Začiatkom roka prišla odveta. Brusel Maďarsku pohrozil, že ho odstaví od eurofondov. Vraj pre porušovanie práva v Maďarsku. Skutočným dôvodom však bola neposlušnosť maďarskej vlády počas hlasovania Európskej rady o Ukrajine. Priznali to aj poslanci europarlamentu v rezolúcii proti Maďarsku. Maďarská vláda podľa nich pri Ukrajine „konala v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce“ a treba ju potrestať.
Keď nezabrali tradičné hrozby o priškrtení eurofondov, Brusel sa Maďarsku vyhráža sabotážnymi útokmi „trhov“ na maďarský forint a maďarskú ekonomiku. Inými slovami, Orbánovi priložili na čelo revolver. S dobrou radou, aby si dobre premyslel opakované hlasovanie o Ukrajine. Bude onedlho: 1. februára.
To, čo predvádza Brusel pri Ukrajine a krotení Maďarska, treba pomenovať priamo. Je to vydieranie. Nehorázne vydieranie, ktorým sa dupe aj po základoch práva, aj po základoch demokracie a slobody.
Brusel tým na samitoch EÚ zavádza novinku: imperatívny mandát. Členovia s hlasovacím právom sa nemajú rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia, ani podľa svojich záujmov, ani podľa mandátu od voličov. Majú „rozhodovať“ podľa toho, ako sa im povie. Ak neposlúchnu, EÚ spolu s trhmi zdevastuje ekonomiku členského štátu.
Ak tieto autoritatívne praktiky Bruselu prejdú, EÚ ako garant slobody, demokracie a práva skončí. Z hlasovania, z reálneho rozhodovania a z hľadania dohody sa na samitoch EÚ stane fraška. Divadlo pre slaboduchých. Pretože nikto nemôže slobodne hlasovať, ak mu čata eurokomisárov oprie o hlavu samopal.
Keďže Maďarska – a princípov spravodlivosti – sa dnes nemá kto zastať, následky sa prejavili pomerne rýchlo. Orbánova vláda naznačuje, že je pripravená ustúpiť a podporiť hlasovanie o Ukrajine. Žiada len záruky, aby v budúcnosti existovala možnosť prehodnotiť finančné plány Únie. Pretože v nich ide o desiatky miliárd eur.
K nechutným praktikám, ku ktorým sa znížila EÚ, sa žiada doplniť kontext. Nie, Maďarsko pri Ukrajine nevystupovalo deštruktívne, ako to podsúvajú jeho kritici. Orbánova pozícia bola racionálna, realistická a vecne správna.
Maďarská vláda žiadala iba to, aby sa rozhodnutia o rozsiahlej pomoci Ukrajine urobili až po eurovoľbách. S novým europarlamentom. Dovtedy, navrhovalo Maďarsko, by sa mali rozhodnutia o financovaní Ukrajiny dávkovať. Po menších balíkoch. Ukrajina nemala ostať bez pomoci EÚ. Išlo len o to, aby bola pomoc primeraná. A aby sa Ukrajine nepodpisovali mamutie bianko šeky. Krátko pred európskymi voľbami.
Pripomienky Maďarska boli celkom konštruktívne. Podobne by mala uvažovať každá zodpovedná európska vláda. Lenže – pre Brusel to bolo neprijateľné. Pri Ukrajine nechce robiť dohody a kompromisy. Chce diktovať.
Navyše, dnes je už celkom nepopierateľné, že politika Spojených štátov, Británie a Bruselu pri ukrajinskej kríze stroskotáva. Mohutná vojenská a finančná pomoc Ukrajine nevedie k vyriešeniu konfliktu silou. Je to naopak. Ukrajina stráca ďalšie územia. Bez perspektívy, že pôvodné plány vojnových jastrabov by mohli zabrať.
Nie, nezaberajú.
No napriek tomu sa vynucujú. Dnes už aj za cenu konca slobodného, demokratického rozhodovania vnútri EÚ.
V Únii sa presadzujú autoritatívne donucovacie praktiky, ktoré idú proti európskym záujmom. A najnovšie celkom priamo aj proti členským štátom, ktorým má Únia slúžiť.
Je to strašné poznanie. No zároveň je to prirodzené. Vojnový aktivizmus, ktorému chýba širšia mediálna kritika a verejná kontrola, sa zvykne preklopiť do diktátu, kde sú hlasovanie, sloboda a demokracia na obtiaž. Také sú, žiaľ, pravidlá.
Aby sme to uzavreli, porušovanie princípov právneho štátu v Maďarsku nie je téma dňa. Témou dňa by mal byť nehorázny rozklad práva, demokracie a slobody v Bruseli.
