Hospodárstvo Ruska rastie rýchlejšie ako ekonomiky všetkých krajín G7. Udržateľnosť je však veľkým otáznikom

Stalo sa to už niekoľkokrát a deje sa to znova. Medzinárodný menový fond zvýšil odhady rastu ruskej ekonomiky. Podľa inštitúcie vzrástla v roku 2023 o tri percentá. A o ďalších 2,6 percenta má expandovať v aktuálnom roku, pričom ešte v októbri MMF očakával, že ruská produkcia porastie zhruba dvojnásobne pomalšie. Ruská centrálna banka pritom v novembri minulého roka predpovedala v roku 2024 tempo rastu do 1,5 percenta. Tamojší rezort hospodárstva je o niečo optimistickejší.

Predpovede MMF sú zároveň podstatne pozitívnejšie ako Svetovej banky, ktorá začiatkom tohto mesiaca uviedla, že v roku 2024 očakáva ruský rast o 1,3 percenta.

Pierre-Olivier Gourinchas, hlavný ekonóm MMF, uviedol, že nové prognózy zostávajú „trochu predbežné“, keďže ekonómovia fondu sa snažia overiť ruské štatistiky. Podľa jeho slov však „rozhodne platí, že ruskej ekonomike sa darí lepšie, ako sme očakávali my a ako očakávali mnohí iní“.

Predpovede hospodárskeho kolapsu, ktoré takmer jednotne vyslovovali západní ekonómovia a politici na začiatku vojny na Ukrajine, sa ukázali ako veľmi nesprávne, napísal prednedávnom aj prestížny Economist.

Rýchlejšie než všetci v G7

To, že Rusko rástlo pomerne rýchlo, nie je až také prekvapujúce. Pri pohľade na tento ukazovateľ v iných štátoch sveta je však pozoruhodné, že MMF len pri malom počte štátov vykazuje podobne pozitívne čísla.

V porovnaní s najvýkonnejšími krajinami sveta (G7) dosiahla Moskva v uplynulom roku najrýchlejšie tempo rastu. A táto premisa platí aj pri predpovedi na aktuálny rok.

Za Ruskom nestačili dokonca ani Spojené štáty, ktorých ekonomika vlani expandovala podľa MMF rástli tempom 2,5 percenta, respektíve odhady hovoria o 2,1-percentnom raste v aktuálnom roku.

Ruský prezident si zelené čísla dobre uvedomuje a dáva ich na tanieri svojim priaznivcom, keď sa prednedávnom v Tule, hlavnom meste ruského zbrojárskeho priemyslu, vyjadril, že ekonomika krajiny porazila západné sankcie uvalené po jeho invázii na Ukrajinu.

Dodal, že ruská ekonomika nielenže odolala náporu sankcií, ale je väčšia ako všetky západné krajiny okrem dvoch – Japonska a Spojených štátov. Narážal pritom na ukazovateľ HDP v parite kúpnej sily, podľa ktorého Rusko o chlp predbehlo Nemecko a je piatou najväčšou ekonomikou sveta.

Ťahúňom ruského rastu boli štátne výdavky na zbrojenie

Rusko smeruje podľa odhadov tretinu rozpočtu krajiny, čiže okolo sto miliárd dolárov, na vojenské účely, pričom ide o trojnásobný nárast oproti roku 2021.

Benjamin Hilgenstock, hlavný ekonóm v Kyjevskej ekonomickej škole, uviedol, že práve to je hlavnou príčinou rýchleho rastu HDP: „V konečnom dôsledku je to funkcia veľmi veľkého fiškálneho stimulu z vojny, ktorý zatieňuje všetko ostatné alebo akúkoľvek základnú zraniteľnosť či slabosť ekonomiky.“

Dodal, že ak si „vypočítate jeho príspevok k rastu HDP, je to v podstate dva a pol percenta“.

Je možné, že aj preto MMF očakáva, že v roku 2025 sa rast spomalí na 1,1 percentuálneho bodu, keďže už nedôjde k takému výraznému rastu vojnových výdavkov.

Výdavky by nebolo možné kryť bez dostatočných príjmov

Značný nárast výdavkov na vojnu ruská pokladnica ustála, keďže v roku 2022 zaznamenala rekordné daňové príjmy z predaja komodít ruskými firmami. Veľká časť sankcií zameraných na ruské energonosiče mala len obmedzený vplyv a prišla pomerne neskoro.

A hoci sa v roku 2023 príjmy Ruska z energetických zdrojov prepadli zhruba o štvrtinu na 8,8 bilióna rubľov (bezmála sto miliárd dolárov), stále je to viac ako priemer za posledných desať rokov.

Britské noviny Financial Times konštatujú, že vlani sa štát musel začať čoraz viac uchyľovať k metódam získavania príjmov z jednorazových daní a odvodov vrátane „dobrovoľných príspevkov“, ktoré musia západné podniky platiť pri odchode z Ruska.

Odborníčka na Rusko Alexandra Prokopenková v rozhovore pre Carnegie Endowment for International Peace zároveň polemizuje o tom, či je súčasná výška výdavkov (a teda i tempo rastu) udržateľná, keďže rozpočet Kremľa „má veľmi odvážny predpoklad vysokých cien ropy“.

„Predpokladajú, že cena ropy Brent bude približne 85 dolárov za barel, čo je priemerná cena ropy. To znamená, že cena ropy Urals by bola približne 70 dolárov za barel. Predpokladajú aj hospodársky rast, ekonomika bude sama produkovať dane a oni ich budú vyberať na financovanie vojny a sociálnych výdavkov,“ dodala.

Závislosť od vojny

Ekonómovia i analytici taktiež upozorňujú, že prudký nárast štátnych výdavkov si vyberá svoju daň v podobe závislosti od vojnovej výroby.

„Čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac bude ekonomika závislá od vojenských výdavkov,“ napísali v správe, ktorú cituje Financial Times, ekonómovia Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW). Doplnili, že to „vyvoláva prízrak stagnácie alebo dokonca úplnej krízy po skončení konfliktu“.

V podobnom duchu sa vyjadril aj Benjamin Hilgenstock: „Otázkou je, čo skutočne zostane z ruskej ekonomiky po vojne? Je to ekonomika, ktorej chýba kvalifikovaná pracovná sila, ktorej chýbajú zahraničné investície, ktorej chýbajú aj domáce kapitálové investície, pretože rozpočet sa presúva na vojnu. Tieto základné slabé miesta vyplávajú na povrch.“

Nedostatok pracovníkov v bežných odvetviach

Podľa britského denníka Financial Times sa zároveň veľká časť pracovnej sily motivovaná slušnými mzdami presúva buď do armády a následne na front, alebo do zbrojárskeho odvetvia. To potom spôsobuje nedostatok ľudských zdrojov v civilnom priemysle, pričom demografickú situáciu ešte viac zhoršuje vojna, v ktorej umierajú desaťtisíce mužov.

„Najväčší nedostatok pracovníkov je v strojárskom a chemickom priemysle, mnohé podniky sú nútené pracovať na niekoľko zmien, aby splnili objednávky prijaté od štátu,“ citujú noviny analytikov z Gajdarovho inštitútu v Moskve.

Podobne vníma situáciu aj Prokopenková: „Vojna odoberá mladých a schopných mužov, mladých a schopných pracovníkov. Význam úniku mozgov by som nepreháňala, pretože ide len o 500-tisíc ľudí a sčasti sú stále zamestnaní v ruských firmách. Ale v kombinácii so všetkým ostatným a s rozšíreným vojensko-priemyselným komplexom, ktorý priťahuje ľudí z civilných sektorov, by som povedala, že situácia je dosť zlá a nevyvážená.“

Príliš rýchly rast

Mnohí experti v súvislosti s výraznými štátnymi výdavkami varujú pred prudkým hospodárskym rastom, po ktorom môže ľahko prísť výrazné ochladenie.

„Ruská ekonomika vykazuje svetlé čísla. Za nimi sa však skrýva prehrievanie ekonomiky, čo v podstate znamená odpočet z budúcnosti,“ uviedla Prokopenková.

V decembri sa v rovnakom duchu vyjadrila aj guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová: „Ak sa budete snažiť jazdiť rýchlejšie, ako vám konštrukcia auta dovoľuje, a šliapať na plyn tak silno, ako sa len dá, tak sa motor skôr či neskôr prehreje a ďaleko sa nedostaneme. Možno pôjdeme rýchlo, ale nie dlho.“

Dodala, že nadmerné fiškálne stimuly budú „viesť k rastu cien, ktorý bude čoraz viac nahlodávať úspory a rast miezd“, čoho dôsledkom bude absencia „reálneho rastu bohatstva domácností“.

Aký by bol ruský rast, keby nebolo invázie

Podľa Alexandry Prokopenkovej je zodpovedanie práve tejto otázky kľúčom k doplneniu celej mozaiky príbehu o odolnosti ruského hospodárstva.

Skonštatovala, že ruská ekonomika bola pred inváziou v dobrej kondícii a mala našliapnuté na slušný rast, čo bolo vidieť v prvom kvartáli 2022, keď hospodárstvo vzrástlo o 3,5 percenta.

Napriek tomu však oceňuje aj značný príspevok ruských technokratov, ktorí podľa nej udržali Kremeľ na nohách: „Boli pripravení na sankcie a rýchlo zasiahli“.

„Ukázalo sa, že sú pre Putina oveľa užitočnejší ako generáli,“ citujú Prokopenkovú noviny Financial Times.

V rozhovore pre CEIP však zdôraznila, že odolnosť ruskej ekonomiky nemožno vysvetliť len kvalitou ľudí na dôležitých pozíciách: „Bez silnej a odolnej ekonomiky alebo iných faktorov, ktoré k tomu prispievajú, neverím, že génius to dokáže zvrátiť a prinútiť ekonomiku fungovať tak, ako to dokázala ruská ekonomika.“