Odmietol požehnávať LGBT páry v Afrike. Kto je kardinál Ambongo, ktorého označujú za nádejného pápeža?

Katolícki biskupi Afriky a Madagaskaru ešte 11. januára odmietli rozhodnutie pápeža Františka, ktorým formálne povolil kňazom neliturgické, neverejné požehnávanie párov žijúcich nezriadeným životom vrátane vzťahov osôb rovnakého pohlavia.

Ide o kontroverzný dokument Fiducia supplicans, pod ktorým je podpísaný prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Víctor Manuel Fernández.

Kardinál Fernández vo vyhlásení zo 4. januára upozornil prelátov, že nemôžu úplne odmietnuť dokument. Pripustil, že „obozretnosť a pozornosť voči cirkevnému kontextu a miestnej kultúre by mohli umožniť rôzne spôsoby aplikácie“ dokumentu, čím narážal najmä na zmieňované kultúrne odlišnosti v Afrike.

Vylúčil však „úplné alebo definitívne odmietnutie tejto cesty“, ktorú dikastérium predložilo kňazom. Afrika si napriek tomu dokázala s odobrením pápeža vybojovať celokontinentálnu výnimku a v súčasnosti nemusí udeľovať požehnanie homosexuálnym párom.

Audiencia u pápeža a list spolupodpísaný Fernándezom

Pripomeňme si dôležitý proces, ktorým Afrika dosiahla ojedinelú výnimku. "Keď sme 18. decembra dostali dokument Fiducia supplicans, v Afrike to vyvolalo šok," opísal africký kardinál prvotnú reakciu. Vysvetlil, že okrem niekoľkých ojedinelých prípadov homosexualita na africkom kontinente "vôbec neexistuje".

Na margo dokumentu 64-ročný konžský arcibiskup uviedol, že "Západ sa teraz stal dekadentnou spoločnosťou".

"Odpor a dezorientáciu" zaznamenal kardinál podľa svojich slov aj medzi veriacimi, ktorí by požehnanie homosexuálnych zväzkov neprijali. "Zostáva pre africkú kultúru niečím nepredstaviteľným," povedal Ambongo.

Keď ľudia začali na dokument reagovať, africký prelát napísal všetkým biskupským konferenciám v Afrike a na Madagaskare, ktoré združuje Sympózium biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM). SECAM vzniklo ako fórum, prostredníctvom ktorého môžu africkí biskupi predostrieť svoje stanoviská celej cirkvi. Predsedom sympózia je práve kardinál Ambongo.

"Konferencie biskupov písali okamžite. Vytlačil som všetky reakcie všetkých biskupských konferencií a zhrnul ich do dokumentu," opísal. Následne napísal sedemstranový list pápežovi Františkovi nielen ako predseda SECAM, ale aj ako jeho poradca, člen rady deviatich kardinálov.

Africký kardinál opísal, že po zhromaždení odpovedí afrických biskupov rýchlo odletel do Ríma.

Rímsky biskup Ambongovi udelil audienciu a kardinál prezradil, že následne dosiahol s Františkom „dohodu“ o africkom odmietnutí kontroverzného dokumentu, pričom povedal, že „riešením tohto problému už nie je posielať nám dokumenty s teologickými a filozofickými definíciami požehnania“.

„Ľudí to nezaujíma,“ vyhlásil údajne kardinál Ambongo pred pápežom Františkom a dodal, že „teraz je dôležitá komunikácia, ktorá upokojí ľudí v Afrike, upokojí mysle veriacich“.

Kardinál, ktorý je zároveň arcibiskupom Kinshasy, povedal, že pápež "bol veľmi smutný. Musím povedať, že bol prvý, kto trpel všetkými reakciami, ktoré prišli z celého sveta. Trpel, pretože je ľudská bytosť".

Hlava katolíckej cirkvi údajne ešte v ten istý večer zorganizovala stretnutie kardinála Ambonga s kardinálom Fernándezom. Ich ďalšie stretnutie sa odohralo v nasledujúci deň.

Následne africký kardinál opísal, že 10. januára spolu s kardinálom Fernándezom a istým sekretárom vypracovali list, ktorý následne 11. januára zverejnili. Tento proces prebiehal v takej úzkej spolupráci s pápežom Františkom, že počas písania pravidelne volali pápežovi, aby získali jeho súhlas so znením dokumentu, opísal kardinál Ambongo.

Kardinál zároveň uviedol, že pre vatikánske archívy vyhotovili súkromnú verziu, ktorú spolupodpísal kardinál Fernández. Verejná verzia však už nesie len podpis kardinála Ambonga.

Aký bol však predchádzajúci život preláta, ktorý mal odvahu vzoprieť sa vatikánskemu dokumentu bez toho, žeby znevážil autoritu pápeža?

Učil na univerzite, riešil politické otázky aj ebolu

Fridolin Ambongo Besungu sa narodil 24. januára 1960 v Konžskej demokratickej republike. Vyštudoval filozofiu a teológiu a vstúpil do rádu kapucínov. Neskôr vyštudoval morálnu teológiu na Alfonzskej akadémii v Ríme, za kňaza bol vysvätený v roku 1988.

Rok po vysvätení pôsobil ako farár a neskôr ako profesor na katolíckych fakultách v konžskej metropole Kinshasa. Desať rokov vyučoval morálnu teológiu na Mazenodovom inštitúte. Pôsobil aj ako hlavný predstavený a zároveň viceprovinciál svojho rádu pre viceprovinciu Kongo.

Pápež Ján Pavol II. ho v roku 2004 vymenoval za biskupa Bokungu-Ikela, pápež Benedikt XVI. v roku 2008 za apoštolského administrátora pre Kole. Na objasnenie uvádzame, že apoštolský administrátor má na starosti správu diecézy, ktorá nemá biskupa alebo ktorej biskup nemôže svoju úlohu z vážnych dôvodov vykonávať.

V júni 2016 bol zvolený za podpredsedu Konferencie biskupov Konga (CENCO).

V rozpätí rokov 2016 až 2018, v čase, keď už počas pontifikátu pápeža Františka pôsobil ako arcibiskup diecézy Mbandaka-Bikoro, sa ujal vedúcej úlohy pri hľadaní mierového riešenia politickej krízy v bývalej belgickej kolónii.

Odsúdil opakované pokusy vtedajšieho konžského prezidenta Josepha Kabilu odsunúť voľby v Kongu. Podľa Ambonga išlo o alarmujúci precedens, ktorým bývalý prezident dokazoval svoju neochotu vzdať sa moci.

Obhajoval tých katolíkov, ktorí organizovali prodemokratické demonštrácie. Protesty vyvolali násilné reakcie policajných zložiek. Po násilných stretoch podpísal v mene biskupov vyhlásenie, v ktorom uviedol, že preláti „odsudzujú útok na ľudský život“, pričom vyjadrili sústrasť rodinám obetí.

Ambongo bol proti Kabilovej kandidatúre na ďalšie funkčné obdobie. Neskôr viedol misiu biskupov do zambijskej Lusaky, kde sa spoločne stretli s vtedajším zambijským prezidentom Edgarom Lunguom. Vyzvali ho, aby podporil konanie pokojných volieb v Konžskej demokratickej republike v decembri 2018, ktoré by vyriešili "sociálno-politickú krízu" sužujúcu národ.

Koncom mája 2018 vydal Ambongo v diecéze Mbandaka-Bikoro vyhlásenie, v ktorom oznámil, že v dôsledku vypuknutia epidémie eboly v danej oblasti sa pozastavuje udeľovanie sviatostí, ktoré si vyžadujú fyzický kontakt. Zároveň odporúčal dávať znamenie pokoja skôr ústne ako fyzicky.

V roku 2018 sa Ambongo stal aj arcibiskupom Kinshasy, na tomto poste pôsobí dodnes. V roku 2019 ho pápež František ustanovil za kardinála a o rok neskôr ho vymenoval za člena Rady kardinálov, ktorá je známa aj ako C9, a to podľa počtu jej členov. Členovia C9 fungujú ako poradcovia hlavy cirkvi.

Vo februári 2023 bol Ambongo zvolený za predsedu spomenutého afrického biskupského sympózia SECAM. V tejto funkcii v mene afrického kontinentu odmietol požehnávať homosexuálne páry.

Kardinál však nevystupuje proti samotným homosexuálom. Afrika podľa neho "rešpektuje homosexuálov, pretože sú to ľudské bytosti". "Nemali by sme sa na nich pozerať, zaobchádzať s nimi s opovrhnutím. Sú to Božie stvorenia. A ako Božie stvorenie, ak homosexuálny jedinec požiada o požehnanie, požehnáme ho. Môžeme ho požehnať ako človeka," deklaroval s tým, že africký kontinent odmieta požehnávať len zväzky.

"Ak požehnávame homosexuála [ako jedinca, nie pár, pozn. red.], znamená to zároveň povedať, že jeho sexuálna orientácia nie je v súlade s Božou vôľou a dúfame, že požehnanie mu môže pomôcť zmeniť sa, pretože homosexualita je v Biblii a Magistériu cirkvi odsúdená. Nemôžeme byť podporovateľmi sexuálnej úchylky," dodal Ambongo.

Rázny krok upevnil jeho pozíciu v cirkvi natoľko, že prestížne talianske médium píše o jeho narastajúcej šanci stať sa v budúcnosti pápežom.

Ambongo ako papabile

V čase, keď sa o kontroverznom dokumente uprostred cirkvi veľa hovorí, si vydobyl africký kardinál "prvoradú úlohu a preukázal kardinálskemu kolégiu nepochybné sprostredkovateľské schopnosti a veľkú odvahu", píše jeden z najčítanejších talianskych denníkov Il Messaggero.

Vďaka uvedeným skutočnostiam sa teraz "niektorí naňho pozerajú ako na možného kandidáta" v budúcom konkláve, konštatuje renomované médium.

"Scenáre sú otvorené. Kardinál voliteľ z rastúceho kontinentu, ukotvený v tradícii, verný princípu synodality, dobre oboznámený s mechanizmami kúrie a s pohľadom schopným čeliť komplikovanej budúcnosti." Takto vyzerá profil kardinála Ambonga z pera novinárky denníka Il Messaggero a vatikanistky Francy Giansoldatiovej.

"Skrátka, kvality pre budúceho čierneho pápeža," dodala. Novinárka naznačila, že Ambongo sa pod vplyvom ostatných udalostí zaradil medzi budúcich papabili. Toto talianske slovo [v jednotnom čísle s tvarom papabile, pozn. red.] označuje kardinálov, ktorí majú šancu byť v konkláve zvolení za pápeža.

Iné médiá poznamenávajú, že počin Dikastéria pre náuku viery spôsobil takzvaný "efekt kobry". Ide o riešenie, ktoré situáciu v konečnom dôsledku ešte zhorší. To sa podľa istých zdrojov stalo aj v prípade dokumentu Fiducia supplicans.

"Zdá sa, že jedným z hlavných dôsledkov kontroverzie okolo dokumentu je to, že konzervatívni kritici pápeža dostali šancu 'otestovať' si možných kandidátov v budúcom konkláve, teda uchádzačov, ktorí by mohli cirkev nasmerovať iným smerom," píše portál Catholic Herald.

V súčasnosti však o budúcom pontifikovi môžeme iba špekulovať. Hoci sa africký kardinál stavia k svojim úlohám s nevídaným nasadením, odpoveď na otázku, či sa skutočne stane 267. hlavou katolíckej cirkvi, nám poskytne až ďalšie konkláve.