Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne oslavuje výročie. Viete, čo ho spája s Afrikou?

Tento nápis bol pravdepodobne vyhotovený Marcom Valeriánom Maximiliánom, legátom II. Pomocnej légie, ktorá v počte 855 vojakov zvíťazila v bitke nad germánskym kmeňom. Túto informáciu aspoň vytesali do skaly.

[link url = https://trencin.standard.sk/548949/video-v-trencine-otvorili-unikatne-centrum-bude-sluzit-studentom-podnikatelom-aj-verejnosti]

Nápis by mal pochádzať z obdobia Markomanských vojen, ktoré prebiehali v rokoch 161 až 180 n. l. Rimania ťažili proti germánskym kmeňom na ich domácej pôde. „Bola to reakcia na ich dlhodobejšie plienenie rímskeho územia a sústavné prekračovanie rímskej hranice. Rímske vojská vedené cisárom Markom Auréliom a jeho synom Commodom v rokoch 179 až 180 pokladali ich ťaženie za úspešné. Pre lepšiu kontrolu nepriateľa rozmiestnili viacero rímskych táborov na germánskom území," objasnilo Trenčianske múzeum na svojom facebooku.

Týmto spôsobom mali možnosť zabrániť vzniku ďalších útokov zo strany nepriateľov. „Viaceré tábory z tohto obdobia boli archeologicky doložené, len osada Laugaricio, spomínaná na trenčianskom rímskom nápise, nebola dodnes objavená, poprípade jej lokalitu nedoložili archeologickými nálezmi," uviedlo múzeum.

[link url = https://trencin.standard.sk/548551/video-smiech-aj-plac-na-radnici-primator-prijal-prve-babatko-narodene-v-tomto-roku]

Pravosť nápisu teda nebola jednoznačná. „Až v roku 1955 bol v africkom/alžírskom meste Ain Zana objavený podstavec s nápisovou doskou, na ktorej sa okrem životopisu vodcu II. Pomocnej légie Maximiliána, spomína aj miesto jeho pôsobenia – Laugaricio. Tým, že sa na dvoch od seba tisícky kilometrov vzdialených nápisoch spomína jedno a to isté miesto, sa potvrdila pravosť nápisu na hradnej skale v Trenčíne," ozrejmili.

Za zaujímavý historici považujú aj názov osady. „Časť názvu ‚Laugar' má pravdepodobne germánsky pôvod a podľa jedného z výkladov je tiež spájaný do súvislosti s blízkymi termálnymi prameňmi v Trenčianskych Tepliciach," uzavrelo múzeum.

Zdroj: Vladimír Pinďák/Trenčianske múzeum v Trenčíne