Potrebuje unavené nemecké hospodárstvo iba šálku kávy? Pokojne to môže byť celá kanvica

Najväčšia európska ekonomika tuho zápasí s recesiou. A vyhla sa jej len veľmi tesne, keď napriek poklesu hospodárstva o 0,3 percenta v posledných troch mesiacoch minulého roka revízia údajov z predchádzajúceho tretieho kvartálu ukázala, že ekonomika vtedy namiesto mierneho prepadu iba stagnovala.

No aj keď sa politikom zatiaľ darí utekať pred týmto technickým ekonomickým termínom, ktorý predpokladá kontrakciu hospodárstva v aspoň dvoch za sebou idúcich štvrťrokoch, realita pozitívna nie je.

„Niektorí sa utešujú tým, že ekonomika len uviazla v stagnácii a vyhla sa vážnejšej recesii. To by však nemal byť dôvod na akékoľvek uspokojenie,“ uviedol Carsten Brzeski, vedúci pracovník v ING.

Problémy eviduje nemecký priemysel

Za celý rok 2023 sa nemecké hospodárstvo podľa prvých výpočtov tamojšieho štatistického úradu (Destatis) prepadlo o 0,3 percenta. Pokračovanie mizérie vidieť aj na ďalších ukazovateľoch.

Nemecké domácnosti podľa odhadov spotrebovali zhruba o 0,8 percenta menej tovaru a služieb, zatiaľ čo štátne výdavky sa zoštíhlili o 1,7 percenta. Nemecký export v roku 2023 síce mierne prevýšil dovoz, čo pozitívne ovplyvňuje výpočet HDP, no oba ukazovatele klesli.

Ekonomická výkonnosť nemeckého priemyslu (mimo sektor stavebníctva) sa takisto výrazne znížila, a to o dve percentá. Spracovateľský priemysel, ktorý z neho predstavuje najväčší kus koláča, sa scvrkol o 0,4 percenta.

Podobným smerom ukazujú aj mesačné údaje. Napriek pozitívnym očakávaniam tamojšia priemyselná produkcia v novembri nečakane klesla. Oproti októbru sa znížila o 0,7 percenta, upozornil štatistický úrad. Ide o šiesty pokles za sebou a odporuje ekonómom v prieskume agentúry Bloomberg, ktorí predpovedali nárast o 0,3 percenta. Medziročný prepad priemyselnej produkcie bol v novembri takmer na päťpercentnej úrovni.

Okrem toho nemeckým výrobcom z mesiaca na mesiac klesá aj počet objednávok.

Chorý muž Európy

Najnovšie čísla sú len odrazom toho, čo sa v ekonomike reálne deje. O tom, že tá nemecká bude pravdepodobne čeliť v blízkej budúcnosti problémom a zrejme i zmenám, písal ešte pred pol rokom magazín Economist. Berlín po dlhých rokoch opätovne prirovnal ku „chorému mužovi Európy“.

Kameňom úrazu Nemecka je podľa prestížneho magazínu to, že roky dosahovalo lepšie výsledky v starých priemyselných odvetviach, čo zakrývalo nedostatok investícií do noviniek. A to platí v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore. Celkovo sú investície krajiny do informačných technológií v pomere k HDP menej ako polovičné oproti USA či Francúzsku.

Economist spomenul i zlú geopolitickú situáciu, ťažkosti s elimináciou emisií uhlíka a demografiou krajiny. Výroba už podľa periodika „nemusí byť takou dojnou kravou ako predtým“. Nemecko je zo všetkých veľkých západných ekonomík najviac vystavené Číne.

Ďalšie ťažkosti vyplývajú z prechodu na energetiku. Tamojší priemysel spotrebuje takmer dvakrát viac energie ako druhý najväčší spotrebiteľ v Európe. Lacný ruský plyn už podľa ekonomického magazínu nie je alternatívou a krajina sa odvrátila od jadrovej energie.

V nasledujúcich piatich rokoch tam odídu do dôchodku dva milióny pracovníkov. Hoci krajina prilákala množstvo utečencov, mnohí z nich sú deti a nepracujúce ženy či jednotlivci, ktorí sa nedokážu začleniť do spoločnosti. Economist uviedol, že dve pätiny zamestnávateľov poukázalo na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Vyhliadky nie sú pozitívne

V roku 2023 bude Nemecko pravdepodobne jediná veľká ekonomika, ktorá sa zmenšila. A podľa Medzinárodného menového fondu bude Nemecko aj v nasledujúcich piatich rokoch rásť pomalšie ako USA, Veľká Británia, Francúzsko či Španielsko.

Agentúra Reuters upozornila na správu nemeckého ministerstva hospodárstva, podľa ktorého prvé ukazovatele nesignalizujú rýchle oživenie nemeckej ekonomiky. Výskumná spoločnosť Capital Economics nepredpokladá žiadny rast ani v roku 2024.

„Zdá sa, že recesia, ktorá sa ťahá od konca roka 2022, bude pokračovať aj v tomto roku,“ uviedol hlavný ekonóm pre Európu Andrew Kenningham.

Nemecko je iba unavené, potrebuje šálku kávy

Hoci sa dáta zatiaľ prikláňajú k tomu, že Economist odhadol procesy v nemeckom hospodárstve pomerne úspešne, nie všetci s označením „chorý muž Európy“ súhlasia.

Na minulotýždňovom stretnutí svetových politických, finančných i obchodných „lídrov“ v švajčiarskom Davose sa nemecký minister financií Christian Lindner vyjadril, že najväčšie hospodárstvo na starom kontinente je len unavené a potrebuje „dobrú šálku kávy“ v podobe „štrukturálnych reforiem“.

Nízke rastové prognózy sú podľa neho budíčkom, keď v diskusii o globálnom hospodárskom výhľade uviedol, že rok 2023 bol „výzvou na akciu“. Konkretizoval, že medzi výzvy patrí podľa jeho názoru najmä nárast umelej inteligencie a hrozba fragmentácie svetového hospodárstva.

Na zobudenie spiaceho to zrejme nebude stačiť

Nemecké hospodárstvo bude šálku kávy v podobe reforiem pravdepodobne naozaj potrebovať. Vládnucich politikov budú zrejme v blízkej budúcnosti čakať viaceré neľahké rozhodnutia. A pravicová opozícia v krajine medzitým silnie.

Otázne je, či energeticky náročný priemysel zvládne drahú politiku prechodu na zelené zdroje bez jadrovej energie či lacného plynu z Ruska. Nezvládnutie situácie môže odštartovať rýchlejšiu deindustrializáciu celej krajiny. K tomu sa pridružuje otázka konkurenčného boja nemeckých automobiliek s lacnejšími čínskymi spoločnosťami, v ktorom zatiaľ Nemci prehrávajú. A príklady z histórie ukazujú, že protekcionizmus nie je ideálnym riešením, keďže sa dajú čakať odvetné opatrenia. Navyše by muselo rozhodnutie padnúť na európskej rozdrobenej pôde.

Automobilový priemysel v Nemecku sa bude pre postupný prechod na výrobu elektrických vozidiel ešte dlho potýkať s podobnými prekážkami ako ten slovenský. Na skonštruovanie elektrických áut treba menej komponentov, než pri výrobe „spaľovákov“. Množstvo dodávateľských firiem bude mať problém prežiť, čo môže znamenať stratu práce pre tisíce zamestnancov. Na adaptačný problém tamojších spoločností nedávno upozorňovali noviny Financial Times.

Problém vzniká aj pri pohľade na dodávateľské reťazce v odvetví výroby batérií. Ťažobný a spracovateľský priemysel kritických surovín potrebných na ich výrobu, ako sú lítium, meď, kobalt či nikel, má do veľkej miery pod palcom práve spomínaná Čína, ku ktorej sa európske krajiny čoraz viac viažu.

A doplniť možno aj ďalšie spomenuté nemecké ťažkosti s demografiou, migráciou či verejnými financiami. Na konci dňa sa preto zdá, že hoci nemusí byť tamojšia ekonomika chorá, nepôsobí ani unaveným dojmom. Zimnému spáčovi zrejme nebude stačiť iba šálka kávy a zopár vágnych slov.