V kežmarskej lyceálnej knižnici nájdete knihy, ktoré inde nie sú. Stala sa aj terčom falzifikátora

Budova lýcea bola v roku 1981 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Okrem knižnice je dnes aj sídlom Farského úradu Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Kežmarku. So zborovým farárom Romanom Porubänom sme sa porozprávali o lýceu, historickej knižnici, ich význame nielen v minulosti, ale aj súčasnosti.

Pán farár, čo to vlastne lýceum je, resp. bolo?

Evanjelické lýceum je školská ustanovizeň. Bol to vyšší typ školy a každý, kto chcel v minulosti absolvovať univerzitné štúdiá, musel skončiť nejaké lýceum. Podobné lýceá boli napríklad v Prešove, Levoči, Bratislave. Boli to na tú dobu popredné školy.

Asi to nedokážeme prirovnať k súčasnému gymnáziu, ani k osemročným gymnáziám. Bola to ešte vyššia úroveň. Dokonca kežmarské lýceum malo istý čas až status vysokej školy, pretože tu fungovali katedry, čiže to je ešte akýsi vyšší level a neviem, či sa to dá prirovnať k dnešným gymnáziám. V istom čase sa na kežmarskom lýceu vyučovalo sedem jazykov – okrem klasických jazykov ako latinčina, gréčtina a hebrejčina to boli nemčina, angličtina, francúzština a maďarčina. Boli to školy par excellence.