Konsolidácia môže trvať tri volebné obdobia, ale aj výrazne menej
V prípade vyššej konsolidácie na úrovni 0,75 % HDP ročne je možné dosiahnuť porovnateľný výsledok v približne polovičnom čase, upozornila analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka. V súčasnosti sa slovenské verejné financie nachádzajú v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti.
V takomto scenári a v prostredí nízkeho rastu, veľkej zraniteľnosti ekonomiky voči externým šokom, starnúcej populácie a vysokých 5 až 6 % deficitov je možné podľa nej očakávať zásadnejšie problémy s financovaním dlhu a postupnej straty dôvery finančných trhov a ratingových agentúr už pred rokom 2030. Verejný dlh Slovenska by v tom roku prekonal 80 % HDP.
"Pokiaľ vlády nepristúpia ku konsolidačným opatreniam, riziko defaultu na dlhodobé záväzky začne po roku 2025 výrazne narastať a v prípade, že vláda nezačne rýchlo a dostatočne razantne reagovať, po roku 2030 sa default môže stať skutočnosťou," varovala Múčka s tým, že rizikové prirážky slovenských dlhopisov by v tom čase mohli dosahovať 4 až 5 %. Vyhnúť sa tomu dá iba konsolidovaním v dostatočnej miere.
Pravidlá výdavkových limitov v prípade vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti vyžadujú zlepšovanie štrukturálneho primárneho salda každoročne o 0,5 % HDP dovtedy, kým nebude dosiahnuté nízke riziko dlhodobej udržateľnosti. Pri tomto tempe konsolidácie by to podľa analytičky trvalo tri volebné obdobia.
"Za týchto predpokladov by sa zadlženosť v priebehu najbližších dvoch dekád pohybovala pri hranici Maastrichtského dlhového kritéria, úrokové náklady by v porovnaní s dneškom ostali prakticky na rovnakej úrovni. Riziko defaultu na dlhodobé záväzky by do roku 2035 kleslo pod 10 % a tempo rastu ekonomiky by v dôsledku konsolidácie bolo v priebehu budúcej dekády vyššie v priemere o 0,1 percentuálneho bodu ročne," vyčíslila Múčka.
(tasr)