Čo je problém rezolúcií Európskeho parlamentu proti Slovensku

V texte najnovšej rezolúcie Európskeho parlamentu vidieť rukopis slovenských progresívcov. Tiež nesúhlasím so zrušením ÚŠP, je to zbytočne radikálny krok. Ale postup slovenských europoslancov z radov dnešnej opozície je znechucujúci, pretože im v skutočnosti nejde o riešenie problému. Ide im len o politiku. Píše Vladimír Palko.

Včerajšia rezolúcia Európskeho parlamentu (EP), ktorú pokojne môžeme označiť za rezolúciu proti Ficovej vláde, je typ rezolúcie, v ktorej EÚ karhá menovite jednu členskú krajinu EÚ. Takýchto rezolúcií sa objavilo za posledné roky viacero. Karhané sú najmä stredoeurópske krajiny ako Poľsko a Maďarsko. Posledné roky sa terčom stáva Slovensko.

Trúfam si povedať, že rezolúcie tohto typu môžu znamenať cestu do pekla. A to zo šiestich dôvodov. 

Tieto rezolúcie nie sú vždy pravdivé a kompetentné

Prvým dôvodom je to, že rezolúcie nie sú vždy a vo všetkom pravdivé. A ľudia nevstupovali do Európskej únie preto, aby sa z jej centra hlásala o ich vlasti nepravda. 

Včerajšia rezolúcia, ktorej zrodenie bolo jednoznačne dané zámerom vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), sa obsahom bezdôvodne posúva do problematík, ktoré sa nijako alebo len málo a nepriamo týkajú zámeru zrušiť ÚŠP.

Napríklad sa v rezolúcii štyrikrát spomínajú zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Žiadna jasná a priama súvislosť tejto vraždy so zrušením ÚŠP neexistuje. Rezolúcia hovorí o hrozbe, že ďalšie vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice môže byť ohrozené, keďže zrušením ÚŠP môže dôjsť k výmene prokurátora. Ide o fabuláciu, lebo niet žiadneho dôvodu myslieť si, že orgány činné v trestnom konaní nemali ambíciu dotiahnuť kauzu do konca.

Pripomeňme podobné obavy z nevyšetrenia zmienenej vraždy, ktorá sa vyskytla v inej rezolúcii Európskeho parlamentu z marca 2018. Obavy boli zbytočné, lebo slovenská polícia postupovala vtedy razantne a priamych vykonávateľov rýchlo odhalila.

Niektoré časti zo včerajšej rezolúcie udivia svojou bezvýznamnosťou, napríklad zmienka o výmene názorov medzi premiérom Ficom a študentom Janigom. Rezolúcia EP by sa nemala zaoberať taľafatkami.

Údiv budí, keď rezolúcia vyzýva predstaviteľov vlády, aby sa zdržali spochybňovania rozhodnutí súdov. Čo je to za nezmysel? Veď súdy sa zvyknú mýliť. A čo keď vyšší súd označí rozhodnutie nižšieho súdu za chybné? Stáva sa to často. A čo keď predstaviteľ vlády videl ešte skôr pochybenie súdu, ako to pochybenie skonštatoval vyšší súd? To mal mlčať, ako mu to odporúčajú poslanci EP? Veď to by bolo proti spravodlivosti. Divné výzvy.

Ale i tak si myslím, že oveľa pomýlenejšia bola rezolúcia EP po vražde na Zámockej ulici v Bratislave na jeseň 2022. Tá vychádzala z predpokladu, že vrah mal na muške predovšetkým LGBT osoby. Na Štandarde som okamžite túto nepravdu vyvrátili. Pre vraha boli LGBT osoby až treťoradým terčom. Prvoradým terčom mal byť premiér Eduard Heger. Pred pár dňami sa skončilo vyšetrovanie a špeciálny prokurátor Lipšic potvrdil to, že to bolo tak, ako to Štandard napísal pred štrnástimi mesiacmi.

Ale rezolúcia Európskeho parlamentu vtedy odsúdila milióny Slovákov z homofóbie, lebo veria, že manželstvo má byť len medzi mužom a ženou.

Rezolúcie EP vždy vychádzajú z liberálnej ideológie

Konzervativizmus ako presvedčenie ešte nebol postavený v EÚ mimo zákon, ale keďže jeho zvyšky sa vyskytujú takmer už iba v stredovýchodnej Európe, tak rezolúcie EP vždy vychádzajú z liberálneho videnia sveta.

Súčasťou tohto videnia sveta je dogma o nedotknuteľnosti médií.

Aby bolo jasné, médiá majú byť slobodné. Ale liberálny dogmatizmus spravidla vidí každý konflikt medzi médiami a politikom tak, že médiá sú obeť a politik je útočník ohrozujúci slobodu médií.

Vo včerajšej rezolúcii je to presne tak. Médiá sú vraj ohrozené, vláda je útočník.

Celá životná skúsenosť mi hovorí, že to tak vôbec nemusí byť, a ani dnes to tak vždy nie je. Niekedy je to naopak. Niekedy sú médiá poctivé, statočné a píšu pravdu. Ale tak ako politici, aj médiá milujú moc, úspech, zisk, a, podobne ako politici, niekedy nevyberajú prostriedky, ako ich získať. Preto vedia i klamať, filtrovať niektoré udalosti a neinformovať o nich, byť zákerné. A tým niekedy ony ohrozujú demokraciu.

A mimochodom, vedia byť skorumpované. Veď sa pozrime, akým spôsobom informujú o niektorých témach, napríklad o vojne na Ukrajine. Podávajú úplne iný obraz, než je ten skutočný.

O tom niet v rezolúcii ani slova.

Rezolúcie EP vedia byť pokrytecké

Tretím dôvodom na kritiku niektorých rezolúcií je ich dvojtvárnosť, pokrytectvo. Rezolúcie zvyknú obsahovať nezriedka časť pravdy. Zarážajúci je však ich dvojitý meter. Ak sa im to hodí, ich autori nehanebne porušujú vlastné dogmy.