Europarlament: Štáty EÚ by mali zahrnúť nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti medzi trestné činy EÚ

Trestné zákony členských štátov sa v súčasnosti zaoberajú nenávistnými prejavmi a trestnými činmi z nenávisti rôznymi spôsobmi. Pravidlá platné v celej EÚ sa uplatňujú len vtedy, ak sú takéto trestné činy spáchané na základe rasy, farby pleti, náboženstva, pôvodu alebo národného či etnického pôvodu.

Parlament vyzval eurokomisiu, aby zvážila prístup, v rámci ktorého by sa dôvody diskriminácie neobmedzovali na uzavretý zoznam. Cieľom by malo byť, aby sa nové pravidlá vzťahovali na incidenty "motivované novou a meniacou sa sociálnou dynamikou".

Poslanci tiež zdôraznili, že sloboda prejavu sa nesmie využívať ako štít pre zakrytie nenávisti, pričom upozornili, že zneužívanie internetu a obchodný model platforiem sociálnych médií prispievajú k šíreniu a posilňovaniu nenávistných prejavov.

Od predloženia príslušného legislatívneho návrhu zo strany Európskej komisie uplynuli dva roky, pričom podľa správy EP nenávistné prejavy sú v Európe na vzostupe, a členské štáty za toto obdobie nedosiahli žiadny pokrok.

V prospech tohto uznesenia sa v pléne Európskeho parlamentu vyjadrili slovenskí europoslanci Monika Beňová (Smer), Peter Pollák (hnutie Slovensko), Martin Hojsík (PS), Jozef Mihál (Jablko) a Ivan Štefanec (KDH).

Ivan Štefanec (KDH) dospel k názoru, že klasifikácia trestných činov obmedzených na rasu, farbu pleti, náboženstvo, pôvod alebo národný, či etnický pôvod je dnes už nedostačujúca. "Pri incidentoch je potrebné posudzovať celý kontext a chrániť všetkých jednotlivcov a skupiny, ktoré sa môžu stať terčom nenávisti," povedal europoslanec počas rozpravy v pléne.

(tasr)