôbec mal akýsi strach pred mierom. Dva mesiace po návšteve Kyjeva povedal, že veľmoci by nemali tlačiť Ukrajinu do „zlého mieru“ s Putinom. Neviem, o akej veľmoci hovorí, čo by bola v júni 2022 tlačila Ukrajinu k mieru. Ukrajinci rokovali v Istanbule s Rusmi dobrovoľne. Vieme však, že Johnson ich predtým tlačil do vojny.

Čo z toho vyplýva?

K tomu niekoľko poznámok.

Nedozvedeli sme sa nič, čo by sme neboli vedeli. Veď o neochote Západu na mier v čase rokovaní v Istanbule písala Ukrajinska pravda, hovoril o tom vtedajší izraelský premiér Naftali Bennett, hovoril o tom Putin, hovoril o tom Arachamia. Ale dobre, že sme priznanie, i keď kamuflované, počuli priamo od Johnsona.

Dozvedeli sme sa však i to, že politici ako Johnson budú kamuflovať naďalej. Potvrdili sme si, že aj médiá hlavného prúdu budú pravdu skrývať naďalej. Na Štandarde sme správu o Johnsonovom interview priniesli, ale z veľkých slovenských médií už asi nikto. Nehodí sa im to do naratívu. Ale veď ony neinformovali, ani keď o Johnsonovom podporení vojny hovorila Ukrajinska pravda, Bennett, Putin i Arachamia.

Nikto zodpovednosť Ruska za vojnu nezmyje. Ale spoluzodpovednosť Západu za tragédiu Ukrajiny bude čoraz ťažšie skrývať. Nejaký čas ešte potrvá, kým západné elity, ktoré sa nekompetentnou politikou podieľali na tejto tragédii, odídu zo svojich funkcií. Dovtedy sa nám ešte ujde nadávania do konšpirátorov, či rusofilov. Pravda však bude presakovať čoraz rýchlejšie.

Napokon sa ustáli názor, že sme len hovorili pravdu.