Keď už som začal, tak mi to nedá. Pristavím sa ešte pri výstavách v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy. Madony a svätice, subtílne a záhadné tabuľové maľby, pôsobivé – skrátka necelých dvadsať gotických diel sa stali exponátmi reinštalácie a v podstate jedinej stálej expozície GMB. Krása. Ibaže nedokázal som ju vnímať. Pohltila ju silná štruktúra na latky narezanej drevotriesky v pozadí, vytvárajúca kontrastné a prerušované šrafovanie. Ťahalo mi to oči... Stret ušľachtilého a neušľachtilého materiálu nedával zmysel. A hľadám slová, čo na to povedať. Prečo inštalácia, ktorá môže umocniť exponát, ho ubíja? A už dosť dlho, od leta 2021.
Gotika na drevotrieske. Foto: archív
Inak komorná výstava Gotická tabuľová maľba a plastika v prezentácii dizajnérky a šperkárky Andrey Ďurianovej by mohla byť pozitívnym ostrovom estetických zážitkov a stretnutí so starým umením.
Oveľa príjemnejší dojem som nadobudol na výstave súčasnej maliarky Klaudie Kosziby Pred premenou, ktorá je prístupná od jesene minulého roku o poschodie vyššie. Kultivovane nainštalované v koncepcii Matúša Novosada. Obrazy mohli prehovoriť.
Inštalácia by sa nemala priživovať na umení a zápasiť s ním o pozornosť. Neobjavil som žiadnu Ameriku, je to stará známa vec. Opäť sa mi vynára vynikajúca prezentácia súčasnej pražskej výstavy Petr Brandl: Příběh bohéma, pod ktorú sa podpísali Roman Brychta, Barbora Šimková a Markéta Mráčková.
Pôvodný text autora s názvom Hovorili mi, nech sa do toho nepúšťam, možno nájsť tu.
V perexe textu urobila redakcia chybu, ktorú sme po zverejnení opravili. Autorovi aj čitateľom sa za chybu ospravedlňujeme.