Klimatické zmeny riešme inteligentne. Nie na úkor rozvojového financovania

Príliš veľa politikov z bohatého sveta a klimatických aktivistov zabúda na to, že veľká časť sveta sa naďalej zmieta v chudobe a hlade. Napriek tomu bohaté krajiny čoraz častejšie nahrádzajú svoju rozvojovú pomoc výdavkami na ochranu klímy. Svetová banka, ktorej hlavným cieľom je pomáhať ľuďom vymaniť sa z chudoby, teraz oznámila, že presmeruje najmenej 45 percent finančných prostriedkov na klimatické zmeny, čím sa ročne presunie približne 40 miliárd dolárov z oblasti chudoby a hladu.

Je ľahké považovať klímu za svetovú prioritu, keď je váš život pohodlný. Tých 16 percent svetovej populácie, ktorá žije v týchto krajinách, zvyčajne nehladuje a nepozerá sa, ako ich blízki umierajú na ľahko liečiteľné ochorenia, ako sú malária alebo tuberkulóza. Väčšina z nich má dobré vzdelanie a ich priemerné príjmy sa pohybujú na úrovni, ktorá bola kedysi vyhradená pre členov kráľovskej rodiny.

Veľká časť zvyšku sveta však stále zápasí s problémami. V chudobnejších krajinách zomrie každý rok päť miliónov detí pred piatym rokom života a takmer miliarda ľudí nemá dostatok jedla. Viac ako dve miliardy ľudí si musí variť a zohrievať sa pomocou znečisťujúcich palív, ako sú hnoj a drevo, čo skracuje ich život. Hoci väčšina detí v súčasnosti navštevuje školu, nízka kvalita vzdelávania znamená, že väčšina detí v krajinách s nízkymi a strednými príjmami zostane funkčne negramotná.

Chudobné krajiny zúfalo potrebujú lepší prístup k lacnej a hojnej energii, ktorá predtým umožňovala rozvoj bohatých krajín. Nedostatočný prístup k energii brzdí industrializáciu, rast a príležitosti. Príklad: v Afrike je elektrickej energie tak málo, že celkový objem elektrickej energie dostupnej na osobu je oveľa nižší ako spotreba jednej chladničky v bohatých krajinách.

Vyčerpanie finančných prostriedkov na rozvoj v prospech výdavkov na ochranu klímy je hrozné rozhodnutie. Zmena klímy je skutočná, ale údaje nepodporujú použitie obmedzených rozvojových zdrojov na jej riešenie pred chorobami súvisiacimi s chudobou.

Klimatickí aktivisti tvrdia, že chudoba a zmena klímy sú neoddeliteľne spojené a mali by sme sa venovať obom. V skutočnosti to však nerobíme. Výskum opakovane ukazuje, že výdavky na základné rozvojové priority pomáhajú oveľa viac a oveľa rýchlejšie na jeden vynaložený dolár ako prostriedky na ochranu klímy. Je to preto, že skutočné rozvojové investície – či už ide o boj proti malárii, podporu zdravia žien a dievčat, podporu elektronického vzdelávania alebo zvýšenie poľnohospodárskej produktivity – môžu dramaticky zmeniť životy k lepšiemu už teraz a zlepšiť situáciu chudobnejších krajín v mnohých ohľadoch vrátane ich väčšej odolnosti voči prírodným katastrofám a akýmkoľvek ďalším katastrofám súvisiacim s klímou. Naopak, ani drastické zníženie emisií uhlíka by neprinieslo viditeľne odlišné výsledky počas jednej generácie alebo dlhšie. Výdavky na adaptáciu na budovanie odolnosti v chudobných krajinách sú síce o niečo efektívnejšie ako znižovanie emisií, ale obidve možnosti sú oveľa horšie ako investície do najlepších rozvojových politík.

Zmena klímy nie je koncom sveta. Scenáre klimatického panelu OSN totiž ukazujú, že svet sa v priebehu storočia výrazne zlepší a že napriek panickým kampaniam zmena klímy tento pokrok len mierne spomalí. V minulom roku svet zaznamenal najväčšiu produkciu obilnín v histórii. Vzhľadom na to, že príjmy a výnosy naďalej stúpajú, hlad v nasledujúcich desaťročiach dramaticky klesne. Predpokladá sa, že klimatické zmeny tento pokles hladu len o niečo spomalia. Podobne panel očakáva, že priemerný svetový príjem sa do roku 2100 zvýši 3,5-násobne, ak nedôjde k zmene klímy. Aj keby sme proti klíme urobili málo, profesor William Nordhaus, jediný klimatický ekonóm, ktorý získal Nobelovu cenu, ukazuje, že by to len mierne spomalilo pokrok – do roku 2100 by príjmy stále vzrástli 3,34-krát.

Klimatické zmeny by sme mali riešiť inteligentne, a to prostredníctvom vlád bohatých krajín, ktoré by mali dlhodobo investovať do výskumu a vývoja v oblasti zelenej energie a inovovať nízkonákladové riešenia, ktoré by poskytovali spoľahlivú energiu za ceny, ktoré si môže dovoliť každý. Veľká časť chudobnejších krajín chce predovšetkým vytiahnuť ľudí z chudoby a zlepšiť kvalitu ich života pomocou lacnej a spoľahlivej energie. Bohaté krajiny však v súčasnosti odmietajú financovať čokoľvek, čo sa len vzdialene týka fosílnych palív.

Zaváňa to pokrytectvom, pretože bohaté krajiny samy získavajú takmer štyri pätiny energie z fosílnych palív, a to najmä z dôvodu nespoľahlivosti a problémov so skladovaním slnečnej a veternej energie. Napriek tomu arogantne odsudzujú chudobné krajiny za to, že sa snažia dosiahnuť väčší prístup k energii, a navrhujú, aby chudobné krajiny nejakým spôsobom „preskočili" na prerušovanú slnečnú a veternú energiu s nespoľahlivosťou, ktorú bohatý svet pre svoje potreby neakceptuje.

Pre väčšinu chudobných krajín je zmena klímy na zozname priorít ľudí žijúcich v chudobnejších krajinách až na poslednom mieste. Z rozsiahleho prieskumu medzi vedúcimi predstaviteľmi krajín s nízkymi a strednými príjmami podobne vyplýva, že na prvých miestach ich rozvojových priorít sú vzdelávanie, zamestnanosť, mier a zdravie, pričom klíma je až na 12. mieste zo 16 položiek. Chudobnejšia polovica sveta si určite zaslúži príležitosti na zlepšenie svojho života. Ale keďže politici žiadajú viac peňazí, údajne na pomoc najchudobnejším ľuďom na svete, mali by sme požadovať, aby išli na účinné rozvojové projekty, ktoré skutočne zachraňujú a menia životy, a nie na neúčinné klimatické programy pre dobrý pocit.