V systéme stravných poukážok može nastať „posun v čase“

V súčasnosti platí, že stravné poukážky sa poskytujú zamestnancovi vopred (spravidla na začiatku mesiaca) s odôvodnením, že to vyplýva z ich názvu, z povahy ich určenia a inak sa zamestnanci nebudú mať za čo stravovať. To by sa mohlo zmeniť.

Po novom by totiž každý, kto má na stravné nárok, dostal gastrolístky alebo príspevok za reálny počet odpracovaných dní až v nasledujúcom mesiaci. "Dôvodom takejto navrhovanej zmeny je odstránenie viacerých aplikačných problémov," vysvetľujú v materiáli zákonodarcovia za SaS Marián Viskupič, Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková s tým, že nadobudnutie účinnosti sa navrhuje k 1. júnu 2024.

Zamestnanec takouto zmenou podľa nich nič nestratí, stravné poukážky dostane len s „posunom v čase“. Zamestnávateľom na druhej strane ubudne značná administratívna záťaž spôsobená komplikovanosťou systému a spojená s viacerými nejasnosťami.

"Systém takzvaných stravovacích poukážok je tak trocha slovenským špecifikom, ktorý vo väčšine iných krajín nepoznajú. Stravné poukážky, respektíve finančný príspevok na stravovanie je priamym finančným benefitom zamestnanca, ktorý sa do mzdy nezahŕňa, a pritom je súčasťou zamestnávateľových nákladov na zamestnanca," informuje materiál.

Zamestnávatelia podľa slov hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení pozorne sledujú návrhy zmien týkajúce sa podnikateľského prostredia. "Rozumieme a pozitívne vnímame akékoľvek iniciatívy k zjednodušeniu administratívnej záťaže, no tieto zmeny by nemali ísť na úkor potrieb ostatných strán," hovorí pre Štandard Filová s tým, že pri podobných iniciatívach hrozí, že sa zníži dostupnosť stravovania.

Tieto úpravy môžu mať negatívny vplyv na jeho pravidelnosť či ďalšie aspekty zdravej výživy, a to nielen pre nízkopríjmové, ale aj širšie vrstvy zamestnancov, ktorí sú zvyknutí na vyplácanie stravného vopred a mohlo by to znamenať zníženie ich produktivity. "Preto podporujeme také riešenia, kde záujmy zamestnávateľov i zamestnancov sú, pokiaľ je to možné, v rovnováhe, aby sme dosiahli vyššiu produktivitu práce a konkurencieschopnosť na otvorenom európskom trhu," dodáva.

Zmien už bolo viac ako dosť

Odborári so zavedením možnosti výberu medzi jednotlivými formami zabezpečenia stravovania nesúhlasili od počiatku. A nepáči sa im ani nové znenie. "Zásadne nesúhlasíme s navrhovanou zmenou v Zákonníku práce, ktorá sa týka zabezpečenia stravovania zamestnancov," hovorí pre Štandard Nemethová za Konfederáciu odborových zväzov SR.

Aplikačné problémy zamestnávateľov v tejto súvislosti vyplynuli z prijatia zmien platných od marca 2021 a zavedením účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie. V dôsledku pretlačenia zmien, bez širokej diskusie, vznikli komplikácie, ktoré bolo nevyhnutné ďalšími novelami zákona korigovať.

"Zavedením finančného príspevku začala časť príspevku na stravovanie podliehať daňovým a
odvodovým povinnostiam, a tak zamestnanci, ktorým zamestnávateľ prispieva vo vyššej miere na
stravovanie, si musia doplatiť k strave viac, ako tomu bolo pred zákonnými úpravami," vysvetľuje hovorkyňa s tým, že aj administratívnu záťaž zamestnávateľa si zväz dobre uvedomuje.

Poslanecký návrh je však podľa odborárov ďalším v poradí, ktorý koriguje nepremyslene prijatú a pretlačenú úpravu príspevku zamestnávateľa na stravovanie a najmä jeho poskytovanie vo forme finančného príspevku.

"Pri ostatných formách zabezpečenia stravovania (vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky) k aplikačnému problému zabezpečenia stravovania nedochádza," vysvetľuje Nemethová.

Navrhované znenie považujú za rozporné so znením v paragrafe 152 odsek 2, podľa ktorého zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. "Poskytnutím príspevku spätne tak
zamestnávateľ neplní povinnosť zabezpečenia stravy v priebehu pracovnej zmeny, ale len
kompenzuje vzniknuté náklady zamestnancovi," dodáva.

Zväz prízvukuje, že v súlade s napĺňaním sociálnej politiky zamestnávateľa v oblasti zabezpečenia stravovania zamestnancov musí byť finančný príspevok či akákoľvek iná forma stravovania zabezpečená v čase výkonu práce. "Problém nastáva najmä pri novoprijatých zamestnancoch, ktorí by s nástupom do práce nemali k dispozícií ani plat, ani len zabezpečené stravovanie," uzatvára hovorkyňa odborárov.

V roku 2024 zatiaľ platia rovnaké ceny stravného, aké boli stanovené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR od 1. októbra 2023. Štandard sa téme venoval v tomto článku.

Dva dni voľna v prípade spontánneho potratu

Ďalší z trojice návrhov predložených 12. januára k Zákonníku práce je z dielne poslankýň PS Lucie Plavákovej a Simony Petrík. Novela zavádza nárok na dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu. "Cieľom zákona je prispieť k lepšiemu spracovaniu zažitého spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu a prispieť k minimalizácii negatívnych dopadov na reprodukčné zdravie žien a rozhodnutia týkajúce sa ďalšieho otehotnenia," uvádza sa v materiáli.

"Zmiernenie fyzických či psychických dosahov na zdravie žien formou poskytnutia ďalších dní na regeneráciu je vítanou úpravou, ktorá by mala byť aj v záujme zamestnávateľov. Považujeme ju aj za súladnú s dosahovaním cieľov rodovej rovnosti a uplatniteľnosti žien na pracovnom trhu," hovorí pre Štandard Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR.

Zamestnávatelia však upozorňujú na dlhodobý problém s nedostatkom pracovnej sily. "Ten sa aktuálne ešte aj prehlbuje kvôli nezodpovedným zákonom, ako napríklad umožnenie odchodu do predčasného starobného dôchodku po odpracovaní 40 rokov a podobne, ktorý mnohým firmám v dôsledku enormného výpadku zamestnancov narušil chod prevádzok," vysvetľuje pre Štandard hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.

Do toho sa momentálne diskutuje aj o vyššie spomínanom štvordňovom pracovnom týždni, ktorý tejto zložitej situácii vôbec nenahráva. "Kombinácia všetkých týchto zákonov by mohla spôsobiť výpadok viacerých zamestnancov súčasne, významne narušiť chod prevádzky a spôsobiť firmám problémy," dodáva Filová.

Štandard sa na názor na voľné dni naviac opýtal aj Klubu 500. Jeho hlas je totiž hlasom vlastníkov veľkých spoločností, konkrétne podnikov s viac ako 500 zamestnancami. "Z dôvodu, že ide o návrhy zákonov opozičných poslancov, ktoré z nášho pohľadu nemajú šancu prejsť cez Národnú radu Slovenskej republiky, sa k nižšie položeným otázkam nebudeme vyjadrovať," reagoval výkonný riaditeľ klubu Tibor Gregor.

Avšak v prípade schválenia by takýto nárok vznikol od 1. júna tohto roka. Parlament sa bude téme venovať už onedlho – na schôdzi, ktorá sa začne 30. januára. "Návrh zákona reflektuje tiež skutočnosť, že v prípade narodenia mŕtveho plodu po vzniku nároku na materské čerpá žena materskú dovolenku v dĺžke 14 týždňov," uvádza sa v materiáli s tým, že v tomto prípade by žena nárok na voľno nemala.

Dva dni voľna by sa dali čerpať iba v prípadoch, ktoré úprava materskej dovolenky nepokrýva. No predovšetkým by sa tak vyšlo v ústrety aj partnerovi, ktorý pri súčasnej úprave nemá pri narodení mŕtveho plodu žiadny nárok na voľno.

V roku 2022 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií u žien s trvalým pobytom na Slovensku hlásených 5 360 spontánnych potratov. Najviac týchto potratov pripadalo na ženy vo veku 25 rokov až 29 rokov a ženy vo veku 30 rokov až 34 rokov.