Celkovo tvoria elektroautá už teraz zhruba 15 percent všetkých vyrobených vozidiel na Slovensku a podiel sa bude rýchlo zvyšovať. V súvislosti s tlakom Európskej únie na ukončenie predaja a výroby áut so spaľovacími motormi sa to zdá ako výborná správa. Firmy na Slovensku investujú do sektora, ktorý sa u časti populácie stáva populárnym a podporujú ho aj európske inštitúcie. A napriek tomu je prechod na výrobu elektrických vozidiel významnou hrozbou pre slovenskú ekonomiku.
Slovensko a Česko ako európsky Detroit. Pochvala i hrozba v jednom
V zámorí sa sem-tam zvykne Slovensko i susediace Česko, prípadne aj priemyselné časti Nemecka, označovať aj ako „európsky Detroit“. Naša krajina si toto označenie zaslúži právom, v prepočte na obyvateľa sa tu vyrába najviac áut na svete. A druhá je Česká republika.
No aj keď na to môžeme byť z istého uhla pohľadu hrdí, treba sa pozrieť aj na to, ako priemyselné srdce Spojených štátov dopadlo.
Detroit v minulosti síce býval obrovským priemyselným centrom, odkiaľ z tovární General Motors či Chrysler prúdili do sveta kvantá automobilov, no už pred finančnou krízou dlhodobo upadal. To, čo bolo jeho doménou, sa stalo aj slabinou. Chátrajúce továrne pribúdali a o Detroite sa začalo hovoriť aj ako o „meste duchov“.
Kríza pred pätnástimi rokmi tomu dala už iba záverečnú bodku. Nezamestnanosť tam raketovo stúpla o desiatky percent a mnoho ľudí z oblasti odišlo. Mesto, ktoré malo v povojnovom období 1,85 milióna obyvateľov, má dnes zhruba tretinu.
Desaťtisíce pracovných miest v stávke
Hoci by bol slovenský príbeh značne odlišný, rovnako ako aj príčiny a celý priebeh, dôsledky by mohli byť podobné ako v Detroite. Hlavným problémom pre slovenské hospodárstvo totiž nie je to, či sú štyri veľké automobilky schopné prejsť na výrobu elektrických áut. Kľúčovým bude, čo sa stane s celým dodávateľským reťazcom. A to, že si to všíma aj zahraničná agentúra Bloomberg, iba podčiarkuje dôležitosť problému.
Známa agentúra sa pýta, čo sa stane s rozsiahlou sieťou dodávateľov, ktorí tvoria chrbticu priemyslu a udržiavajú hospodárstvo v chode po tom, čo veľké automobilky prestanú vyrábať spaľovacie motory.
Ako už bolo spomenuté, Slovensko, rovnako ako aj Česko, sú od výroby i exportu vozidiel do zahraničia závislé. Podľa odhadov tvorí automobilový priemysel zhruba 13 percent slovenského hrubého domáceho produktu, čo je obrovské číslo pri pohľade na nemeckých päť percent či českých približne desať percent.
No veľkú časť z toho predstavujú dodávatelia, z ktorých mnohým bude hroziť zánik. Tlak, ktorému čelia, totiž vzniká z jednoduchej matematiky. Zatiaľ čo má pohonné ústrojenstvo auta s klasickým agregátom zhruba dvesto súčiastok, v prípade elektromobilov je to podľa Bloombergu približne iba desatina. Batériové autá nepotrebujú piesty, ojnice, vstrekovače či výfukové systémy. S prechodom na elektrické modely táto potreba skončí. A s nimi klesne aj množstvo pracovných miest a slovenský produkt.
Firmy zabezpečujúce súčiastky do áut totiž zamestnávajú i kvantá pracovníkov. Bloomberg píše, že v štyroch automobilkách a 350 dodávateľoch automobilového priemyslu rozmiestnených po celom Slovensku pracuje celkovo 260-tisíc ľudí.
S odvolaním sa na štúdiu bratislavského Globsecu preto agentúra upozorňuje, že na Slovensku môže byť pri prechode na elektromobilitu v najhoršom prípade zrušených až 85-tisíc pracovných miest, čo predstavuje 4,5 percenta tunajšej pracovnej sily.
„Ak túto transformáciu nezvládneme, budeme mať problém so zamestnanosťou,“ uviedol pre agentúru Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.
Hrozí pokles konkurencieschopnosti
Kritici, ktorí celý tento proces vnímajú, poukazujú na to, že EÚ tlakom na „zelenú“ mobilitu do istej miery podkopáva toto odvetvie. Šéf Hospodárskej komory ČR Zdeněk Zajíček sa v nedávnom rozhovore vyjadril, že prechod je príliš rýchly a spoločnosti budú mať ešte väčšie problémy konkurovať Číne.
„Myslím si, že elektromobilita je úžasná pre určité typy automobilov a určité druhy dopravy, ale niekde nemá ekonomický zmysel. Ďalšou otázkou je, či sa to všetko dá urobiť v čase, ktorý je k dispozícii, a či sa to dá financovať. Mám pocit, že Európa nasadila obrovské tempo v súvislosti s Green Dealom a ďalšími sprievodnými dokumentmi a uberá sa smerom, ktorý nás v istom zmysle znevýhodňuje v porovnaní s inými kontinentmi, ktoré takéto záväzky v oblasti ochrany klímy neprijímajú,“ skonštatoval Zajíček.
„My ani nenakupujeme materiál za cenu, za ktorú oni predávajú svoje finálne výrobky,“ povedal pre Bloomberg Ľubomír Švec, ktorého spoločnosť prevádzkuje továreň Švec Group vo Vrábľoch.
Ešte viac otáznikov nad budúcnosťou vyvoláva podľa agentúry Bloomberg fakt, že Česko a Slovensko ťažšie láka investorov na výstavbu závodov na výrobu elektrických batérií. Maďarsko a Poľsko majú podľa jej informácií takmer tucet tovární, ktoré už produkujú alebo sú vo výstavbe, zatiaľ čo u nás nestojí ani jedna. Treba však dodať, že obrovská továreň na batérie do elektroáut sa má postaviť v Šuranoch. Vyrábať by mala od roku 2026, pričom má zamestnať zhruba 1 500 ľudí.
Podľa Vazila Hudáka, exšéfa rezortu hospodárstva a podpredsedu Globsecu, je problém v tom, že keď sa automobilky rozhodnú expandovať, môžu novú výrobu nasmerovať tam, kde majú v blízkosti dodávateľov batérií.
