Zamestnávatelia podľa slov hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení pozorne sledujú návrhy zmien týkajúce sa podnikateľského prostredia. "Rozumieme a pozitívne vnímame akékoľvek iniciatívy k zjednodušeniu administratívnej záťaže, no tieto zmeny by nemali ísť na úkor potrieb ostatných strán," hovorí pre Štandard Filová s tým, že pri podobných iniciatívach hrozí, že sa zníži dostupnosť stravovania.
Tieto úpravy môžu mať negatívny vplyv na jeho pravidelnosť či ďalšie aspekty zdravej výživy, a to nielen pre nízkopríjmové, ale aj širšie vrstvy zamestnancov, ktorí sú zvyknutí na vyplácanie stravného vopred a mohlo by to znamenať zníženie ich produktivity. "Preto podporujeme také riešenia, kde záujmy zamestnávateľov i zamestnancov sú, pokiaľ je to možné, v rovnováhe, aby sme dosiahli vyššiu produktivitu práce a konkurencieschopnosť na otvorenom európskom trhu," dodáva.
Zmien už bolo viac ako dosť
Odborári so zavedením možnosti výberu medzi jednotlivými formami zabezpečenia stravovania nesúhlasili od počiatku. A nepáči sa im ani nové znenie. "Zásadne nesúhlasíme s navrhovanou zmenou v Zákonníku práce, ktorá sa týka zabezpečenia stravovania zamestnancov," hovorí pre Štandard Nemethová za Konfederáciu odborových zväzov SR.
Aplikačné problémy zamestnávateľov v tejto súvislosti vyplynuli z prijatia zmien platných od marca 2021 a zavedením účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie. V dôsledku pretlačenia zmien, bez širokej diskusie, vznikli komplikácie, ktoré bolo nevyhnutné ďalšími novelami zákona korigovať.
"Zavedením finančného príspevku začala časť príspevku na stravovanie podliehať daňovým a
odvodovým povinnostiam, a tak zamestnanci, ktorým zamestnávateľ prispieva vo vyššej miere na
stravovanie, si musia doplatiť k strave viac, ako tomu bolo pred zákonnými úpravami," vysvetľuje hovorkyňa s tým, že aj administratívnu záťaž zamestnávateľa si zväz dobre uvedomuje.
Poslanecký návrh je však podľa odborárov ďalším v poradí, ktorý koriguje nepremyslene prijatú a pretlačenú úpravu príspevku zamestnávateľa na stravovanie a najmä jeho poskytovanie vo forme finančného príspevku.
"Pri ostatných formách zabezpečenia stravovania (vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky) k aplikačnému problému zabezpečenia stravovania nedochádza," vysvetľuje Nemethová.
Navrhované znenie považujú za rozporné so znením v paragrafe 152 odsek 2, podľa ktorého zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. "Poskytnutím príspevku spätne tak
zamestnávateľ neplní povinnosť zabezpečenia stravy v priebehu pracovnej zmeny, ale len
kompenzuje vzniknuté náklady zamestnancovi," dodáva.
Zväz prízvukuje, že v súlade s napĺňaním sociálnej politiky zamestnávateľa v oblasti zabezpečenia stravovania zamestnancov musí byť finančný príspevok či akákoľvek iná forma stravovania zabezpečená v čase výkonu práce. "Problém nastáva najmä pri novoprijatých zamestnancoch, ktorí by s nástupom do práce nemali k dispozícií ani plat, ani len zabezpečené stravovanie," uzatvára hovorkyňa odborárov.
V roku 2024 zatiaľ platia rovnaké ceny stravného, aké boli stanovené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR od 1. októbra 2023. Štandard sa téme venoval v tomto článku.
Dva dni voľna v prípade spontánneho potratu
Ďalší z trojice návrhov predložených 12. januára k Zákonníku práce je z dielne poslankýň PS Lucie Plavákovej a Simony Petrík. Novela zavádza nárok na dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu. "Cieľom zákona je prispieť k lepšiemu spracovaniu zažitého spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu a prispieť k minimalizácii negatívnych dopadov na reprodukčné zdravie žien a rozhodnutia týkajúce sa ďalšieho otehotnenia," uvádza sa v materiáli.
"Zmiernenie fyzických či psychických dosahov na zdravie žien formou poskytnutia ďalších dní na regeneráciu je vítanou úpravou, ktorá by mala byť aj v záujme zamestnávateľov. Považujeme ju aj za súladnú s dosahovaním cieľov rodovej rovnosti a uplatniteľnosti žien na pracovnom trhu," hovorí pre Štandard Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR.
Zamestnávatelia však upozorňujú na dlhodobý problém s nedostatkom pracovnej sily. "Ten sa aktuálne ešte aj prehlbuje kvôli nezodpovedným zákonom, ako napríklad umožnenie odchodu do predčasného starobného dôchodku po odpracovaní 40 rokov a podobne, ktorý mnohým firmám v dôsledku enormného výpadku zamestnancov narušil chod prevádzok," vysvetľuje pre Štandard hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.
Do toho sa momentálne diskutuje aj o vyššie spomínanom štvordňovom pracovnom týždni, ktorý tejto zložitej situácii vôbec nenahráva. "Kombinácia všetkých týchto zákonov by mohla spôsobiť výpadok viacerých zamestnancov súčasne, významne narušiť chod prevádzky a spôsobiť firmám problémy," dodáva Filová.
Štandard sa na názor na voľné dni naviac opýtal aj Klubu 500. Jeho hlas je totiž hlasom vlastníkov veľkých spoločností, konkrétne podnikov s viac ako 500 zamestnancami. "Z dôvodu, že ide o návrhy zákonov opozičných poslancov, ktoré z nášho pohľadu nemajú šancu prejsť cez Národnú radu Slovenskej republiky, sa k nižšie položeným otázkam nebudeme vyjadrovať," reagoval výkonný riaditeľ klubu Tibor Gregor.
Avšak v prípade schválenia by takýto nárok vznikol od 1. júna tohto roka. Parlament sa bude téme venovať už onedlho – na schôdzi, ktorá sa začne 30. januára. "Návrh zákona reflektuje tiež skutočnosť, že v prípade narodenia mŕtveho plodu po vzniku nároku na materské čerpá žena materskú dovolenku v dĺžke 14 týždňov," uvádza sa v materiáli s tým, že v tomto prípade by žena nárok na voľno nemala.
Dva dni voľna by sa dali čerpať iba v prípadoch, ktoré úprava materskej dovolenky nepokrýva. No predovšetkým by sa tak vyšlo v ústrety aj partnerovi, ktorý pri súčasnej úprave nemá pri narodení mŕtveho plodu žiadny nárok na voľno.
V roku 2022 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií u žien s trvalým pobytom na Slovensku hlásených 5 360 spontánnych potratov. Najviac týchto potratov pripadalo na ženy vo veku 25 rokov až 29 rokov a ženy vo veku 30 rokov až 34 rokov.
