Nové pravidlá totiž rušia Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá sa zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi a korupciou, a zároveň zmierňujú tresty za niektoré majetkové trestné činy.
Poslanci v rezolúcii vyjadrili aj "hlboké znepokojenie nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu zo strany slovenskej vlády", ktorý podľa nich znemožňuje "zmysluplnú verejnú diskusiu a riadny demokratický proces".
Uznesenie kriticky hodnotí aj to, že "počas zrýchleného legislatívneho procesu slovenská vláda odmietla zohľadniť odborné analýzy a stanoviská občianskej spoločnosti a Komisie". Problémom je aj zrušenie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti v prípade príslušníkov polície.
Ďalším sporným bodom sú podľa europoslancov "zásadné personálne zmeny", ktoré uskutočnil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Navyše upozornili, že minister "avizoval významné štrukturálne a organizačné zmeny v slovenskej polícii a v ďalších nezávislých demokratických inštitúciách, a to aj pokiaľ ide o vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry".
"Pochybnosti o zámeroch týchto zmien" podľa europoslancov vyvoláva fakt, že tieto inštitúcie pracujú "na prípadoch závažnej trestnej činnosti a veľkej korupcie".
V uznesení sa zároveň doslovne tvrdí, že "verejné útoky politikov na Slovensku proti novinárom, občianskej spoločnosti a zraniteľným skupinám v minulosti vytvorili priaznivé prostredie pre prejavy nenávisti, čo viedlo k závažným násilným trestným činom vrátane vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej".
Uznesenie kritizuje Ficovo odmietanie médií aj jeho výroky na adresu študenta práva
Stredajšie uznesenie Európskeho parlamentu kritizuje legislatívne návrhy predložené vládou slovenského premiéra Roberta Fica s vysvetlením, že môžu ohroziť integritu súdnych procesov a oslabiť občiansku spoločnosť, slobodu médií aj boj EÚ proti podvodom.
Europarlament okrem spomínaných skutočností apeluje na slovenskú vládu, aby sa zaoberala dlhodobou výzvou na reformu paragrafu 363 slovenského Trestného poriadku, ktorý v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zastaviť trestné stíhanie, a aby zamedzila jeho zneužívaniu.
Ako nevhodné a neúctivé odsúdili europoslanci poznámky premiéra Fica na adresu študenta práva, ktorý bol súčasťou iniciatívy na podporu akademickej diskusie o stave právneho štátu na Slovensku. Uznesenie vyzýva všetkých politických predstaviteľov, aby s verejnosťou komunikovali konštruktívne a úctivo.
Europarlament je znepokojený aj plánmi prijať právne predpisy, ktoré by oslabili občiansky priestor obmedzením práce mimovládnych organizácií a stigmatizáciou organizácií financovaných zo zahraničia.
Bruselskí poslanci vyjadrili aj znepokojenie z plánovanej reštrukturalizácie Rozhlasu a televízie Slovenska a vyjadrujú poľutovanie nad rozhodnutím premiéra a ďalších vládnych predstaviteľov prerušiť komunikáciu s niektorými médiami. Vyzvali vládnych predstaviteľov, aby sa zdržali verbálnych útokov na jednotlivcov a zástupcov médií.
K novele Trestného zákona sa kriticky vyjadrili viaceré orgány EÚ
Upozornenie v tejto veci dostala začiatkom decembra slovenská vláda aj zo strany Európskej komisie, ktorá požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení ÚŠP, pretože tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.
Eurokomisia naznačila, že je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou vládou s cieľom podrobnejšie preskúmať tieto otázky, pričom zamýšľané zmeny a doplnenia zákona odporúča konzultovať aj s Benátskou komisiou Rady Európy.
V podobne kritickom duchu sa 18. decembra vyjadrila aj Európska prokuratúra (EPPO), ktorá po analýze navrhovaných zmien týkajúcich sa Trestného poriadku, Trestného zákona, zákona o prokuratúre a zákona o ochrane oznamovateľov dospela k záveru, že tieto kroky predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu.
V konkrétnej rovine by to podľa EPPO minimalizovalo odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a narušilo funkčný mechanizmus podávania správ medzi Európskou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou.
Podľa KDH a Kresťanskej únie by EÚ nemala riešiť slovenské záležitosti
"Sme suverénny štát a naše problémy musíme zvládať riešiť doma, nech je pri moci ktokoľvek," povedala ešte pred schválením rezolúcie Anna Záborská (KÚ). Podľa poslankyne "europoslanci steh po stehu šijú izoláciu Slovenska. Podobnými krokmi Európsky parlament postupoval proti Poľsku i Maďarsku".
V súvislosti s tým Záborská citovala komentátora Štandardu Daga Daniša, lebo podľa nej vo svojom komentári ukazuje, na ktorom brehu Kresťanská únia stojí.
Ani opozičné KDH nesúhlasí s tým, aby Európsky parlament zasahoval do vnútropolitického boja súvisiaceho s rušením ÚŠP a novelou Trestného zákona. Predsedníctvo strany vyzvalo svojich europoslancov, aby za rezolúciu o reforme na Slovensku nehlasovali. Napokon Ivan Štefanec hlasval v rozhpore s týmto odporúčaním a znenie rezolúcie podporil a Miriam Lexmann sa na hlasovaní nezúčastnila.
Šéf KDH Milan Majerský zdôraznil, že Slovensko je suverénnym štátom EÚ a európske zmluvy určujú jasné mantinely pravidiel. "KDH je zásadne proti, aby sa v Bruseli prijímali podobné rezolúcie, aká je dnes na stole v Európskom parlamente. Ctíme si pravidlá právneho štátu, no máme problém s poúčaním európskych inštitúcií, ktoré sa samy čoraz viac neriadia zmluvami, ako je to napríklad v otázkach rodinného práva, vzdelávania či ochrany ľudského života," povedal.
KDH pripomenulo, že sa od začiatku stavalo proti tomu, aby sa otázka rušenia ÚŠP a súvisiacich zmien prenášala na európsku úroveň. Považuje preto za kontraproduktívne, aby Európsky parlament v súčasnosti k tejto téme prijímal akúkoľvek rezolúciu.
„Už od začiatku svojho mandátu dôrazne kritizujem, že Európsky parlament čoraz viac nadužíva svoj politický priestor na hodnotenie vnútropolitickej situácie v členských štátoch,“ uviedla pred schválením uznesenia europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá upozornila na fakt, že len tento týždeň sú na programe plenárneho zasadnutia vnútropolitické otázky v štyroch členských krajinách.
Omnoho závažnejšia je však podľa Lexmann skutočnosť, že europarlament „často priamo zasahuje do výlučných právomocí“ členských krajín. „Žiaľ, tento aktivizmus a ideologizácia Európskeho parlamentu vážne naštrbili jeho dôveryhodnosť aj v očiach občanov,“ konštatovala poslankyňa.
„Na základe všetkých týchto dôvodov som predložené uznesenie o Slovensku nepodporila,“ uviedla Lexmann, no zdôraznila, že „tak ako KDH, aj ja osobne sa jednoznačne staviam proti rušeniu ÚŠP a navrhnutej novele Trestného zákona a robím všetko pre to, aby sa nám podarilo zastaviť toto ohrozenie spravodlivosti a boja proti korupcii na domácej pôde“.
Europoslankyňa však v Štrasburgu pri schvaľovaní uznesenia nehlasovala, hoci bola v pléne prítomná.
Lexmann odmietla aj „nehorázne klamstvá a obvinenia zo strany premiéra Fica, ministra Tarabu a ďalších koaličných predstaviteľov o tom, že som v Bruseli otvorila otázku prípadného odňatia eurofondov pre Slovensko“.
„Práve naopak, celé roky sa ako jedna z mála poslancov v Európskom parlamente zasadzujem za striktné dodržiavanie zakladajúcich zmlúv a ochranu výlučných kompetencií členských štátov a neustále zdôrazňujem, že odoberanie eurofondov sa nemôže používať ako nástroj trestania členských štátov,“ dodala europoslankyňa.
(luc, tasr)
