Sanáciu skládky vo Vrakuni zdržiavajú nedoriešené pozemky. Taraba hrozí ich vyvlastnením

Pri skládke vo Vrakuni je nebezpečná najmä jej blízkosť k Žitnému ostrovu, a teda prichádza k priamemu ohrozeniu našej najväčšej zásobárne pitnej vody. Kontaminačný mrak sa rozširuje, envirorezort preto tlačí čas. Začatie sanačných prác blokujú nevysporiadané pozemky. Minister životného prostredia Tomáš Taraba hrozí, že pokiaľ nedôjde k včasnému riešeniu, tak ich vyvlastní.

Tomáš Taraba. Foto: Matúš Zajac

Publikované: 19. januára 2024 | 5:54

Autor: Damián König,

Sanácia bývalej skládky niekdajších Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni je na stole už od roku 2014. Po rokoch prieskumov, diskusií a prípravných prác vrátane prerozdelenia finančných zdrojov, projekt jej sanácie zastavil minister životného prostredia Ján Budaj. V čase jeho nástupu do Matovičovej vlády na jar roku 2020 bolo všetko pripravené a čakalo sa len na stavebné povolenie, ktoré bolo vydané v máji 2021. „Sanačné práce sa však nezačali, pretože minister (Budaj) proces sanácie blokoval,” uviedol predseda asociácie Envisan Igor Polčan.

Vedenie predchádzajúceho ministerstva životného prostredia navyše nezaplatilo vlastníkom vyvlastňovaných nehnuteľností v oblasti finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, čo viedlo k zrušeniu niektorých vyvlastňovacích rozhodnutí a zastavilo projekt sanácie tesne pred jeho začatím.

Podľa Envisanu, združenia právnických osôb, ktoré sa venujú sanácii environmentálnych záťaží, nekonanie zo strany vtedajšieho vedenia rezortu životného prostredia „hraničí so sabotážou, výsledkom ktorej je vážne ohrozenie najvýznamnejšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe“. Združenie zároveň upozornilo, že kontaminačný mrak sa neustále rozširuje. Pohybuje sa rýchlosťou približne 200 metrov za rok.

Mapa predpokladaného šírenia kontamičného mraku. Zdroj: Envisan

Ak nedôjde k dohode, pôjdeme cestou vyvlastnenia, tvrdí Taraba

Súčasný šéf envirorezortu Tomáš Taraba sa mal podľa vlastných slov v uplynulých dňoch stretnúť s advokátskou kanceláriou zastupujúcou majiteľov pozemkov, s ktorými dodnes nie je ujasnený a doladený právny vzťah k pozemkom. Podotkol, že za bývalého šéfa envirorezortu zabudli zaplatiť o jeden alebo dva dni poplatok pri vyvlastnení pozemkov, čím znemožnili vyvlastnenie. "Teraz to musíme riešiť," poznamenal Taraba.

"Ak sa nedohodneme, pôjdeme do efektívneho a rázneho vyvlastnenia. Pretože nemôže pár vlastníkov pozemkov naťahovať teraz takú výraznú environmentálnu záťaž, ako je napríklad aj Vrakuňa," skonštatoval šéf envirorezortu. Proces sanácie vrakunskej skládky by podľa neho mohli spustiť ešte tento rok.

Pozemky vo Vrakuni dotknuté plánovanou sanáciou. Vyznačené pôvodné územie skládky. Zdroj: Envisan

V projekte chce ministerstvo pokračovať metódou takzvanej enkapsulácie, teda vybudovaním podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy. Následne čistením podzemnej vody v blízkosti odizolovaného chemického odpadu.

V zmysle harmonogramu realizačného projektu by mali byť podzemná tesniaca stena a povrchová tesniaca vrstva vybudované do konca roka 2025. Sanácia podzemnej vody má pokračovať do konca roka 2026. Posanačné monitorovanie by sa malo ukončiť v decembri 2027. V rámci enkapsulácie sa predpokladá aj čiastočné odťaženie kontaminovaných zemín. Na dekontamináciu podzemnej vody sa majú vybudovať dve sanačné stanice, dočasná a trvalá.

Zákon o environmentálnych záťažiach bolo potrebné zmeniť

Právna úprava z dielne envirorezortu, ktorú v decembri schválil parlament, odstránila niektoré problémy, ktoré prakticky znemožňovali reálnu sanáciu environmentálnych záťaží. Pôvodné znenie viacerých sporných ustanovení zákona o envirozátažiach sa totiž stalo predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na ústavnom súde.

„Zákon ustanovil protiústavnú logiku, že finančné bremeno odstraňovania záťaže má znášať vlastník pozemku, čo znie na prvý pohľad v poriadku. Nie je to však v poriadku. Novelou zákona odstraňujeme túto anomáliu a vlastníci pozemkov s envirozáťažou, ktorú nespôsobili, nebudú logicky znášať finančné bremeno za jej odstránenie,“ vysvetlil Taraba. Novela zákona o environmentálnych záťažiach nadobudla účinnosť 1. januára tohto roka.

Asociácia Envisan schválenie novely o environmentálnych záťažiach privítalo. „Predchádzajúce znenie zákona, ktoré nadobudlo účinnosť v júni 2022, totiž obsahovalo prvky protiústavnosti v oblasti vlastníckeho práva a významne zmenilo princíp „znečisťovateľ platí“ na princíp „(nevinný) vlastník platí“. Novela, ktorá nadobudla účinnosť od začiatku tohto roka, odstránila z právnej normy zmätočné ustanovenia a zákon opäť poskytuje spravodlivý právny základ pre odstraňovanie environmentálnych záťaží,“ uviedlo združenie.