Včerajšia rezolúcia, ktorej zrodenie bolo jednoznačne dané zámerom vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), sa obsahom bezdôvodne posúva do problematík, ktoré sa nijako alebo len málo a nepriamo týkajú zámeru zrušiť ÚŠP.
Napríklad sa v rezolúcii štyrikrát spomínajú zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Žiadna jasná a priama súvislosť tejto vraždy so zrušením ÚŠP neexistuje. Rezolúcia hovorí o hrozbe, že ďalšie vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice môže byť ohrozené, keďže zrušením ÚŠP môže dôjsť k výmene prokurátora. Ide o fabuláciu, lebo niet žiadneho dôvodu myslieť si, že orgány činné v trestnom konaní nemali ambíciu dotiahnuť kauzu do konca.
Pripomeňme podobné obavy z nevyšetrenia zmienenej vraždy, ktorá sa vyskytla v inej rezolúcii Európskeho parlamentu z marca 2018. Obavy boli zbytočné, lebo slovenská polícia postupovala vtedy razantne a priamych vykonávateľov rýchlo odhalila.
Niektoré časti zo včerajšej rezolúcie udivia svojou bezvýznamnosťou, napríklad zmienka o výmene názorov medzi premiérom Ficom a študentom Janigom. Rezolúcia EP by sa nemala zaoberať taľafatkami.
Údiv budí, keď rezolúcia vyzýva predstaviteľov vlády, aby sa zdržali spochybňovania rozhodnutí súdov. Čo je to za nezmysel? Veď súdy sa zvyknú mýliť. A čo keď vyšší súd označí rozhodnutie nižšieho súdu za chybné? Stáva sa to často. A čo keď predstaviteľ vlády videl ešte skôr pochybenie súdu, ako to pochybenie skonštatoval vyšší súd? To mal mlčať, ako mu to odporúčajú poslanci EP? Veď to by bolo proti spravodlivosti. Divné výzvy.
Ale i tak si myslím, že oveľa pomýlenejšia bola rezolúcia EP po vražde na Zámockej ulici v Bratislave na jeseň 2022. Tá vychádzala z predpokladu, že vrah mal na muške predovšetkým LGBT osoby. Na Štandarde som okamžite túto nepravdu vyvrátili. Pre vraha boli LGBT osoby až treťoradým terčom. Prvoradým terčom mal byť premiér Eduard Heger. Pred pár dňami sa skončilo vyšetrovanie a špeciálny prokurátor Lipšic potvrdil to, že to bolo tak, ako to Štandard napísal pred štrnástimi mesiacmi.
Ale rezolúcia Európskeho parlamentu vtedy odsúdila milióny Slovákov z homofóbie, lebo veria, že manželstvo má byť len medzi mužom a ženou.
Rezolúcie EP vždy vychádzajú z liberálnej ideológie
Konzervativizmus ako presvedčenie ešte nebol postavený v EÚ mimo zákon, ale keďže jeho zvyšky sa vyskytujú takmer už iba v stredovýchodnej Európe, tak rezolúcie EP vždy vychádzajú z liberálneho videnia sveta.
Súčasťou tohto videnia sveta je dogma o nedotknuteľnosti médií.
Aby bolo jasné, médiá majú byť slobodné. Ale liberálny dogmatizmus spravidla vidí každý konflikt medzi médiami a politikom tak, že médiá sú obeť a politik je útočník ohrozujúci slobodu médií.
Vo včerajšej rezolúcii je to presne tak. Médiá sú vraj ohrozené, vláda je útočník.
Celá životná skúsenosť mi hovorí, že to tak vôbec nemusí byť, a ani dnes to tak vždy nie je. Niekedy je to naopak. Niekedy sú médiá poctivé, statočné a píšu pravdu. Ale tak ako politici, aj médiá milujú moc, úspech, zisk, a, podobne ako politici, niekedy nevyberajú prostriedky, ako ich získať. Preto vedia i klamať, filtrovať niektoré udalosti a neinformovať o nich, byť zákerné. A tým niekedy ony ohrozujú demokraciu.
A mimochodom, vedia byť skorumpované. Veď sa pozrime, akým spôsobom informujú o niektorých témach, napríklad o vojne na Ukrajine. Podávajú úplne iný obraz, než je ten skutočný.
O tom niet v rezolúcii ani slova.
Rezolúcie EP vedia byť pokrytecké
Tretím dôvodom na kritiku niektorých rezolúcií je ich dvojtvárnosť, pokrytectvo. Rezolúcie zvyknú obsahovať nezriedka časť pravdy. Zarážajúci je však ich dvojitý meter. Ak sa im to hodí, ich autori nehanebne porušujú vlastné dogmy.
Napríklad aj v otázke slobody médií. Protestoval niekto v Bruseli proti nedávnemu vypínaniu webov po začiatku vojny na Ukrajine? Nie. Niekto namietne, že to boli weby nehodné existencie, plné hoaxov a dezinformácií. Nuž, alternatívna mediálna scéna naozaj trpí častou neserióznosťou, ale tá je vlastná aj hlavnému prúdu médií. Pritom alternatívna scéna prináša často aj cenné informácie, ktoré hlavný prúd tají.
Pokryteckosť vidno na dvojakom metri voči rôznym krajinám. Pri kritizovaných krajinách autori rezolúcií vidia ohrozenie demokracie na každom kroku.
Koľko bolo rečí o ohrození poľskej demokracie za vlády strany PiS. Keď teraz v Poľsku drasticky preberá moc liberálna strana, Brusel mlčí.
EP nevie pomenovať katastrofálny stav demokracie na Ukrajine, kde boli zakázané opozičné strany, opozičné ruskojazyčné televízie, kde tajná služba priznáva vraždy ukrajinských občanov, a podobne. A nedá sa to vysvetliť ľútosťou nad krajinou, ktorá sa stala obeťou ruskej invázie. Zákaz strán a médií prišiel ešte pred inváziou.
A o Ukrajine hovoríme ako o budúcom členovi EÚ.
To sa máme tváriť, že dvojaký meter nevidíme?
Rezolúcie niekedy rozdeľujú Európu
Už sme spomenuli, že v poslednom čase sa terčami odsudzujúcich rezolúcií EP stávajú Poľsko, Maďarsko a Slovensko. Rezolúcie tak geograficky rozdeľujú EÚ.
Za posledné dve desaťročia EP prijal nespočetné množstvo rezolúcií, ktoré tlačili na krajiny strednej a východnej Európy, aby splnili požiadavky LGBT ideológie. Krajiny strednej a východnej Európy reagovali protitlakom a prijímali zákony na ochranu manželstva.
Pozrime sa na to, kde v Európe majú len manželstvo muža a ženy a kde nie. Veď tá hranica takmer pripomína železnú oponu.
Niektoré rezolúcie EP rozdeľujú Európu.
Občas tušíme, že nejde o riešenie problému, ale iba o politiku
V texte včerajšej rezolúcie vidíme rukopis slovenských progresívcov. Autor tohto článku tiež nesúhlasí so zrušením ÚŠP, je to zbytočne radikálny krok. Ale postup slovenských europoslancov z radov dnešnej opozície je znechucujúci preto, lebo na ňom vidíme, že v skutočnosti im nejde o riešenie problému. Ide im len o politiku.
Totiž, ako sme v Štandarde veľakrát písali, v slovenských orgánoch činných v trestnom konaní (OČTK), ako NAKA a ÚŠP, sa nazbieralo za posledné roky veľa problémov a urobili sa prešľapy, zapríčinené radikalizmom týchto orgánov.
Pokiaľ slovenská opozícia tvrdí, že za snahou zrušiť ÚŠP je snaha predstaviteľov vlády zabezpečiť si beztrestnosť za korupciu, nebudem vládu brániť. Slovenská opozícia však celé roky nebola schopná uznať prešľapy OČTK. Niet v ich radoch ani jedného politika, ktorý by tie prešľapy dokázal vziať na vedomie. Ide len o politiku.
To však opozíciu oberá o morálny étos. Vláda, najmä strana Smer, to vidí. A vládny tábor sa potom tiež radikalizuje.
Veci sa majú riešiť doma
Pred pár desiatkami rokov sa takéto odsudzujúce rezolúcie objavovali zriedka. Dnes ich výskyt narastá. V prípade Slovenska sú výsledkom trápneho zlozvyku prenášania vnútroštátnych problémov na pôdu EÚ. Je to zlozvyk tak dnešnej opozície, ako aj strany Smer. Tej to treba stále pripomínať.
Je to trápne, keď hovoríme o suverenite a zároveň sami stále žiadame Brusel, aby nám robil rozhodcu.
Problémy členských krajín, ktoré rezolúcie EP riešia, nie sú takého rozsahu, aby ich musela riešiť EÚ. Nezabúdajme, Brusel nám toho rozhodcu bude robiť rád. Iniciátori rezolúcií si ľahkovážne myslia, že o nič nejde. Že to je len taká vhodná príležitosť na politickú hru.
Ale raz by nás to mohlo mrzieť.
