Lovci hoaxov na Slovensku nie sú apolitickí, ale spojení s progresívcami. Existujú pravidlá, ktoré to zakazujú

Politika sa v tomto prostredí zásadne tabuizuje

Azda najpozoruhodnejšia časť kódexu je hneď úvodná, ktorej cieľom je eliminovať riziko zaujatosti pri overovaní faktov, či už tej skrytej, alebo otvorenej.

Aby sa predišlo skrytej zaujatosti, vyžaduje sa, aby žiadatelia o členstvo overovali fakty tak, že „neprimerane nesústreďujú overovanie faktov na jednu stranu“ (bod 2.2).

Ak ide o odstránenie otvorenej zaujatosti, kódex kladie dôraz najmä na apolitickosť v pravom slova zmysle. „Žiadateľ nie je ako organizácia spojený so žiadnou stranou, žiadnym politikom alebo politickým kandidátom, nedeklaruje ani neprejavuje podporu žiadnej strane, ani neobhajuje žiadne politické postoje k žiadnym otázkam s výnimkou transparentnosti a presnosti vo verejnej diskusii“ (bod 2.4).

V zmysle kódexu tiež overovatelia faktov „... nezverejňujú svoje názory na politické otázky, ktoré by organizácia mohla kontrolovať spôsobom vedúcim rozumného člena verejnosti k tomu, aby považoval prácu organizácie za zaujatú“ (bod 2.5).

Prísnejšie pravidlá v Európe

V podobnom duchu sa nesú aj pravidlá Európskej siete noriem na kontrolu faktov (EFCSN), čo je projekt podporovaný priamo Európskou úniou a sídliaci v Bruseli.

Kódex EFCSN vo svojej tretej kapitole členom prikazuje „nezamestnávať nikoho, kto zastáva platenú a/alebo významnú funkciu v politickej strane (...)“.

Taktiež od nich vyžaduje prijať „opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa akákoľvek propagácia alebo názory na politické otázky, ktoré majú zamestnanci, riadili takým spôsobom, aby rozumný člen verejnosti nevnímal prácu organizácie ako zaujatú“.

Do tretice možno spomenúť, že fact-checkeri majú explicitne v publikáciách uviesť „akýkoľvek primeraný konflikt záujmov alebo politickú zaujatosť, a to aj zo strany uvedených odborníkov alebo organizácií“.

Tieto časti sú najpozoruhodnejšie preto, lebo práve zaujatosť vo forme sympatií voči liberálnym a progresívnym politickým stranám a ich naratívom je najčastejšia výčitka, ktorá smeruje k overovateľom faktov pôsobiacim na Slovensku.

Výčitka je to pritom naozaj odôvodnená. Potvrdzuje ju už letmý pohľad na to, ako sa najznámejší lovci hoaxov sami verejne prezentujú. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či pôsobia v štátnych štruktúrach, mimovládnych organizáciách, alebo v rámci sociálnych sietí.

Púchovský je len špička ľadovca

Zrejme najvypuklejším a najčerstvejším príkladom je David Púchovský, ktorý roky šéfoval policajnej komunikácii na sociálnych sieťach, čo zahŕňalo aj kontroverznú stránku Hoaxy a podvody – Polícia SR. Po nástupe vlády Roberta Fica v tejto pozícii skončil a stal sa asistentom poslanca Progresívneho Slovenska (PS) Jaroslava Spišiaka. Paralelne s pôsobením u bývalého policajného prezidenta o pár týždňov spustil projekt Hoaxy a podvody odznova, tentoraz vo forme občianskeho združenia.

Púchovský však nie je jediný overovateľ faktov, ktorý sa vzápätí ocitol v službách tejto opozičnej strany. Oficiálny fact-checking na slovenskom Facebooku má na starosti pôvodom francúzska tlačová agentúra Agence France-Presse (AFP). Novinár Matúš Krčmárik, ktorý v nej donedávna pôsobil, sa v januári stal asistentom poslanca Tomáša Valáška (PS), oficiálnu zmluvu má v súčasnosti s poslankyňou Natáliou Nash (PS).

Veľkú starosť s maskovaním svojich politických postojov si nerobí ani spoluzakladateľ projektu Konšpirátori.sk Peter Jančárik. Na sociálnych sieťach priamo na profilovej fotke oznamoval, že volí Zuzanu Čaputovú či Matúša Valla. Obaja sa dostali do funkcií s podporou PS, pričom Čaputová bola pred zvolením za hlavu štátu podpredsedníčka PS.

Námahu s apolitickosťou si nerobí ani jeho kolega, člen hodnotiacej komisie Konšpirátori.sk Pavol Hardoš. Tento politológ píše pre projekt posudky a je tiež autorom manipulatívneho posudku voči Štandardu. Hardoš je podľa svojich slov voličom Progresívneho Slovenska. „Som zaujatý. Budem voliť kandidátku Progresívne Slovensko/Spolu,“ vyjadril sa v minulosti.

Svojím volebným výberom sa pochválil aj Tomáš Kriššák, ktorý v minulosti pôsobil v Nadácii otvorenej spoločnosti a v médiách sa prezentuje ako „odborník na informačnú bezpečnosť“. V súčasnosti tak robí pod hlavičkou Gerulata Technologies, ktorú vedie Michal Trnka, syn zakladateľa Esetu a investora v Denníku N. Gerulata sa v minulosti zviditeľnila aj tým, že uzavrela so štátom rámcovú zmluvu na monitorovanie dezinformácií vo výške 416-tisíc eur. Súťaž vyhrala ešte za vlády Eduarda Hegera, po zmene vlády sa zmluva nerealizuje.

Kriššák 15. septembra minulého roka avizoval, že v parlamentných voľbách podporí PS a zakrúžkuje štyri konkrétne kandidátky. O týždeň nato, 22. septembra, napísal, že PS volí preto, lebo je to vraj to najlepšie, čo môže pre našu vlasť urobiť, a vo volebný deň 30. septembra zverejnil fotografiu, ako za túto stranu vhadzuje obálku do urny. Po sústavnej minuloročnej agitácii za PS si pred niekoľkými dňami profilovú fotografiu ozdobil rámčekom Volím Korčoka.

Kriššák je tiež spoluautorom projektu Checkbot, prvého automatizovaného facebookového bota, ktorý odhaľuje falošné správy. Podľa informácií na webe ho sfunkčnil spolu s Davidom Benedigom, voličom Matúša Valla. Ruku k dielu priložili aj spomínaný Peter Jančárik či ľudia z Globsecu a Denníka N.

Spomenúť možno aj hlavnú analytičku webu Demagog.sk Veroniku Hincovú Frankovskú, ktorá v tomto projekte pôsobí od roku 2012. Hincová Frankovská napríklad pred parlamentnými voľbami v roku 2020 zostavila zoznam kandidátov, ktorých odporučila krúžkovať, pričom najviac jej rád sa týkalo kandidátov vtedajšej koalície PS/Spolu. O Zuzane Čaputovej sa vyjadruje slovami „moja prezidentka“, ktorá „totálne bez právomocí dokáže otvoriť a riešiť tému, wow“. Jej status z roku 2019 naznačuje, že PS/Spolu podporila aj v eurovoľbách. Simulované parlamentné študentské voľby v roku 2020, v ktorých s veľkým náskokom triumfovali progresívci, zas označila za „dôvod na optimizmus“.

V podstate identický vzorec platí aj v prípade blogera venujúceho sa dezinformáciám Jakuba Godu, ktorý svojho času kontroloval fakty pre rezort zdravotníctva. Goda dnes pôsobí v tíme prezidentky Čaputovej a tiež sa na Facebooku pýši tým, že volí Progresívne Slovensko/Spolu. Profilovú fotografiu s týmto posolstvom si na sociálnu sieť umiestnil 31. januára 2020. V rovnakom roku už pôsobil v rezorte ako fact-checker.

Za zmienku stojí aj Daniel Milo, ktorý bol v rokoch 2022 až 2023 riaditeľom Centra boja proti hybridným hrozbám Ministerstva vnútra SR. Milo bol manželom bývalej šéfky PS a dnes poslankyne tejto strany Ireny Bihariovej. Milo sa dokonca priamo podieľal na tvorbe programu PS/Spolu pred parlamentnými voľbami v roku 2019, za čo sa mu vtedajší líder strany Michal Truban verejne poďakoval. Milo toho času pôsobil ako analytik Globsecu.

Podpis Progresívneho Slovenska badať nielen pri zabehnutých iniciatívach, ale aj pri tých pomerne nových. Príkladom môže byť spoločnosť TrollWall, ktorá klientom sprostredkúva moderovanie online obsahu na báze umelej inteligencie. Na jej čele stojí Tomáš Halász, ktorý je priamo členom strany Michala Šimečku.

Hoci sa TrollWall špecializuje na odstraňovanie nenávistných prejavov, má aj fact-checkingové snahy a už dnes s iniciatívami v tejto oblasti spolupracuje. „Posvietiť si chceme aj na dezinformácie a hoaxy. Už dnes pracuje TrollWall s databázou Konšpirátori.sk, no v odhaľovaní a potláčaní dezinformácií máme väčšie ambície,“ vysvetlil Halász v rozhovore pre Hospodárske noviny v júni 2023.

Problém je širší

„Antidezinformátori“ takisto svoje politické presvedčenie prejavujú aj iným spôsobom ako priamou podporou toho-ktorého kandidáta či politického subjektu. Ich pôsobisko, verejné vystupovanie a personálne vzťahy však v každom prípade stále zapadajú do širšieho progresívno-liberálneho rámca a zriedkakedy na verejnosti vystupujú neutrálne, alebo, naopak, v prospech tradičných a konzervatívnych hodnôt (aspoň ak ide o tých najznámejších jednotlivcov a najznámejšie organizácie).

Zdôrazniť treba aj to, že overovatelia faktov na Slovensku neraz priamo spolupracujú, poznajú sa, zverejňujú spoločné fotografie a odkazujú na seba navzájom v stovkách prípadov. Nejde teda len o izolovaných jednotlivcov, ale o pomerne homogénnu komunitu, ktorá viac či menej otvorene vystupuje v prospech progresívneho liberalizmu.

Dodajme, že v článku sme spomenuli len najvýraznejšie mená tejto komunity. Podrobnejšia analýza všetkých aktivistov a pracovníkov pôsobiacich v oblasti kontroly faktov by preto mohla byť užitočným počinom.

Žiada sa tiež spomenúť, že projekty Demagog.sk a AFP Fakty sú ako jediné zo Slovenska priami signatári IFCN a jeho kódexu, ktorého časti týkajúce sa nestrannosti sme citovali vyššie. Čo sa týka EFCSN, členom nie je žiadna organizácia zo Slovenska.

O probléme tušia aj vo vlastných radoch

Človek nemusí byť konzervatívny novinár, aby pochopil, že prepojenia tohto druhu môžu byť problémom. V nadväznosti na to, ako Púchovský spustil svoj nový projekt, novinár Denníka N špecializujúci sa na oblasť médií a sociálnych sietí Filip Struhárik napísal, že odhaľovanie neprávd je vo svojej podstate novinárska práca, ktorá sa riadi určitými zásadami, ktoré vraj nie sú samoúčelné.

„Novinárska nestrannosť je potrebná nielen pri vysvetľovaní dezinformácií, ale aj pri výbere tém a hoaxov, ktoré budú podrobené kontrole. Pre nový projekt bude mimoriadne náročné – a vlastne aj nemožné – vyhýbať sa konfliktom záujmov,“ uviedol.

„Sme totiž v situácii, keď najpopulárnejšie dezinformácie a manipulácie nešíria obskúrne konšpiračné stránky, ale čelní predstavitelia štátu. Fact-checkeri na to musia reagovať, no ak sú súčasťou opozície, aj uvedomelá časť verejnosti môže mať pocit zaujatosti,“ dodal.

Pripomeňme však, že samotný Struhárik figuruje ako spolutvorca Checkbota a člen hodnotiacej komisie Konšpirátori.sk. Objavil sa teda v iniciatívach spolu s ľuďmi, o ktorých nezaujatosti, ako sme si ukázali, nemôže byť takpovediac pochýb.

Nuž, napomínať iných fact-checkerov z porušovania štandardov a zároveň pôsobiť v projektoch, ktorým sú tieto štandardy dokázateľne ukradnuté, to dá chrbtici zabrať.

V USA ich polovica populácie vníma kriticky

Hoci sa absencia apolitickosti a nestrannosti overovateľov faktov na Slovensku vo všeobecnosti vo veľkých médiách príliš nerozoberá – keďže v prevažnej miere sa s nimi plavia na tej istej lodi – v zahraničí je situácia odlišná. Ako príklad nám môžu poslúžiť USA.

Mike Howell, riaditeľ projektu Oversight v konzervatívnej mimovládke Heritage Foundation, o overovateľoch faktov tvrdí, že sú jedným z obhajcov vládnuceho režimu. „Existujú preto, aby nás presvedčili, že byť na strane posolstva režimu znamená byť na strane faktov,“ napísal.

Existujú dáta, ktoré potvrdzujú, že republikáni a konzervatívci v USA sú overovateľmi faktov označovaní za klamárov až šesťkrát častejšie ako liberáli a demokrati. „Niekto, kto tvrdí, že republikáni klamú šesťkrát častejšie ako demokrati, znie ako demokrat,“ skonštatoval v tejto súvislosti Tim Graham, riaditeľ mediálnej analýzy v Media Research Center.

Bežní Američania sú v názoroch na overovateľov faktov rozdelení: polovica z nich tvrdí, že spravodajské kanály a iné organizácie na overovanie faktov majú tendenciu zaobchádzať férovo so všetkými stranami, zatiaľ čo približne rovnaká časť (48 percent) sa domnieva, že uprednostňujú jednu stranu. Vyplynulo to z prieskumu Pew Research Center uskutočneného od 19. februára do 4. marca 2019.